Ambície kontra zodpovednosť

Posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov nedávno pripomenulsituáciu, ktorá sa odohrala pred rozmiestnením rakiet SS-20. Do kancelárie za Leonidom Brežnevom prišiel minister obrany Ustinov so slovami: "Naše rakety sú zastaralé a máme už moderné, tak prečo ich nevymeniť?"
Počet zobrazení: 866

Posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov nedávno pripomenul situáciu, ktorá sa odohrala pred rozmiestnením rakiet SS-20. Do kancelárie za Leonidom Brežnevom prišiel minister obrany Ustinov so slovami: "Naše rakety sú zastaralé a máme už moderné, tak prečo ich nevymeniť?"

Ako spomína Gorbačov, pri jedinom rozhovore sa rozhodlo o spustení projektu, ktorý vyvolal novú vlnu vyzbrojovania na oboch stranách železnej opony. Túto historku Michail Gorbačov pripomenul v súvislosti s neochvejným rozhodnutím novej Bushovej administratívy vytvoriť v USA tzv. systém protiraketovej obrany (NMD), napriek pochybnostiam spojencov, protestom Ruska, Číny a ďalších štátov a varovaniam desiatok vedcov. Viceprezident americkej Rady pre zahraničné vzťahy a bývalý vysoký činiteľ Pentagonu Lawrence Korb na rozhodnutie nových vládcov Bieleho domu hovorí: "Raketová obrana je pre republikánov niečo ako modla. Jej praktickú realizáciu chápu ako naplnenie odkazu prezidenta Reagana a jeho projektu novej strategickej iniciatívy (tzv. hviezdnych vojen) zo začiatku 80. rokov."

Druhý diel Star Wars

Reaganova strategická obranná iniciatíva (SDI) sa v čase svojho vzniku stretla s nesúhlasnou reakciou medzinárodnej, no tiež americkej verejnosti. Podľa plánov totiž mali americké družice sledovať prípravy na útok a počiatočnú fázu letu cudzích rakiet, ktoré by potom americké pozemské či z kozmu vystreľované antirakety zničili tesne pred, resp. nad územím Spojených štátov. Podstatou NMD tiež zostáva snaha zabrániť pomocou pozemských a kozmických prostriedkov nečakanému napadnutiu Spojených štátov cudzím útočníkom, no teraz by mali byť útočné rakety zničené americkými protiraketami už po pár tisíckach kilometroch letu. Vyžaduje si to však vyspelejšiu a nákladnejšiu techniku vo vesmíre, na zemi a zrejme i na mori. Američania protestujú proti finančnej náročnosti projektu, obyvatelia viacerých ďalších krajín proti ohrozeniu životov po zasiahnutí rakiet nad ich územím a všetci reálne uvažujúci spolu protestujú proti hrozbe rozpútania nových pretekov v zbrojení.

Druhý diel "hviezdnych vojen" pripravovaný novým režisérom v Bielom dome má síce svoje prvopočiatky v Reaganom ohlásenej SDI, no oživovanie myšlienky nastalo až pred piatimi rokmi, keď sa vtedajší prezident Clinton prvý raz prihlásil k projektu obmedzenej verzie systému protiraketovej obrany. Zlom nastal až po zverejnení správy senátnej komisie pre hodnotenie rizika raketového útoku z júla 1998. Podľa jednomyseľného názoru všetkých deviatich komisárov, reprezentujúcich obe hlavné politické strany, americké spravodajské služby hrozbu raketového útoku podcenili, a USA by preto mali do roku 2005 vybudovať protiraketový systém, ktorým by sa vyhli priamej hrozbe zo strany KĽDR.

Severná Kórea ako keby vtedy zahrala do karát komisie, keď neočakávane podnikla skúšku, pri ktorej jej raketa preletela nad Japonskom. Legislatíva schválená v marci 1999 Kongresom zaviazala Clintonovu administratívu, aby rozmiestnila systém NMD hneď, ako to bude technicky dosiahnuteľné.

Vojaci za, vedci proti

Clintonovi bola jasná kontroverznosť projektu, preto alibisticky odsunul definitívne rozhodnutie o osude NMD na plecia svojho nástupcu. Republikáni presadzovanie systému národnej protiraketovej obrany zaradili do svojej kampane pred prezidentskými voľbami. Ostatne, predsedom už spomínanej senátnej komisie bol niekdajší minister obrany vo vláde Geralda Forda a tiež dnešný šéf Pentagonu Donald Rumsfeld. Preto aj vtieravo naliehavá a alarmujúca televízna reklama so sloganom Kde budete, keď priletia rakety? naháňala body republikánom na čele s Georgeom W. Bushom. Gallupov ústav uskutočnil vlani v júli prieskum americkej verejnej mienky o NMD, ktorý ukázal, že 53 percent občanov USA nový variant "hviezdnych vojen" podporuje. Spokojná je aj zbrojárska lobby, ktorá v Clintonovej ére žila v tieni iných priorít. Dnes môže vojenskopriemyselný komplex rátať vďaka NMD so 60-miliardovou finančnou injekciou pre armádu. Námorníctvo však žiadalo ešte ďalšie peniaze na výskum technológie pre odpaľovanie rakiet z námorných lodí a ponoriek...

Na druhej strane sa systém NMD aj v samotných Spojených štátoch stretol s odporom tých, ktorí dovidia ďalej a nemyslia len na vlastné vrecká. Únia znepokojených vedcov a odborníkov z Massachusettského technologického inštitútu vo svojej vlaňajšej aprílovej správe upozornila, že NMD nebude funkčná. Jednak každá krajina schopná vyslať rakety s dlhým doletom bude vedieť systém protiraketovej obrany zničiť a navyše je program založený na chybných technických kritériách a testy sa neopierajú o realistické protiopatrenia. Najväčšie ohrozenie podľa týchto odborníkov nepredstavujú rakety štátov, ktoré by americká odpoveď vymazala z mapy, ale jadrový terorizmus a s ním aj zbrane hromadného ničenia využívané chudobnými, teda chemické a biologické zbrane. Proti NMD vystúpilo vlani listom prezidentovi Clintonovi aj 50 laureátov Nobelovej ceny (21 za fyziku, 11 za chémiu, 14 za biológiu a lekárstvo a 4 za ekonomiku). Označili tento systém za neúčinný, pretože ho možno preľstiť, a zároveň varovali, že môže vyvolať novú vlnu jadrovo-raketového zbrojenia, čím naruší alebo priamo zruší ťažko získané medzinárodné dohody.

Peking sa ozýva

Americká spravodajská služba CIA po zverejnení správy Rumsfeldovej komisie odporúčajúcej zavedenie NMD varovala vládu pred dominovým efektom, ktorý by tento neuvážený krok mohol spôsobiť v Ázii. Aj Robert Manning, šéf ázijských štúdií pri Výbore pre zahraničné vzťahy, upozornil, že americký projekt môže polarizovať Áziu a "štáty si možno budú musieť vybrať medzi USA a Čínou". Čínsky zbrojný vyjednávač Ša Cu-kchang vlani po návšteve Clintonovho ministra obrany Cohena v Pekingu oznámil, že "Čína sa nebude nečinne prizerať, ako je vážne ohrozovaná jej bezpečnosť". Už započatý čínsky obrat k zbrojnej modernizácii by dostal nové krídla a povzbudilo by to Indiu a Pakistan, dva súperiace štáty, ktoré v roku 1998 odpálili vlastnú jadrovú nálož, k ďalšiemu zbrojeniu. Pripomeňme si, že USA majú popri projekte NMD, spočívajúcom v rozmiestnení protiraketových zbraní na Aljaške, aj modifikáciu TMD spojenú s roztiahnutím menšieho "dáždnika" mimo USA na ochranu amerických vojakov v zahraničí. Nejde len o južnú Kóreu - Washington nevylučuje možnosť zapojenia Tchajwanu, čo by Peking mohlo inšpirovať k obsadeniu ostrova...

Koncom januára letectvo USA prvý raz v dejinách nacvičovalo (hoci len v počítačovej podobe) vojenské operácie v kozme. Ako základný scenár poslúžil vojakom fiktívny konflikt medzi USA a ČĽR v roku 2017 po tom, čo Čína začala ohrozovať svojho suseda, s ktorým majú USA zmluvu o vzájomnej pomoci. Obe armády použili v imitovanom konflikte riadené strely, laserové delá a USA navyše NMD. Peking dnes disponuje len obmedzeným počtom raketových nosičov a zavedenie NMD by zlikvidovalo ich odstrašujúci efekt, čo by mohlo Washington inšpirovať k vyrovnaniu si účtov s mohutnou krajinou vedenou komunistami a ašpirujúcou na úlohu najväčšieho ekonomického súpera USA v budúcich rokoch. Povýšenecké presadzovanie monopolárneho "amerického" sveta zo strany Bushovej administratívy logicky vedie Moskvu a Peking k užšej spolupráci, ktorá najnovšie koncom februára vyústila do dohody Ruska a Číny o vybudovaní vlastného systému protiraketovej obrany ako protiváhy NMD.

Ruská odpoveď

Na vlaňajšom miléniovom summite OSN v New Yorku ruský prezident Putin navrhol, že jeho krajina usporiada medzinárodnú konferenciu o prevencii militarizácie vesmíru a zdôraznil pritom, že Rusko odmieta zaťahovať zbrane do vesmíru. Moskva už v reakcii na Reaganom presadzovaný plán "hviezdnych vojen" vyvinula tri programy na asymetrickú neutralizáciu americkej protiraketovej obrany a má tak odpoveď aj na výzvu, ktorú stavia NMD. V polovici februára skúšobná balistická raketa Topol-M zasiahla cieľ na Kamčatke a úspešne dopadli aj rakety odpálené z atómovej ponorky a z lietadiel Tu-22 a Tu-95. Medzikontinentálne rakety Topol-M možno vybaviť viacerými hlavicami so separátnym zameriavaním, pričom medzi nimi môžu byť aj atrapy, nerozpoznateľné americkým systémom. Prípadná odpoveď by teda Moskve nerobila problémy, no nerada by sa podieľala na porušovaní dohodnutých zmlúv a dávala tak zámienku na zvýšenú jadrovo-zbrojársku aktivitu ďalších krajín.

V prípade potreby je Rusko ochotné hľadať odpoveď na hrozby spoločne s USA a ďalšími krajinami vytvorením "štítu globálnej obrany". Už vlani navrhol prezident Putin vybudovanie alternatívneho systému nestrategickej obrany, ktorý by bol podľa jeho mienky schopný odraziť potenciálne útoky nepriateľsky naladených štátov ako Irak, Irán, či KĽDR, bez toho aby ohrozil existujúce odzbrojovacie zmluvy. Pri februárovej návšteve generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona v Moskve predložilo Rusko celý balík návrhov na spoločnú obranu Európy proti útokom nestrategických rakiet (krátkeho a stredného doletu). Projekt je v súlade s rusko-americkými zmluvami a na rozdiel od NMD neporušuje kľúčovú dohodu o protiraketovej obrane ABM. Časť systému by vytvorila stenu v najpravdepodobnejších smeroch útoku a iné komponenty by vzali pod regionálne minidáždniky najviac ohrozené potenciálne ciele. Projekt vytvárajúci mobilné systémy schopné reagovať na zmenu hrozieb by bol omnoho lacnejší ako NMD, a pritom rovnako účinný.

Biely dom najnovšie ruské návrhy uvítal a prezident Bush ich označil za určitú podporu Moskvy projektu NMD. Podľa dohody ministrov zahraničných vecí USA a Ruska vytvoria obe krajiny skupinu expertov, ktorá sa bude zaoberať systémom protiraketového štítu. Otázka posilnenia režimu kontroly zbraní hromadného ničenia, a teda i hodnotenia projektov oboch krajín, bude určite jedným z hlavných bodov rokovania prezidentov Putina a Busha, ktoré by sa malo uskutočniť pred júlovým summitom skupiny vyspelých štátov G7 a Ruska v talianskom Janove. Posledné vyjadrenia teda naznačujú prinajmenšom ochotu oboch strán rokovať o probléme, ktorého neriešenie by mohlo vážne ohroziť budúcnosť svetového mieru.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984