Markíza bola nútená robiť politiku

Aký máte názor na podstatu a fungovanie verejnoprávnej televízie? - V každom prípade je potrebná, ale vysoká kvalita nie je samozrejmosťou. Jej dnešný stav je najmä vizitkou starostlivosti predchádzajúcich i dnešnej vlády, ktoré, žiaľ, majú v tejto oblasti veľa spoločné: amaterizmus, neprofesionalitu, neschopnosť odpovedať na zásadné veci týkajúce sa organizácie práce,
Počet zobrazení: 1585

Pavol Rusko

Rodák spod Tatier, Liptovského Mikuláša, narodený 20. augusta 1963. Po maturite na matematickom gymnáziu v Liptovskom Hrádku pokračoval v štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia, od roku 1985 až do roku 1993, pôsobil v Slovenskej televízii na viacerých postoch ako manažér umeleckého centra, šéf sekcie výskumu i vysielacieho centra, zástupca generálneho riaditeľa. V roku 1993 STV opúšťa a stáva sa manažérom spoločnosti Loptop. V roku 1994 zakladá spoločnosť Markíza - Slovakia, s. r. o., ktorá získala licenciu na tretí televízny vysielací okruh. Od založenia TV Markíza - STS, s. r. o. v roku 1995 až do roku 2000 v nej zastával post generálneho riaditeľa. Po odchode z tejto funkcie pôsobí ako predseda Rady majiteľov TV Markíza - STS, s. r. o.

Aký máte názor na podstatu a fungovanie verejnoprávnej televízie?

- V každom prípade je potrebná, ale vysoká kvalita nie je samozrejmosťou. Jej dnešný stav je najmä vizitkou starostlivosti predchádzajúcich i dnešnej vlády, ktoré, žiaľ, majú v tejto oblasti veľa spoločné: amaterizmus, neprofesionalitu, neschopnosť odpovedať na zásadné veci týkajúce sa organizácie práce, novej organizačnej štruktúry, vzťahov, väzieb, kompetencií, programových priorít, ako aj nového spôsobu finančného zabezpečenia STV. Tá je totiž dnes v takmer nereformovateľnom stave. Ak by som mohol poradiť politikom a všetkým, ktorí majú do toho čo povedať, podľa mňa sa treba pokúsiť o vybudovanie úplne novej inštitúcie. Znie to hádam príliš radikálne, ale myslím si, že sa to dá. Jednoducho treba vytvoriť manažment, ktorý, povedzme, v apríli či v máji začne pripravovať vznik úplne novej inštitúcie, spracuje personálny, kapacitný, finančný, legislatívny a programový audit, na základe ktorých sa presne určí, čo z pôvodnej televízie prejde do novej a čo v novej zanikne. Akési paralelné budovanie inštitúcie na zelenej lúke, pričom tú "starú" televíziu by spravoval správca s ambíciou udržať status quo do konca roka. Od 1. januára v novom roku by zo zákona zanikla STV a vznikla napríklad televízia Slovakia. Je to odborne veľmi náročné, ale keby som bol za danú oblasť zodpovedný, vybral by som si túto cestu.

Čo vás osobne vie upútať na programoch Slovenskej televízie?

- STV sledujem veľmi málo. Niektoré relácie sa vydaria viac, iné menej. Nežiada sa mi však komentovať vysielanie konkurencie.

Je Česká televízia (ČT) vzorom fungovania verejnoprávnej televízie?

- Určite. ČT samozrejme pôsobí na oveľa lepšom - väčšom trhu, ktorý je bohatší na tvorivých pracovníkov, výkonných hercov, manažérov a, čo je veľmi dôležité, aj na finančné prostriedky. ČT sa prirodzene so štyrmi miliardami dýcha oveľa lepšie ako tej Slovenskej s necelými dvoma. Jej slovenská kolegyňa má tak veľkú nevýhodu - permanentný kapitálový nedostatok, ktorý nemôže nahradiť žiadne vedenie Slovenskej televízie. Ide o politickú otázku a treba urobiť politické rozhodnutie.

Ako to myslíte?

- Štát sa musí rozhodnúť, ako chce mať finančne zabezpečené verejnoprávne médiá. Je evidentné, že dnešné zdroje pre Slovenskú televíziu nestačia, a preto treba nájsť model, ktorý zabezpečí ich dostatok. Ani Michael Schumacher nepohne s autom, ktorému došiel benzín. Druhá vec je, že paralelne s tým sa musí zo Slovenskej televízie vytvoriť efektívny a fungujúci systém. Inak by sa peniaze stratili v bezodnej diere a reforma STV by stratila zmysel.

Odviedli v tomto smere politici svoju prácu?

- Svoju povinnosť nesplnili. V skutočnosti veľkú väčšinu z nich STV nikdy netrápila a ani netrápi. Ich prvoradou, a, žiaľ, často jedinou starosťou je, či a v akej podobe sa dostanú na televíznu obrazovku.

Akú úlohu majú zohrávať?

- Asi sa dohodneme na tom, že štát, a teda aj politici musia vytvoriť pravidlá hry. Nemali by riadiť, ale spravovať. A od tejto zmeny sú mnohí z nich veľmi vzdialení. Štát by mal mať v mediálnej oblasti vopred zadefinovanú víziu a priority, z ktorých musia vychádzať všetky potrebné zákony a legislatívne úpravy. Musí presne vedieť, ako finančne zabezpečí slovenský mediálny priestor, ktorý je dlhodobo podvýživený. Výsledkom sú napríklad dlhy verejnoprávnych televízií voči Slovenským telekomunikáciám, ktoré v konečnom dôsledku zaplatíme my všetci, práve tak, ako nedobytné úvery zo slovenských bánk, ktoré strovili a už nikdy nevrátia televízie VTV a Luna. Štát musí mať jasnú predstavu, či chce, aby existoval duálny systém, ako, komu a či bude prideľovať licencie, či napríklad chce prelomiť dominantné postavenie Slovenského rozhlasu, alebo či mu vyhovuje dominantné postavenie súkromnej televízie. Musí mať svoje priority pri využití kmitočtov, pri poskytovaní služieb elektronickým médiám, prijať prípadné zásady ich daňového zvýhodnenia alebo naopak zaťaženia. Nemalo by sa stávať, že jeden návrh zákona z dielne tej istej vlády podporuje reklamu na alkohol po 22. hodine, druhý ju chce, naopak, zakázať, že návrh zákona o STV a SRo nebol pôvodne kompatibilný s doterajšou legislatívou, že poslanecká iniciatíva zákona o masových médiách by v prípade schválenia v navrhovanej podobe znemožnila vysielať politické spravodajstvo. Jednoducho, treba pracovať koncepčne, s jasnou víziou a v predstihu, a nie naháňať ad hoc zajaca za chvost.

Ale vy ste odstúpili z Rady vlády pre masmédiá, a tak ste sa vzdali možností zasahovať práve do týchto vecí.

- Pri amatérskom vedení Rady, keď sme prakticky rok čakali na schválenie štatútu, keď sme nemali čas vyjadrovať sa k niektorým vážnym paragrafom zákona o vysielaní a retransmisii, keď sa zákony o STV a SRo dostali na rokovanie mediálneho výboru bez toho, aby sme o tom vedeli, položil som si otázku: Načo je taká Rada? Jednoducho, pán minister nás nepotreboval. Mal svojich poradcov a podľa toho sa k nám správal. Som ochotný stráviť aj desať hodín denne nad zmysluplnou prácou, ale nemám záujem venovať jej ani dve hodiny mesačne, ak stratí svoj význam.

Koľko komerčných televízií sa môže na Slovensku uživiť?

- Ak je objem nášho televízneho trhu zhruba 2,1 miliardy korún a z nich odrátame 16 až 18 percent agentúrnych provízií, dostaneme 1,8 miliardy. Príjmy STV z reklamy sú okolo 200 miliónov, zvyšok putuje do Markízy. Naše náklady sú približne 1,5 miliardy korún, podobné má aj STV. Čísla teda hovoria jasnou rečou - priestor tu nie je a každý, kto hovorí opak, chce iba presvedčiť investorov, aby mu darovali peniaze, ktoré sa nikdy nevrátia. Ľudia z manažmentu vo VTV i Lune bankárom a investorom neustále tvrdili, ako tu existuje reálny priestor ako sa uchytia a ako porazia obidve najsilnejšie televízie. Výsledok bol ten, že majitelia spoločností sa nabalili a investorom - teda v tomto prípade bankám - ich peniaze nikto nikdy nevráti. Vlastne áno - my všetci z daňových poplatkov.

Nie je to chyba manažmentu televízií?

- Ako chcete rozdeliť sto korún medzi dve osoby tak, aby každý dostal osemdesiat?

Keď sa tu dokáže uživiť takmer 30 bánk...

- Ale silných a relevantných je tu iba niekoľko, oveľa menej ako v Čechách, Poľsku, či dokonca USA. Všetko teda záleží od sily trhu, na ktorom bankové inštitúcie pôsobia. Pri televíziách je to obdobné. Navyše, televízny trh je viac-menej daný. Klienti vám nedajú viac, než koľko sú schopní od trhu získať. Výška financií určených na reklamu predsa vždy závisí od kúpyschopnosti obyvateľstva. Ak napríklad veľký zahraničný koncern predá na Slovensku výrobky za 300 miliónov, do reklamy je ochotný dať päťdesiat. Keby predal za 600, dal by 150. Ale nepredá, takže nedá. Znamená to, že reklamný trh nemôže rásť vznikom novej televízie, ale len rastom kúpyschopnosti obyvateľstva. To sa však zatiaľ nedeje. Preto si na priestor pre ďalšiu televíziu budeme musieť ešte veľmi dlho počkať.

Takže podľa vás tu nie je priestor pre inú televíziu?

- Ak by mala potrebnú pokrytosť a bola by schopná dosiahnuť napríklad 25 - 30 percentný podiel na trhu, jediným výsledkom by bolo, že by sa všetky tri televízie ocitli vo veľkých finančných ťažkostiach a museli by byť výrazne dotované. Kto môže mať na tom záujem? Myslím si, že drvivá väčšina obyvateľov určite nie. Im je totiž určite jedno, či vidia Baywatch, Alfa, Skrytú kameru či Aj múdry schybí na Markíze alebo na Lune. Tu je v hre snaha presadiť iba skupinové záujmy niekoľkých ľudí - vrátane politických.

Ktorých?

- Netrpím stihomamom a nezaoberám sa počítaním neprajníkov. Bolo by však asi naivné chcieť, aby vám držala palce konkurencia a politici, ktorí sú práve pri moci a ktorým "znepríjemňujete" život.

Divákovi však uberáme možnosť voľby.

- My určite nie. Ak ktosi reguluje množstvo televízií v tejto krajine, tak je to trh a to sme predsa vždy chceli, alebo nie? Dosť často počúvam o tom, aké je hrozné, že Markíza má dominantné postavenie vo svete médií. U niektorých to zachádza dokonca až do takej absurdity, že ak by si mali vybrať medzi existenciou a zrušením Markízy, skôr si vyberú druhú možnosť - len preto, lebo im "zdochla koza", alebo žiadnu nemajú. Kto hovorí, že divákovi uberáme právo rozhodnúť sa, opäť sa stará o diváka v jeho mene bez toho, aby to chcel a pociťoval ako potrebu. Na zozname potrieb ľudí figurovala v minulosti nová televízia na jednom z prvých piatich miest, dnes nie je ani v prvej dvadsiatke. Takže je to akási fóbia, ktorá sa šíri v mene ľudu, pričom sa toho "ľudu" na jeho reálne potreby nik neopýtal. Pokiaľ spomínate výber televízií, o akom monopole hovoríme? Tretina obyvateľstva má na výber približne 50 staníc v káblových rozvodoch. Je tu STV 1, STV 2, existuje Global, Luna, Markíza, bola tu VTV, ktorá prišla na trh ako prvá a mala všetko v rukách. Prečo sa z nej nestala "Markíza"? Nestačí mať totiž iba peniaze a licenciu, treba to vedieť aj správne použiť. Ak je súčasné postavenie Markízy výsledkom našej práce, potom na tom nevidím naozaj nič zlé.

A čo malé komerčné stanice?

- Majú svoje miesto a budeme ich podporovať. Viem, že to nemajú ľahké, ale regionálne vysielanie nie je plnoformátová televízia, a tak na svoju prevádzku potrebujú oveľa, oveľa menej peňazí. Tieto televízie môže udržať regionálny reklamný trh, pretože 20 - 30 miliónov je síce z pohľadu tzv. veľkej televízie zanedbateľná suma, no pre regionálnu televíziu soľ nad zlato.

Hovorme z hľadiska perspektívy mediálneho trhu.

- Perspektíva úzko súvisí s technológiami. O niekoľko rokov prídu na trh digitálne systémy, interaktívna televízia a satelitné vysielanie sa stane bežnou súčasťou nášho života. Terestriálna licencia Markízy stratí na hodnote a dominantné postavenie na trhu bude mať ten, kto bude vlastniť vysielacie práva. Neskrývam, že aj v tomto smere má dnes Markíza veľmi silné postavenie a nové priority mediálneho prostredia nás nezaskočia.

Aká je úloha Markízy v mediálnom priestore?

- Vznikala v období, ktoré ju časom nútilo robiť politiku. Boli to neštandardné pomery a chápem to ako vynútený krok, ktorý sme urobili z existenčných dôvodov. Boli sme presvedčení, že pokiaľ na Slovensku vyhrá ten štýl uplatňovania reálnej politiky, ktorý predstavovala bývalá vládna koalícia, televíziu po voľbách neudržíme - jednoducho by sme boli donútení ju predať. O medzinárodnom postavení Slovenska ani nehovoriac. Myslím si, že svoju úlohu sme splnili a výrazne sme prispeli k veľkému pokroku pri formovaní myslenia ľudí v tejto krajine. Cítim, že za posledné roky sa výrazne zmenili priority a hodnotový systém väčšej časti obyvateľstva, a to i napriek tomu, že ani súčasná vládna garnitúra nám nepriniesla zmenu, ktorú sme očakávali. V každom prípade je to však krok vpred. Verím, že historická pamäť občanov Slovenska už nikdy nedopustí, aby sa opakovala politika a la Slota či a la Ľupták. Kedysi som čítal v článku šéfredaktora Sme Milana Šimečku názor, že netreba démonizovať HZDS i jeho predsedu, lebo Vladimír Mečiar sa už nikdy k reálnej politickej sile nedostane a keby sa aj dostal, nebude to ten Vladimír Mečiar a to isté HZDS, ako sme ich poznali v minulosti. Občania Slovenska ich vtedajší štýl politiky totiž definitívne odmietli. Súhlasím s týmto názorom a dodávam, že ma teší, ak sme k tomu prispeli. Pokiaľ ide o súčasnosť, myslím si, že napĺňame povinnosť byť kritický voči tým, ktorí spravujú veci verejné a rozhodujú o našich daniach.

Čo teda Markíza poskytuje ľuďom?

- Nemôžem hovoriť za nich. Skúste si urobiť vlastný výskum a určite zistíte dôvody, prečo dodnes máme viac ako 50-percentný podiel na trhu.

Je to kvôli zábave, objektívnemu spravodajstvu, komercii?

- Sú to zábava a informácie. Markíza je zábavno-informačná, pričom pomer medzi týmito dvoma zložkami je stále neštandardný vzhľadom na obdobie, v ktorom sa Slovensko nachádza.

Teda je primárne zábavná.

- Určite.

Nemyslíte si, že televízia by mala vysielať aj akúsi ušľachtilú nudu?

- Nepleťme si, prosím, komerčné a verejnoprávne televízie. Nie sme takí bohatí a tento trh nám doslova prikazuje využívať z existenčných dôvodov každú korunu, ktorá sa dá získať. Na ušľachtilú nudu či programy zamerané na tzv. náročného diváka nie je ani čas, ani peniaze - pričom netvrdím, že nie sú potrebné. Ale to už je parketa verejnoprávnej STV.

Rozprávali ste o duálnom systéme. Ako by mal vyzerať?

- Skúsme si povedať, čo to vlastne je. Keďže definíciu som nikde nenašiel, pokúsil som sa o vlastnú. Je to taká organizácia elektronického vysielania, ktorá zabezpečuje existenciu dvoch rozličných na sebe nezávislých dramaturgií, spravodajských a publicistických relácií vo vysielaní plnoformátových televízií (rádií), ktorých vlastníctvo je v rozdielnych sektoroch - štátnom a súkromnom. Tú dramaturgiu spravodajstva a publicistiky zdôrazňujem najmä preto, že existencia a zabezpečenie duálneho systému je v prvom rade politické kritérium organizácie mediálneho priestoru. Takže veľmi ťažko by sme vysvetľovali, povedzme, krajinám EÚ, že máme duálny systém, ak by Markíza bola napríklad len filmový kanál. Z môjho pohľadu teda duálny systém na Slovensku existuje a jeho podoba zohľadňuje tie možnosti, ktoré mu dáva slovenská ekonomika.

Aký máte vplyv na generálneho riaditeľa Markízy Vladimíra Repčíka?

- Dúfam, že dobrý.

Veľký?

- Som v pozícii spolumajiteľa - predsedu Rady majiteľov a môj vplyv na jeho rozhodnutia je teda založený na pracovnom vzťahu, a nie na tom, či sme kamaráti alebo nie. Mimochodom, sme.

Známy podnikateľ Ladislav Krajňák v rozhovore pre náš týždenník nedávno povedal, že na úspech politickej strany treba médium, peniaze a osobnosti.

- Obrátil by som poradie - osobnosti, médiá, peniaze.

Stačia v prvom rade osobnosti?

- Nielen. Musíte mať aj schopnosti a šťastie prísť v čase, keď sa reálne otvorí priestor na vznik nového politického subjektu alebo revitalizáciu už existujúceho.

Zakladáte stranu. Disponujete týmito tromi vecami - máte médium, peniaze i osobnosti?

- Vy viete, že áno, takže by bolo neúprimné odpovedať čokoľvek iné. Som presvedčený, že náš tím je posledná možnosť do volieb roku 2002, ako môže vzniknúť relevantná politická strana s ambíciami reálne ovplyvniť politické dianie na Slovensku a aspoň trochu "zamiešať karty". Preto si nerobím ilúzie a očakávam, čo vymyslia naši konkurenti - najmä tí, ktorí sa už desať rokov zubami-nechtami držia v politike a naším príchodom sa môžu cítiť ohrození. Chcem však zdôrazniť, že nechceme meniť koleso dejín a vracať sa do minulosti. Jednoznačne podporujeme integráciu Slovenska do euroatlantických štruktúr a ak budeme môcť, urobíme všetko pre to, aby sa tak stalo čo najskôr. Nie sme však spokojní s realizáciou súčasnej politiky. Je v nej ešte priveľa korupcie, amaterizmu, sebeckosti, skupinových a osobných záujmov. Ak nebudeme dobrí, ak nebudeme mať ľuďom čo povedať a neuveria našim predstavám, ani dve Markízy nám nepomôžu. Nový politický subjekt nebude žiadna výťahová strana ani mediálna bublina.

Môžete povedať, že máte všetko potrebné na to, aby ste boli úspešný v politike?

- Neviem, či budem úspešný v politike, ale chcem to skúsiť. Budem rád, ak sa to podarí. Ak nie, mám sa kam vrátiť. A nielen ja, ale my všetci - na rozdiel od mnohých, ktorí tam teraz ešte sú. Keď sa dnes pozriem na náš politický priestor, som presvedčený, že je najvyšší čas, aby do politiky prišli noví ľudia a zvýšili konkurenciu tým, čo sú v nej dnes.

Na vstup do politiky vraj chcete nájsť desať ľudí. Koľko ich zatiaľ máte?

- Sedem statočných... Dnes už viem, že hľadanie ľudí, ktorí sú schopní osloviť druhých, v živote niečo dokázali, neboli za posledných desať rokov výrazne v politike a sú ochotní do nej ísť, je vari to najťažšie. Niektorí dnešní aktéri majú v politike často jediný zdroj obživy a nevedia si predstaviť, čo iné by robili. Sú ochotní robiť kompromisy, vymeniť šesť strán, tri funkcie, alebo päť šéfov len preto, aby sa v nej udržali. Nemyslím si, že ľudia, ktorí takto riešia svoje existenčné starosti, chcú robiť politiku v prospech občanov. Pokúsil som sa preto vytvoriť tím osobností, ktoré do politiky ísť nemusia - nie preto, aby konečne v živote dosiahli úspech, ani preto, aby si zarobili na nové auto, ani preto, aby sa mohli realizovať. Všetko toto už majú. Aj preto verím, že môžeme byť úspešní. Inšpirovali nás Exuperyho slová: Ak chceš postaviť silnú loď, nechci od ľudí, aby nosili drevo. Vzbuď v nich túžbu po šírom mori.

Čo zabráni tomu, aby to nebola len strana ôsmich ľudí?

- My si nerozumieme. Tých osem ľudí, ktorých by v dohľadnom čase malo byť 10 až 12, je prípravný výbor. Ten by sa mal na ustanovujúcom kongrese stať základom pre najvyšší stranícky orgán. Dovtedy bude už z väčšej časti vybudovaná normálna organizačná štruktúra, krajské či regionálne kancelárie, odborné zázemie, profesné kluby. Žiadna strana desiatich ľudí, ale normálne demokraticky zvolený orgán, ktorý bude komunikovať s členskou základňou, no i s profesnými klubmi, kde členstvo v strane vôbec nebude podmienkou. Slovensko je totiž primalá krajina na to, aby sme odborníkov delili najprv na svojich - straníckych, ktorých názor je správny a cudzích - a na iných, ktorí sa vždy musia mýliť.

Hovoríte o zvýšení konkurencieschopnosti v politickom spektre. O tom istom hovorí aj predseda Smeru Robert Fico. Vyhovuje vám spôsob jeho politiky, rétoriky?

- Nie je dôležité, kto čo hovorí, ale čo robí. Imponuje mi teória meritokracie, ktorá podľa Platóna predpokladá, že vládnuť by mali ľudia, ktorí na to majú najlepšie predpoklady. Ako ich nájsť? V prvom rade na základe už vykonaného. Každý máme predsa svoju minulosť, každý sme niečo dokázali. Ak chceme spoznať schopnosti človeka, nepýtajme sa, čo povedal, ale čo urobil. Iba vidina už vykonaného môže vzbudiť vieru ľudí v úspech budúceho. A my chceme presvedčiť ľudí nielen sľubmi a víziami, no aj pohľadom do našej minulosti. Jednoduchou odpoveďou - doteraz sme (nielen) pre seba urobili toto a toto. Posúďte, či sme schopní (nielen) pre vás urobiť niečo aj v politike.

Orientácia vašej strany má byť liberálno-sociálna. Čo si pod tým predstavujete a prečo práve takáto?

- Každý budúci politik si hľadá ten politický priestor, či politický subjekt, v ktorom sa cíti slobodne. V ktorom sa dokáže stotožniť s hodnotami a programovými prioritami, ktoré takéto začlenenie so sebou prináša, ako aj s ľuďmi, ktorí takéto hodnoty presadzujú. V prípade budúceho politického subjektu pôjde o stredovú centristickú stranu, ktorej sú blízke liberálne hodnoty ako sloboda jednotlivca, samospráva, decentralizácia, zníženie počtu a vplyvu štátnych úradníkov, zlacnenie správy štátu a zníženie daní, oživenie malého a stredného podnikania, posilnenie súkromného sektoru. Sme presvedčení, že znížiť nezamestnanosť a dať ľuďom viac peňazí môžu dnes na Slovensku už len súkromní podnikatelia - nie politici, ani štátni úradníci. Naše prieskumy hovoria, že by sme mohli získať osem až desať percent. Ak to bude viac, budeme radi. Liberálna politika preferuje jednotlivca pred spoločnosťou, vychádza z predpokladov, že silní jednotlivci môžu pomôcť vytvoriť silnú spoločnosť. Preferuje individualitu, individuálne práva a po našich skúsenostiach s kolektívnym rozhodovaním a kolektívnym anonymným myslením máme veľa dôvodov si myslieť, že "kolektivizmus" nie je ten najšťastnejší spôsob vývoja spoločnosti. A pokiaľ ide o vzťah úradníkov a samosprávy, chcem zdôrazniť, že si prácu štátnych úradníkov vážim, no musí byť zmysluplná a v prospech občana. On je totiž ich zamestnávateľ. Aj preto chceme čo najviac kompetencií preniesť zo štátnej správy na samosprávu, zmeniť vetu "My vám to schválime" na "Vy si to schváľte".

A čo tá sociálna časť?

- Ak prechádza krajina takou náročnou ekonomickou a spoločenskou reformou, ak chce za 10-20 rokov urobiť pokrok, na ktorý mali iné krajiny o sto rokov viac, nesmie sa vytratiť súhlas väčšiny obyvateľov s potrebnými reformnými krokmi. Reforma bolí aj bez rozkrádania majetku - o to viac je bolestná za posledných desať rokov na Slovensku. V takejto situácii si nik nemôže dovoliť roztvoriť sociálne nožnice tak, aby sa situácia pre väčšinu obyvateľstva stala neúnosnou, aby jednoducho neboli schopní reformy zvládnuť a museli riešiť existenčné problémy. V tom prípade vzniká veľký priestor na radikalizáciu a extrémnu politiku - a to určite nechceme. Preto treba aspoň na istý čas zaviesť princíp sociálnej a spoločenskej solidarity ako systém, a to najmä pri daniach a verejných fondoch. Vyriešiť zložitú ekonomickú situáciu na Slovensku sa nedá zo dňa na deň, ani do roka. A už vôbec to nezvládne jedna politická strana. Budeme však veľmi radi, ak nám voliči doprajú sa na tom podieľať.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984