Reklama
Reklama

Rovnosť nie je luxus

Diskriminácia žien sa dnes marginalizuje. Nevšímajú si ju v podstate politici ani masmédiá, a to, o čom sa nepíše a nehovorí, neexistuje. Poľská Demokratická únia žien preto zorganizovala vo Wroclavi v dňoch 9. - 11. marca 2001 konferenciu pod názvom "Garancia rovnosti žien a mužov v Európe - dnešná situácia a vyhliadky do budúcnosti".
Počet zobrazení: 859

Diskriminácia žien sa dnes marginalizuje. Nevšímajú si ju v podstate politici ani masmédiá, a to, o čom sa nepíše a nehovorí, neexistuje. Poľská Demokratická únia žien preto zorganizovala vo Wroclavi v dňoch 9. - 11. marca 2001 konferenciu pod názvom "Garancia rovnosti žien a mužov v Európe - dnešná situácia a vyhliadky do budúcnosti". Zúčastnili sa na nej poľské odborníčky, politici a političky, ale aj ženy zo zahraničia.

Rovnosť žien a mužov je potrebné zdôrazňovať bez ohľadu na politickú orientáciu, jej podpora je totiž podstatou pôvodných myšlienok demokracie. Rovnosť nie je luxus, na ktorý treba čakať, až keď krajina dosiahne určitú úroveň ekonomickej prosperity.

Nestačí pasívne čakať

Nie je správne vylúčiť ženy z politického rozhodovania a vziať im tak právo rozhodovať o vlastnom osude. Participácia žien v politike je v krajinách strednej a východnej Európy značne poddimenzovaná, preto treba diskutovať o efektívnych nástrojoch pozitívnej diskriminácie, ako sú kvóty či tzv. systém zipsu pri zostavovaní volebných kandidátok.

Ženy musia svoje požiadavky artikulovať navonok, a krokom vpred je ich zlučovanie v organizáciách, akou je napríklad poľská Demokratická únia žien. Tá organizuje školenia pre nezamestnané, vzdelávacie kurzy v oblasti ženských a ľudských práv i medzinárodného práva. Lokálne organizácie prevádzkujú krízové centrá, psychologické a právne poradne, organizujú prednášky a konzultácie v zdravotných otázkach. Hlavným cieľom je boj proti všetkým formám diskriminácie žien v spoločnosti a v rodine, informovanie a vzdelávanie spoločnosti v tomto kontexte a príprava žien na ich aktívnu participáciu vo verejnom živote, vrátane politiky.

Nízkopríjmová feminizácia

Konferencia bola pripravená s úmyslom nadviazať bližšie kontakty s podobnými organizáciami v zahraničí, vymeniť si informácie o právnej situácii žien, štatistiky o násilí na ženách a údaje o participácií žien v politike v jednotlivých krajinách. Dôležitou témou bolo, samozrejme, rozširovanie EÚ a jeho význam pre ženy, ktoré môžu účinným lobovaním v európskych štruktúrach presadiť vyššiu úroveň antidiskrimnačnej legislatívy, prípadne pozitívnu diskrimináciu v oblasti parlamentných kvót. Ak však ženy budú pasívne očakávať zmenu, nič sa nestane, musia samy dôrazne artikulovať svoje požiadavky. Preto je veľmi dôležité organizovať v kandidátskych krajinách semináre, ktoré ženy oboznámia s európskou legislatívou, metódami a technikami lobizmu, vystupovania na verejnosti a pod.

Ženy zo Slovenska, Česka, Litvy, Bieloruska, Brandenburska, Rakúska a Poľska majú podobné problémy: právna diskriminácia žien neexistuje, ale ak sa vezmú do úvahy štatistiky o platovej nerovnosti, alebo odhady o násilí na ženách, sú nútené skonštatovať, že reálna situácia vyzerá inak. Na Slovensku napr. priemerná mzda žien dosahovala v prvej polovici roku 2000 len 75 percent priemerného príjmu mužov. Dochádza k tzv. feminizácii niektorých rezortov, ako sú zdravotníctvo, školstvo, ale napr. aj textilný priemysel. Tieto odvetvia sú nízkopríjmové, čo je jedna z príčin platovej nerovnosti. Ďalšou je dominancia mužov v riadiacich funkciách. V štátnej administratíve sa stal pravidlom akýsi lievikovitý efekt: čím vyššia funkcia, tým menej žien na danej úrovni.

Najlepší sú Severania

Pokiaľ ide o participáciu žien v politike, na Slovensku je dnes v parlamente zastúpených len 20 žien, čo je 13,3 percenta z celkového počtu poslancov. Zodpovedá to zhruba umiestneniu ženských kandidátok na volebných listinách: na zvoliteľnom mieste, teda v prvej štvrtine zoznamov kandidátov bolo umiestnených len 12,3 percenta žien. Väčšina krajín strednej a východnej Európy má účasť žien v parlamente nižšiu ako 10 percent. Najlepšie sú na tom Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré prekročili limit 15 percent. V EÚ už situácia vyzerá o niečo lepšie - ženy priemerne v jednotlivých parlamentoch tvoria 17,5 percenta a vo Švédsku dokonca 42,7 percenta. Vo Francúzsku sa podarilo zmenou ústavného zákona dosiahnuť pomer mužov a žien na všetkých úrovniach štátnej správy 50:50.

Zaujímavé pritom je, že vo východo- a stredoeurópskych štátoch sa pri analýzach participácie žien v politike stretávajú sociológovia s rovnakým problémom: politické strany si nevedú štatistiky v tejto oblasti, a nie sú ani veľmi ochotné podobné informácie poskytnúť. Ewa Waszkiewiczová z Wroclavskej univerzity skonštatovala, že už pri zbieraní informácií o účasti žien na politickom živote v regióne Dolného Sliezska zistila "aká nedôležitá je pre politické strany participácia žien v týchto stranách." SLD je jediná poľská politická strana, ktorá zaviedla pre ženy 30-percentné kvóty na volebných kandidátkach.

Násilie v domácnostiach

Závažným problémom európskeho formátu je násilie na ženách. Všetky krajiny disponujú len odhadmi a nepresnými štatistikami, pretože ženy zväčša odmietajú podobné incidenty (dokonca aj znásilnenia) nahlásiť polícii. Podľa štatistík našej polície bolo v rokoch 1995-1997 takmer 70 percent všetkých násilných činov spáchaných v domácnostiach. 70 percent vrážd, 63 percent fyzických napadnutí a 88 percent ostatných násilných činov namierených proti ženám sa odohralo taktiež v domácnostiach. Domáce násilie je pritom polícií ohlasované len v 2 percentách prípadov a odhalí sa len každý desiaty páchateľ.

Podľa odborníčky zo Sociálneho inštitútu univerzity v Lodži Izabely Desperak, médiá sa významne podieľajú na rozširovaní nesprávnych stereotypov vo vnímaní tradičnej roly ženy a muža. Vytvárajú tak vlastne bariéry, ktoré znemožňujú ženám uplatniť sa na trhu práce v určitých povolaniach. Feminita je stavaná ako protiklad ku maskulinite, v Poľsku (ale aj na Slovensku) dosiaľ prevláda patriarchálny model rodiny. Na ženy sa kladú isté očakávania, ktoré im v praxi môžu spôsobiť problémy, ak sa chcú presadiť. Napríklad sa nesprávne predpokladá, že muži sa viac angažujú v práci, viac ich zaujíma kariéra, majú menej absencií ako ženy, ktoré sa musia starať o deti a o domácnosť.

Diskriminačná reklama

Reklamy prezentujú ženy ako posadnuté domácimi prácami a upratovaním, zobrazujú ženy orientované na akceptáciu mužov a propagujú predmety, ktoré by im mali pomôcť získať na atraktivite - ukazujú ženy ako ľudské bytosti neschopné rozhodovať. Muži sú zobrazovaní v množstve rozličných situácií, no ženy v drvivej väčšine prípadov v domácnostiach, reklamy sprevádza väčšinou mužský hlas. Podľa Renaty Berent-Mieszczanowiczovej je nevyhnutný rovnaký podiel žien a mužov na domácich prácach - inak sa patriarchálny model rodiny nezmení. Marek Dyduch, poslanec za SLD však skonštatoval, že u mužov existuje akási psychologická bariéra, a tú treba prelomiť. Muži, ktorí varia a starajú sa o domácnosť, sa stretávajú s posmeškami.

Problémom pre mnohé politicky aktívne ženy je skutočnosť, že ak priznajú, že sú feministky, nik ich neberie vážne. Aj naša spoločnosť musí prestať vnímať toto slovo v negatívnej konotácii. Dúfam, že stretnutí tohto typu bude čoraz viac, a problematika rovnoprávnosti žien dostane väčšiu publicitu. Zmena postoja spoločnosti totiž závisí nielen od aktivity žien, ale aj od priestoru, ktorý im poskytnú médiá. Prvým krokom k riešeniu tohto problému je prelomenie bariéry mlčania.

Autorka je (1978) je študentka FPVaMV UMB v Banskej Bystrici

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama