Únia neprijme štát s nízkou úrovňou vedy
MUDr. Tomáš Trnovec, DrSc.
Lekárska veda a výskum v SR, tak ako celá vedecko-výskumná základňa u nás, sa ocitla v nezávideniahodnom stave. O tejto problematike sme sa porozprávali s profesorom MUDr. Tomášom Trnovcom, DrSc., vedeckým pracovníkom Ústavu preventívnej a klinickej medicíny, predsedom Komisie pre lekárske vedy Ministerstva zdravotníctva SR a koordinátorom projektu 5. rámcového programu EÚ.
Aká je situácia s podporou vedy vo svete?
- Na produkciu poznatkov vynakladajú štáty rozličné množstvo finančných prostriedkov. Kým v EÚ to je 1,8 percenta HDP, v USA 2,7 a v Japonsku až 3,1. Pokiaľ sa má únia rozšíriť o nových členov, u ktorých sa tento parameter pohybuje okolo 0,4 percenta, má dve možnosti: naliehať, aby tieto krajiny zvýšili finančné prostriedky určené na vedu a vyrovnali sa postupne priemeru EÚ, alebo oddialiť ich vstup. Zatiaľ čo Slovensko ešte v roku 1997 vyčlenilo na vedu 0,42 percenta HDP, v roku 2000 to bolo len 0,38.
Existuje vzťah medzi zdravotným stavom obyvateľstva a úrovňou lekárskych vied?
- Tento vzťah je dobre definovaný. Do určitej miery sa u nás dajú využiť poznatky získané inde, ale každý populačný celok má špecifiká, ktoré vyžadujú osobitný prístup. Na Slovensku je situácia o to zložitejšia, že badať výrazné etnické špecifiká u menšín. Prevencia kardiovaskulárnych a onkologických ochorení je neefektívna, o čom svedčia priaznivé trendy v Česku v porovnaní so stagnujúcou situáciou u nás. Prevencia nemôže byť doménou len hygieny a verejného zdravotníctva, no musí sa v plnom rozsahu dôsledne realizovať aj v primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti. Navyše v štáte, kde "onkologický program" znamená plošný nákup chemoterapeutík a "kardiovaskulárny" financovanie reparatívnych chirurických zákrokov, to ani ináč nemôže byť.
Treba, aby malá krajina, akou je Slovensko, a navyše ešte v hospodárskych ťažkostiach, aktívne rozvíjala lekárske vedy?
- Bez príspevku lekárskych vied sa SR nepohne dopredu pri riešení problémov zdravotníctva. Okrem priameho prínosu v diagnostike, terapii, prevencii, či legislatíve, vedecká činnosť formuje samotných účastníkov procesu. Títo, aj keď sa venujú vede okrajovo alebo len počas istého obdobia svojej odbornej kariéry, získajú spôsobilosti, ktoré sa dajú nadobudnúť iba aktívnou participáciou na vedeckej práci. K nim patrí širší pohľad na problémy, určitá vedecká skepsa - úsilie o objektívne skúmanie faktov a súvislostí, nehovoriac o know-how z informatiky, štatistických metód, rečových znalostí a medzinárodných stykoch. Rovnako výchovný proces sa musí napájať poznatkami z vlastnej vedeckej práce pedagóga. Vieme prispieť k rozvoju poznatkov mnohých medicínskych disciplín. Práce zo slovenských pracovísk majú ohlas, úspechy sa však pri finančnej podvýžive kompenzujú schopnosťou improvizovať a vytrvalosťou.
Nestačí teda pasívne preberať výdobytky svetovej vedy?
- Skúsenosť mnohých krajín je taká, že tzv. sledovateľský výskum, ktorý zabezpečuje len pasívny prenos svetových poznatkov do domáceho prostredia, vedie do slepej uličky. Iba aktívna účasť našich odborníkov vo vedeckej práci, ale najmä v medzinárodnej spolupráci a pobytoch na zahraničných pracoviskách prispieva k rozvoju tvorivých vedeckých osobností.
Čo by sa stalo, keby sa lekárska veda dočasne utlmila a oživila sa, až keď sa ekonomicky pozviechame?
- Veda je ako živý organizmus, no jeho nosnou súčasťou sú vedeckí pracovníci. Vo vyspelých štátoch sa vytvorila atmosféra úcty k vedeckým pracovníkom. U nás sa formovala verejná mienka v postojoch, že veda je neefektívna, luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. História nás však učí, že poznanie, ktoré pramení z vedy, dáva krajinám moc - vojenskú, ekonomickú, inovačnú a ideovú prevahu. Platí to i pre štáty nášho rozmeru. Strom života slovenskej vedeckej komunity ukazuje výraznú absenciu strednej generácie. Mladí vedci, ktorí figurujú v nižších poschodiach "stromu", žiaľ, vo vede neostávajú a húfne odchádzajú do iných atraktívnejších zamestnaní alebo do zahraničia. Tento jav môže úplne paralyzovať prijatú štátnu politiku v oblasti vedy a techniky. Môže sa stať, že po oživení ekonomiky, budeme musieť začať s výchovou vedeckých pracovníkov v niektorých odvetviach od začiatku.
Ak má teda Slovensko podporovať lekárske vedy, nemala by sa táto podpora redukovať na tzv. aplikovaný výskum, ktorý má rýchlu návratnosť?
- Delenie lekárskych vied do rozličných kategórií ako základný, aplikovaný, alebo akademický výskum sa prekonalo a vo vyspelých štátoch nemá vlastnosť riadiaceho prvku. Tzv. podnikový výskum veľkých farmaceutických firiem má často vyslovene objaviteľský charakter.
Nie je vhodné v tomto hospodársky nepriaznivom období dávať prostriedky určené na podporu lekárskych vied radšej na riešenie naliehavých problémov zdravotníctva, napríklad na prístrojové vybavenie nemocníc?
- Optika videnia riadiacich pracovníkov bude vždy krátkozraká, podobne ako u väčšiny politikov, ktorých prioritou sú krátkodobé ciele. Výsledky vedeckej práce sa však vo väčšine prípadov môžu v systéme prejaviť oveľa neskôr a niekedy celkom neočakávaným spôsobom. Klasickým príkladom je objav penicilínu. Prostriedky, ktoré poslanci v zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 určili na vedu, by sa teda nemali spotrebovávať na liečebno-preventívne činnosti. Slovensko je členom OECD a táto organizácia v dokumente Manual Frascati špecifikuje, čo v zdravotníckych zariadeniach, kde ide o zmiešané, rutinné a vedecké činnosti, možno pokryť z prostriedkov určených na vedu.
Potrebujú vôbec členské štáty EÚ, aby sa v kandidátskych krajinách rozvíjala národná veda?
- Únia neprijme za člena štát s úrovňou vedy tzv. banánových republík a prostredníctvom Komisie podporuje finančne rad programov, do ktorých sa naše pracoviská aktívne zapájajú. Jediné vedecké pracovisko rezortu zdravotníctva - Ústav preventívnej a klinickej medicíny participuje v siedmich projektoch 5. rámcového programu EÚ. Odhliadnuc od významného finančného prínosu je účasť v tomto programe vynikajúcou školou moderného manažmentu vedeckej práce v multinacionálnom prostredí. Zo Slovenska napríklad koordinujeme prestížny projekt zameraný na humánnu toxikológiu.
Aké je organizačné a legislatívne zabezpečenie podpory subjektov aktívnych v oblasti lekárskych vied?
- Slovensko po roku 1989 zaspalo vývoj v manažmente lekárskych vied. Ani jeden z ministrov zdravotníctva si nevytvoril poradný orgán v otázkach výskumu - vedeckú radu. Vznikla síce Komisia pre lekárske vedy, ale riadiace štruktúry rezortu ju v žiadnej podstatnej otázke týkajúcej sa manažmentu vedy nekonzultovali. Rezort nemá primerane dotovanú grantovú agentúru.
V zahraničí sa ako podklad pre rozhodovanie o finančnej podpore jednotlivých vedeckých projektov používa posudzovanie rovnocenným partnerom a bibliometria. Nakoľko sa tieto prístupy udomácnili v našom prostredí?
- Posudzovanie rovnocenným partnerom je síce primárnym prístupom, ale na Slovensku, kde je vedecká komunita pomerne malá a každý každého vo svojej branži pozná, sa bez účasti nezávislých zahraničných posudzovateľov nedá realizovať. Predpokladá to viesť celú projektovú agendu v angličtine. Viem si už teraz predstaviť, akú búrku nevôle to vyvolá u našich integráciechtivých ministerských úradníkov.
Ako sa proti riziku klientelizmu poistili v EÚ?
- O osude žiadostí aj na technologický výskum rozhodujú panely nezávislých odborníkov, a nikdy nie zamestnanci exekutívy Európskej komisie (ich ekvivalentom sú naši ministerskí úradníci). U nás si v posudzovateľských komisiách každá organizácia, kraj, či mesto nárokuje člena bojujúceho za svoje záujmy. V praxi EÚ je to presne naopak: Kritériom na členstvo je výlučne odbornosť. Vzájomná anonymita oboch účastníkov procesu sa považuje za samozrejmosť.
V čom vidíte východiská z neradostnej situácie, v ktorej sa nachádza veda v rezorte zdravotníctva?
- Navrhujem prijať model, ktorý je funkčný v rade krajín. Treba vypracovať koncepciu vednej politiky v rezorte zdravotníctva za širokej účasti vedeckých pracovníkov a vytvoriť prostredie, aby sa vedecká práca mohla stať súčasťou všetkých úrovní zdravotníckeho systému. Fondy na vedu sprístupniť všetkým žiadateľom. Mali by sa tiež zaviesť mechanizmy posudzovania žiadostí o granty na projekty a hodnotenia projektov také, aké sa používajú v EÚ, zvýšiť prestíž vedeckej práce a opierať sa pritom o jej bibliometrické hodnotenie. Dôležité je tiež internacionalizovať slovenskú lekársku vedu, aktivovať organizačné štruktúry, ktoré bez nárokov na štátny rozpočet zabezpečia vyššie uvedené činnosti, a na všetkých úrovniach sa pripravovať na 6. rámcový program EÚ na roky 2002 až 2006 - European Research Area.
zhováral sa Tibor Mrocek
