Modelu 8+8 občan už rozumie

Ľubomír Fogaš

Narodil sa 12. decembra 1950 v Podolí, okres Trenčín. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v roku 1974 nastúpil na Katedru občianskeho a rodinného práva PF UK. V roku 1981 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a v roku 1985 ho vymenovali za docenta pre odbor občianske právo. Bol členom vedeckej rady a členom kolégia ministra spravodlivosti SR. V roku 1990 ho zvolili za poslanca SDĽ. V roku 1992 sa stal opäť poslancom SNR, neskôr NR SR. A tým sa stal aj po voľbách v roku 1994. V súčasnosti pracuje ako podpredseda vlády pre legislatívu. Je ženatý a má dve deti.

Vráťme sa ešte k schvaľovaniu novely ústavy. V ktorých oblastiach sa medzi koaličnými partnermi vyskytovali najväčšie nezhody?

- Pôvodný návrh dokumentu bol podstatne užší, neskôr sa rozšíril. Legislatívna rada vlády na zasadnutiach vykonávala jeho korekcie, bolo ich okolo šesťdesiattri. Je to dosť a tu niet priestoru na ich bližšiu analýzu. Vo všeobecnosti sme sa napracovali dosť napr. na článku sedem, v ktorom ide predovšetkým o vzťah k medzinárodnému právu a zmluvám. Z hľadiska postavenia Slovenskej republiky išlo o zásadné ustanovenie. Menšia diskusia vznikla aj pri novom znení textu, ktorým je upravené pôsobenie Národnej banky Slovenska a dosť komplikované rokovania sa konali i v prípade postavenia ombudsmana a postavenia samosprávy vyšších územných celkov. Myslím, že v ostatných veciach sme po krátkej diskusii boli schopní nájsť spoločné formulácie.

Hovorili ste o medzinárodných zmluvách. Čo konkrétne sa zmenilo?

- Slovenská republika podľa článku 11 doteraz platnej ústavy mala osobitný režim pre medzinárodné zmluvy, ktoré sú zamerané na ochranu základných ľudských práv a slobôd. Pokiaľ poskytovali väčší rozsah ochrany, stávali sa súčasťou nášho právneho poriadku a mali prednosť pred zákonom. V súčasnosti, keď sa usilujeme harmonizovať náš právny systém s medzinárodným právom, je potrebné rozšíriť okruh medzinárodných zmlúv, ktoré budú platné a budú mať určitú prednosť pred zákonmi. Pôjde však o zmluvy, ktoré musia byť ratifikované so súhlasom NR SR a vyhlásené v Zbierke zákonov. Bude to teda znamenať oveľa vyššiu náročnosť na prácu parlamentu, pretože ratifikácia predpokladá jeho súhlas. V konečnom dôsledku novela ústavy vytvorila priestor aj pre to, aby pred ratifikáciou mohol ústavný súd rozhodnúť o tom, či medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou alebo nie.

V čom ešte konkrétne pomôže novela občanovi?

- Rozširuje sa kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Občan má právo mať prehľad o tom, ako sa nakladá s daňami, ktoré zaplatil. Na jeho prospech sú aj ustanovenia, ktorými sa vytvára priestor na realizáciu vyšších územných celkov, ďalej články o vytvorení inštitútu verejného ochrancu ľudských práv. Rovnako je osožné predĺženie lehoty zadržania podozrivého z 24 hodín na 48 a pri obzvlášť závažných trestných činoch dokonca až na 72 hodín. Prakticky to znamená, že už by sa nemalo objaviť nič také, ako doposiaľ: pre nedostatok dôkazov sudca rozhodol, povedzme, o prepustení. Vrahovia by sa už nemali dostať pred rozhodnutím súdu na slobodu.

Ako by mal v praxi fungovať ombudsman?

- Presné vymedzenie rozsahu jeho pôsobnosti a praktických činností sa objaví až v zákone, ktorý má byť prijatý do štyroch mesiacov od schválenia novely ústavy. Treba úprimne povedať, že je zhoda odborných tímov na tom, že časť kompetencií netrestného charakteru zostane prokuratúre SR. Ombudsman by mal dotvárať celý systém zabezpečovania ochrany základných ľudských práv a slobôd a najmä pôsobiť tam, kde vykazujú nečinnosť príslušné štátne orgány. Zákon by mal jasne vymedziť, na ktoré štátne orgány sa činnosť ombusmana bude, alebo nebude vzťahovať. Určite sa nebude týkať spravodajských služieb, prezidentskej kancelárie, parlamentu, vlády a podobne. Ale na ostatné by sa mal, pokúsime sa to presne vymedziť v zákone. Je dôležité, aby ombudsmanom bol človek vierohodný, požívajúci určitú autoritu u príslušných štátnych orgánov.

Je jedným z kandidátov na tento post bývalý prezident Michal Kováč?

- Nikdy som sa nezúčastnil žiadneho rokovania, kde by sa diskutovalo o mene. Podľa mňa by to mal byť právnik. Či je dôstojné, aby túto funkciu vykonával bývalý prezident, to je otázka.

Zákon o informáciách nefunguje v praxi tak, ako by sme si želali. Nebude občan narážať na takéto problémy aj pri otázkach smerom povedzme k NKÚ?

- NKÚ má svoje kompetencie aj v súčasnom právnom stave. Novelou ústavy sa rozširujú vo vzťahu k verejnoprávnym inštitúciám. Správy NKÚ sú verejnosti k dispozícii. Nevidím dôvod, aby sa niektoré veci zakrývali. Na druhej strane, treba sa zbaviť amaterizmu a predčasne nezverejňovať zistené skutky. Ak sa dokonca niekde hovorí o páchaní trestnej činnosti, považujem často za nešťastie, že sa zverejní už podozrenie. Páchateľ má potom dosť času na nájdenie mechanizmov a prostriedkov, ktorými zahladzuje stopy: usiluje sa pôsobiť na svedkov a podobne. Treba presne rozlišovať, čo sa dá zverejniť.

Pri schvaľovaní novely ústavy sa kritizoval fakt, že jej text nebol známy verejnosti. Čím si to vysvetľujete?

- Rád by som sa verejne spýtal, prečo médiá, majúce text návrhu novely ústavy k dispozícii viac ako osem mesiacov, nepovažovali za potrebné návrh uverejniť. Nie je to vecou predkladateľov, ale predovšetkým záujmu verejnosti. Zmeny v ústave sú veľká vec a mala byť väčšia informovanosť. Osem mesiacov - od prvého čítania až po schvaľovanie - sa nevyužilo ani z hľadiska organizovania rôznych besied, podujatí a hlbších diskusií v médiách. Odborná verejnosť bola informovaná dostatočne. Aj na legislatívnej rade sme mali k dispozícii stanoviská mnohých odborných inštitúcií a špecialistov. Nedá sa povedať, že by sa novela ústavy pripravovala utajeným spôsobom. Pre mňa je stále záhadou, prečo ani jedny noviny nezverejnili jej text. Ale to im my nemôžeme nariadiť.

Prečo sa nepodarilo koalícii nájsť podporu u nezávislých poslancov?

- Predkladatelia návrhu novely sa usilovali spolupracovať aj s ostatnými poslancami v Národnej rade. Existovala dokonca komisia s cieľom prehodnotiť efektívnosť jednotlivých článkov. Je chybou, že opoziční poslanci, ktorí boli členmi tejto komisie, nežiadali text a nepracovali s ním. Malo prebehnúť viac politických rozhovorov a malo jestvovať úsilie dosiahnuť súhlas aj nezávislých poslancov. Opozícia mala byť aktívnejšia.

Prečo nebola? Chceli vari zo schvaľovania novely vytĺcť politický kapitál?

- Presne tak. Dokazovala to rozprava, ktorá bola častokrát o úplne iných veciach, ako bol samotný text novely. Na druhej strane - z oboch strán mohla byť lepšia intenzita úsilia dohodnúť sa na spoločnom znení základného zákona.

Máte na mysli aj niektorých partnerov z koalície?

- Z koalície i opozície. No najmä z opozície. Po prvom čítaní mali návrh k dispozícii minimálne osem mesiacov, neobstoja teda reči o 24 hodinách. Nebolo to tak. Dnes platná ústava sa prijímala len v jednom čítaní a na jednom zasadnutí parlamentu, ak si pamätáte. Bolo dosť priestoru, aby opozícia vypracovala písomné stanovisko a žiadala rokovanie komisie NR SR pre hodnotenie ústavy, ktorá by mala prijať nejaké návrhy, zmeny, rozhodnutia. Toto sa nestalo. Opozícia akoby čakala za bučkom, až sa začne návrh prerokúvať, a naplno to využila na kritiku vlády a koalície. Nakoniec sa jej to vypomstilo.

Je podľa vás reforma verejnej správy vecou ekonomickou alebo legislatívnou?

- Je vecou spoločensky potrebnou. Má ekonomické i legislatívne aspekty. Reforma má svoj dosah na fungovanie štátu, na plnenie jeho funkcií, a je preto nesmierne dôležité zvoliť taký model, ktorý znamená, že štát sa dá riadiť a súčasne vytvára dostatočné predpoklady na to, aby samospráva mala dostatok kompetencií. Nemožno hovoriť o prevahe niektorého z aspektov. Samozrejme, všetko treba právne dotvoriť.

Reformu má však pod patronátom podpredseda vlády pre ekonomiku.

- To je pravda. Väčšiu zodpovednosť mala vláda zveriť ministrovi vnútra, riadenie orgánov štátnej správy patrí totiž jemu. Na jeho ministerstve sú odborníci, v ktorých kompetencii je pripravovanie návrhov zákonov. V konečnom dôsledku je minister vnútra ten, kto aj teraz musí vypracovať, resp. predložiť návrhy zákonov. Nie je až také rozhodujúce, kto z podpredsedov má reformu koordinovať. Fakt ale je, že koordinácia rokovaní bola slabá. Agende ohľadom reformy sa rozhodne mala venovať väčšia pozornosť.

Je spracovaný harmonogram zákonov súvisiacich s ňou?

- Už vlani sme mali v pláne legislatívnych úloh zahrnuté základné právne predpisy, ktoré treba prijať v súvislosti s reformou verejnej správy: zákon o VÚC, o kompetenciách, o voľbách do VÚC, o ich majetku a pod. Problém by nemal byť v tom, ako to legislatívne zvládneme, ale skôr v tom, že koalícia nie je schopná nájsť takú dohodu, ktorá by rozumne rozhodla o kompetenciách obcí, miest i VÚC. Podľa rozsahu kompetencií sa malo uvažovať i o veľkosti územných celkov.

Súhlasíte s variantom, ktorý predkladá Strana demokratickej ľavice?

- Áno. SDĽ v súčasnom období vidí problém v realizácii pôvodných zámerov reformy, pretože vytvorenie dvanástich územných celkov, zrušenie okresov, následná prestavba systému verejnej správy, sa nedajú realizovať v jednom volebnom roku. A realizačný rok bude práve volebným rokom. Považujem to za politicky nedomyslené a organizačne nezvládnuteľné. V súčasnej situácii treba hľadať východiská. Jedným z nich je aj rešpektovať doterajšie územnosprávne členenie, vytvoriť vyššie územné celky na týchto územiach, dať im kompetencie a pokúsiť sa uskutočniť voľby do VÚC. Ale zdôrazňujem, že reforma nespočíva iba v tom, koľko VÚC vytvoríme. V prvom rade ide o to, že sa prenesú kompetencie z orgánov štátnej správy na samosprávne orgány. Rozsah kompetencií potom predurčí, aké veľké majú byť VÚC a ako budú fungovať. Nemá zmysel, aby sme dlho diskutovali, či to bude desať, dvanásť, osem alebo tri VÚC, ak by sme nevedeli vyriešiť ten základ. Od toho, koľko kompetencií dáme VÚC, obciam a mestám, závisí financovanie, systém kontroly, sídla, hranice, mechanizmy vzájomných vzťahov.

Je model 8 + 8 výhodný po ekonomickej stránke?

- Má viacero výhod. Nielen to, že jednorazové náklady na reformu sú menšie. Spomenutý model má najlepšie materiálno-technické zabezpečenie, nevyžiada si zriadenie ďalších štyroch krajov a z hľadiska občana je najbezproblémovejší. Občan mu už rozumie. Samozrejme, aj pri tomto variante sa dá uvažovať o napravení niektorých chýb. Konečne, nič si nezastierajme, čím menšie kraje vytvoríme, tým slabší ekonomický základ budú mať.

Hovoríte, že počet VÚC nie je až taký podstatný. Prečo sa teda ťažisko celého sporu prenáša práve na túto otázku?

- Logické je, že ak bude počet VÚC vyšší, treba inak usporiadať aj miestnu štátnu správu. Ani v modeli 8 + 8 nemôže existovať 79 okresov, k redukcii miestnej štátnej správy dôjde teda v každom prípade. Ide len o to, aby sme vo volebnom roku nevytvárali úplne iné mechanizmy rozdelenia a nevytvárali zbytočné náklady. Vyjmime len jednu obec so štyrmi tisícmi obyvateľov z okresu: musia sa vymeniť ŠPZ, občianske preukazy a všetko ostatné - je potrebné urobiť zásadnú reorganizáciu. Avšak v čase, keď nemáme prostriedky na politiku aktívnej zamestnanosti, zdravotníctvo a mnohé iné veci, argument, že peniaze pôjdu ďalej od centra, neobstojí. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by nejaké zastupiteľstvo VÚC, majúce všeobecnú podporu obyvateľstva, rozdeľovalo finančné prostriedky len pre centrá. Všetko závisí skôr od kvalifikovanej práce tých, ktorí budú s financiami nakladať. Povedzme si úprimne: ani dnes Bratislava, kde sídlia centrálne orgány štátu, nedostáva oproti ostatným mestám nejaké mimoriadne výhody. Pritom by mala, pretože je hlavným mestom.

Prečo sa vám teda nedarí presvedčiť koaličných partnerov o efektívnosti tohto modelu?

- Takáto reforma má podľa mňa v sebe politický náboj. Aj bývalí predstavitelia DS za ňou vidia svoje politické ciele predovšetkým v etablovaní vlastných politických štruktúr na úrovni zastupiteľstiev. Je však potrebné sa vzájomne počúvať a vážiť argumenty. Napokon, rozhodnutie spracovať oba varianty skôr naznačuje, že odborný zápas sa prenesie do parlamentu, kde by mali odznieť argumenty.

Koľko bude podľa vás trvať realizácia reformy?

- V tomto smere boli predstavy Viktora Nižňanského veľmi naivné. V koncepcii pôvodne predpokladal, že k 1. januáru 2001 budeme pripravení tak, aby sa jednotlivé kompetencie vedeli preniesť na zastupiteľstvá VÚC a potom na obce a mestá. Zložitosť tohto prechodu si však vyžaduje určitú etapovitosť. Žiadnej vláde nestačí jedno volebné obdobie na to, aby reformu dotiahla do konca. Navyše, prevod kompetencií znamená prenesenie hospodársko-zriaďovateľských funkcií zo štátu na obce, to znamená aj prevod peňazí. Prevláda názor, že z rozpočtu vlády by to malo znamenať úbytok okolo 70 miliárd korún. Je dôležité zabezpečiť, aby sa s týmito peniazmi hospodárilo kvalifikovane. Nerobme si ilúzie: ani v regiónoch nie je taká situácia, že všetky veci, ktoré sa na úrovni miest a obcí uskutočnili, boli čisté. Napokon, nikto sa nezaoberá rozsahom privatizácie na komunálnej úrovni.

Myslíte si, že vaše rozhodnutia v súvislosti s reformou bude akceptovať aj iná vláda?

- Bolo by veľmi nesprávne, ak by sa každá vláda usilovala dosiahnuť iné územnosprávne členenie, iné delenie kompetencií. Odniesol by si to len občan. Štát dnes totiž nemá iné zdroje peňazí, než sú dane, poplatky a iné príjmy. V každom prípade to vždy musí niekto zaplatiť. Reformy sa majú robiť v prospech občana. To by malo byť leitmotívom aj pri rozhodovaní budúcej vlády.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová