Reklama
Reklama

Politický zemepis 1

Albánsko
Počet zobrazení: 772

Albánsko

Vzhľadom na pripravované parlamentné voľby prinesieme profil tejto krajiny mimo poradia po voľbách s najčerstvejšími údajmi.

Andorra

Andorské kniežatstvo sa nachádza medzi Španielskom a Francúzskom a má rozlohu 435 km2. Úradným jazykom je katalánčina, používa sa aj španielčina a francúzština. Ako mena platí francúzsky frank a španielska peseta. V krajine žije 71 000 obyvateľov, z toho 49,6 percenta Španielov, 28,6 Kataláncov, 7,6 Francúzov, 4 Portugalcov a 1,5 percenta Britov.

V roku 1969 sa zaviedlo všeobecné volebné právo, 29. 3. 1993 bola schválená najnovšia ústava a 3. 6. 1993 potvrdilo Francúzsko a Španielsko nezávislosť Andorry. Krajina má dve hlavy štátu - spolukniežatá. Jedno (španielskeho biskupa) menuje katolícka cirkev a druhé francúzsky prezident. V zahraničných otázkach Andorru zastupuje Francúzsko. Parlamentu predsedá Oscar Ribas Reig. Od roku 1994 vykonáva funkciu premiéra Marc Fomé Molné, predseda PLA.

K parlamentným politickým stranám patria: PLA - Partit Liberal Andorrá (Liberálna strana) má konzervatívno-liberálnu orientáciu. PLA - Partit Democrata Andorrá (Demokratická strana) má liberálnu orientáciu. PLA - Partit Socialdemocrata (Sociálnodemokratická strana) reprezentuje ľavicu. UL - Unió Laurediana (Laurediánsky zväz) má lokálny charakter.

Najvyšším orgánom je Conseil Général (Generálna rada), ktorá sa skladá z 28 poslancov. Volení sú na štyri roky, 14 z nich proporčným spôsobom, 14 v dvojmandátových okruhoch. Posledné voľby sa konali 4. 3. 2001 s 81,6-percentnou účasťou. Najviac percent hlasov získala pravicová Liberálna strana (46,1 - 7 mandátov). Na druhom mieste s rovnými 30% hlasov bola koalícia Novej demokracie a Sociálnodemokratickej strany a ziskom 6 mandátov. Ako tretia skončila pravicová Demokratická strana s 23, 8 percenta a 5 mandátmi. Dva mandáty získal stredový Laurediánsky zväz.

Arménsko

Jediný vnútrozemský štát v Zakaukazsku s rozlohou 29 800 km2. Úradným jazykom je arménčina. V štáte žije 3,774 milióna obyvateľov, z toho 93, 3 percenta tvoria Arméni, 2 percentá Rusi, zvyšok Kurdi, Gréci, Gruzínci a iní. Väčšina z nich sa hlási k arménskej autokefálnej kresťanskej cirkvi. Tri milióny Arménov žije v zahraničí, z toho poldruha milióna v bývalých sovietskych republikách, 500 000 v USA, 260 000 v Iráne, po 180 000 v Sýrii a Francúzsku, 166 000 v Libanone, 85 000 v Turecku. Ďalšie diaspóry sa nachádzajú v Egypte, Iraku, Bulharsku, Grécku, a v Brazílii. Celkovo obývajú vyše 70 štátov (najmä v mestách).

V roku 1990 republikový soviet Arménskej sovietskej socialistickej republiky vyhlásil zvrchovanosť a rok nato úplnú nezávislosť republiky. Od decembra 1991 je samostatné Arménsko členom Spoločenstva nezávislých štátov. Prezident Arménska sa volí ľudovým hlasovaním. V r. 1991-97 tento post zastával Levon H. Ter-Petrosjan a 3. 2. 1998 ho vystriedal Robert Sedraki Kočarjan (1954), elektroinžinier, ktorý v r. 1984-89 zastával viaceré komsomolské a stranícke funkcie. V roku 1992 sa stal prezidentom Karabachu, v roku 1997 predsedom arménskej vlády.

Parlament - Ažajin Žodžov (Národné zhromaždenie, http://www.parliament. am) sa skladá zo 131 poslancov, volených na štyri roky - 75 z nich väčšinovo v jednomandátových okruhoch, 56 pomerným spôsobom. Po voľbách v roku 1995 vládli v koalícii republikáni z HHK, ľudovci z HŽK a Nové hnutie so spojencami. Po posledných voľbách z 30. 5. 1999 je pri moci opäť HHK s HŽK, tentoraz s M - Miasnutjan (Spojená listina). Najsilnejšiu opozíciu predstavujú komunisti z HKK a sociálni demokrati z Dašnaku, za nimi sú pravicové IeM a stredoví AŽM a OE.

K centristickým stranám patria: HHK - Hajastan Hanrapetakan Kusaktücün (Republikánska strana Arménska), Š - Šariman (Ženská strana, ktorá združuje feministky a vo voľbách v roku 1995 získala temer 17% hlasov.), AŽM - Azgajin Žodžovrdavarakan Miutjun (Národnodemokratický zväz Arménska), IeM - Iravunk ev Mjabanutiun (Právo a jednota), A - Azatutiun (Sloboda), Ar - Arakelutun (Misia), AA - Aržanapative Apaga (Dôstojná budúcnosť), OE - Orinants Erkir (Právna krajina) a Strana národnej harmónie.

Vľavo sú orientované: HŽK - Hajastani Žodžovrdakan Kusaktücün (Ľudová strana Arménska, má sociálnodemokratický charakter a vedie ju Karem Demirčan, v r. 1974-88 prvý tajomník arménskej organizácie KSSZ.), Dašnak - Hai Hedžapochakan Dašnaktücün (Arménska revolučná federácia, nadväzuje na organizáciu z r. 1890, obnovená v r. 1990, v rokoch 1994-98 ju zakázali za to, že údajne poskytuje útočište teroristom.), HKK - Hajastani Komunistakan Kusaktücün (Komunistická strana Arménska), HDK - Hajastani Demokratakan Kusaktücün (Demokratická strana Arménska, vznikla z komunistickej strany, má sociálnodemokratický charakter.)

K pravici sa hlásia: IM - Inqnorošum Miavorum (Samourčenie, reprezentujúce kresťanských demokratov), HH - Hzor Hajrenik (Mocná vlasť), H - Hajrenik (Vlasť), HHŠ - Hajots Hamazgain Šaržum (Arménske národné hnutie).

(V skrátenej a upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama