Mea culpa - odhaľujúca očista
Giordano Bruno bol dominikánsky mních, cestovateľ a filozof, profesor na univerzitách v Oxforde, Paríži a Frankfurte. Kvôli hlásaniu rovnosti medzi mužmi a ženami a ďalším podobným myšlienkam ho exkomunikovali kalvíni a luteráni.
Navyše, na rozdiel od vtedajšieho učenia cirkvi bol presvedčený, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak, že vesmír je nekonečný a večne sa rozpína. V roku 1592 ho zatkla inkvizícia a obvinila z kacírstva.
Bruna v inkvizičnom protokole popisujú ako "nenapraviteľného, tvrdohlavého a zaťatého heretika". Keď ani po takmer ôsmich rokoch väzenia a mučenia svoje myšlienky neodvolal, ocitol sa v roku 1600 nahý, s jazykom priklincovaným na drevenú dosku, na rímskom námestí Campo de Fiori v plameňoch. Po 400 rokoch Vatikán vlani konečne vyslovil hlbokú ľútosť nad jeho "tragickou smrťou" (ako eufemisticky nazval upálenie).
Bruno a tí ďalší
Prípravou na očistenie Giordana Bruna, Jana Husa i ďalších nevinných obetí inkvizičných tribunálov bolo špeciálne sympózium v novembri 1999, na ktorom Ján Pavol II. označil inkvizíciu za "ťažké obdobie cirkevných dejín". Podľa teológov mali tribunály predovšetkým demonštrovať triumf katolíckej viery nad tým, čo bolo chápané ako kacírstvo, pričom kvôli "mentalite doby" bolo chápanie pravej viery ako hodnoty cennejšie než samotná ľudská existencia. Spomínané sympózium pápežovi poskytlo podklady na rozhodnutie, či má katolícka cirkev pri príležitosti 2000. výročia narodenia Ježiša Krista spraviť sebakritiku za chyby, ktorých sa v minulosti dopustila. Vlani začiatkom marca pápež skutočne ono historické Mea culpa vyslovil.
Vatikán sa už predtým v čiastkových vyhláseniach ospravedlnil za nedostatok odporu cirkvi proti genocíde Židov počas Druhej svetovej vojny a pápež tiež požiadal o odpustenie pôvodných obyvateľov Ameriky a zotročených Afričanov, ktorých cirkev pokladala za pohanov a pod hrozbou smrti sa ich snažila priviesť ku kresťanskej viere. K týmto hriechom patrila aj už spomínaná inkvizícia a krvavé križiacke výpravy, ktoré vyhlasovali stredovekí pápeži za "oslobodenie Božieho hrobu od pohanov". Vznešené pohnútky však mali zakryť mocenské súperenie pápežov s rímskymi cisármi a úsilie cirkvi o zväčšenie jej majetku.
Obavy a skepsa
Pápežova prosba o odpustenie za hriechy cirkvi dostala na poslednú chvíľu nový kabát, vzhľadom na námietky, ktoré mali voči podobným pápežovým prejavom v posledných rokoch niektorí historici, teológovia, kardináli a biskupi. Na záverečnej redakcii dokumentu, do ktorého sa dodatočne začlenilo množstvo opatrných opisných fráz, sa podieľal so zborom konzervatívnych biskupov kardinál Joseph Ratzinger, prefekt Kongregácie pre vieru a učenie, čo je vlastne nový názov pre niekdajšiu inštitúciu zvanú inkvizícia. Aj v tejto súvislosti položila britská BBC tzv. rečnícku otázku - do akej miery ide o pápežovu osobnú iniciatívu a do akej o zmúdrenie cirkvi ako takej.
Niekdajší český katolícky kňaz Odilo Štampach, ktorý prestúpil k starokatolíkom, zhodnotil gesto Vatikánu skepticky: "Mentalita, ktorá viedla k inkvizícii, križiackym vojnám, antijudaistickým výpadom a k pohŕdaniu náboženskými tradíciami národov, bohužiaľ, pretrváva". Potrvá, podľa neho, ešte niekoľko generácií, než sa väčšina rímskych katolíkov vnútorne stotožní s tým, čo povedal pápež. Mnohí cirkevní činitelia hneď po pápežovom prejave označili toto vyjadrenie ľútosti za nepredložený čin, ktorý zníži prestíž cirkvi. Jeho slová sú pre konzervatívcov priveľmi záväzné - znamenajú totiž prechod od triumfálnosti k reflexii a od absolutizmu k pokore.
Viera na ústupe
Európa je podľa štatistických prieskumov postkresťanským kontinentom. V Afrike a v Latinskej Amerike sú kostoly plné veriacich, no starý kontinent, kde leží sídlo božieho zástupcu na Zemi, ako keby viera opúšťala. V každej latinskoamerickej krajine tvorí počet katolíkov medzi obyvateľstvom 63 percent a na africkom kontinente už narástol na 11,4 percenta. Na druhej strane napríklad v susednom Rakúsku verí podľa prieskumu v Boha len 48 percent obyvateľov, zatiaľ čo ešte začiatkom 90. rokov verilo vo vyššiu bytosť 85 percent. Pritom asi 40 percent Rakúšanov aspoň raz v živote uvažovalo o tom, že z cirkvi vystúpi. V Británii nielenže počet veriacich klesol pod 50 percent, ale dokonca len traja zo 103 opýtaných činiteľov angikánskej, metodistickej a rímsko-katolíckej cirkvi povedali, že veria v stvorenie sveta Hospodinom za šesť dní. Fakty z ďalších európskych krajín dokazujú, že viera v boha je väčšinou na ústupe aj tam.
Vatikánsky rukojemník, ktorého viacerí neprajníci posielajú už na smrteľnú posteľ, položil možno pred rokom pod Svätú stolicu časovanú bombu na spôsob Chruščovovej správy o kulte Stalinovej osobnosti či Gorbačovovej glasnosti a perestrojky sovietskeho modelu socializmu. Paralely tu nesporne sú: charizmatické osobnosti, viera v rýchle vybudovanie sociálnej spravodlivosti a morálne zásady na počiatku, neskôr intrigy, krvavé perzekúcie kacírov, márna snaha o dosiahnutie ideálu a v posledných rokoch zotrvačnosť, úpadok morálky, prevalcovanie ideálov túžbou po konzumnom živote. Dobré myšlienky vždy očakáva prerod na nových základoch, v nových podmienkach a v nových mozgoch, azda už natoľko nepoznačených mamonárstvom, individualizmom a maskulatúrou myslenia.
