Hospodárenie Košíc je neefektívne

Zdenko Trebuľa

Narodil sa 29. septembra 1955 v Martine. V roku 1974 ukončil Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Košiciach a začal študovať na tamojšej Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika. V rokoch 1979-1981 bol právnikom vo VSŽ Košice, neskôr pracoval na Obvodnom národnom výbore v Košiciach IV. O päť rokov neskôr až do roku 1990 vykonával funkciu politického pracovníka na Mestskom výbore KSS v Košiciach. V rokoch 1990-1996 bol striedavo živnostníkom a advokátskym koncipientom, neskôr advokátom. V roku 1999 sa stal námestníkom primátora za SOP a neskôr primátorom mesta Košice. Je ženatý, má dve deti.

Ktorý z modelov reformy verejnej správy aktuálnych v súčasnosti - teda 12+12 a 8+8 - je pre vás najprijateľnejší?

- Pre mňa je optimálny model 3+1. Ten, o ktorom sa nediskutuje, resp. diskutuje sa len v kuloároch. Každý, kto uvažuje racionálne, ekonomicky a má praktickú skúsenosť v rámci európskych regiónov, mi dá za pravdu v tom, že počet obyvateľov v takýchto regiónoch sa pohybuje od jedného a pol milióna vyššie. Pri tomto počte je výkon verejnej správy v mnohých smeroch ekonomicky efektívny. Ja som sa však ešte nestretol so žiadnou ekonomickou analýzou hovoriacou o tom, aké výhody a nevýhody prinieslo osem krajov oproti trom - predtým fungujúcich - čo prinesie osem vyšších územných celkov… Stále hovoríme o prenose kompetencií v rámci verejnej správy, ale nehovoríme o peniazoch. A to je základný problém celej verejnej správy na Slovensku - pracujeme neefektívne.

Ako to myslíte?

- Som za absolútne základnú vec, teda, že prenos kompetencií zo štátu na samosprávu je nevyhnutný. Nie sme totiž kompatibilní s okolím. Založili sme napríklad euroregión Košice-Miškolc. Dali sme mu právnu podobu, inštitucionalizovali sme ho a nadviazali sme na niečo tradičné vo vnútri tohto regiónu, na časy, keď tu naši ľudia spolu žili. Často diskutujeme s partnermi z Maďarska o spoločných projektoch a neraz prídeme na to, že nejaká vec sa nedá zrealizovať, lebo nemáme na to kompetencie. Reforma sa však sústredila na problém počtu vyšších územných celkov a ja za tým vidím zbytočné politikum. Ale bohužiaľ, takto prepolitizovaná je celá krajina už jedenásť rokov.

Nebude model 3+1 priveľmi strnulý? Neustále sa predsa dáva do popredia požiadavka, aby veci verejné boli bližšie k občanovi.

- Toto nie je otázka "blízkosti k občanovi". Podľa návrhov by mal vyšší územný celok vstupovať predovšetkým do procesov týkajúcich sa oblasti investícií, rozvoja regiónu, prilákania investorov. Občanovi je k dispozícii predsa samospráva a tá bude mať pridelené presné kompetencie. Čo to však znamená, ono "bližšie k občanovi"? Azda to, že v obci, ktorá má tisíc obyvateľov, urobíme jeden úrad a ten bude stáť obrovské peniaze? Alebo celú agendu sústredíme do rozumných celkov, kam občan príde a nájde všetko na jednom mieste? Treba si ujasniť, čo je efektívne: rozdeliť štátnu správu do pätnástich rozličných podsystémov alebo ju sústrediť do jedného veľkého úradu a občan nebude musieť chodiť na päť či šesť rôznych miest, ako je tomu v Košiciach? O tom je celé "bližšie k občanovi".

Košice donedávna neboli členom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

- Už sú.

Odkedy?

- Od januára tohto roka.

Prečo ste sa tak rozhodli?

- Na Slovensku prebiehajú v mestách a obciach rozličné procesy s dosahom na ich obyvateľov. Vláda vníma existenciu Únie miest a obcí Slovenska, ale základným partnerom je pre ňu ZMOS. Z týchto dôvodov, teda aby Košice mohli vstupovať do týchto procesov, rozhodlo mestské zastupiteľstvo, že Košice sa do ZMOS-u prihlásia. Boli prijaté. Spojenie určitých činností v mestách a obciach by sa malo chápať homogénne, teda v tom zmysle, aby mestá a obce neboli zastupované viacerými organizáciami. Mala by ich zastrešovať jedna organizácia so silným postavením v rámci rôznych orgánov a inštitúcií na Slovensku, ktorá by veľmi silne zastupovala aj mestá a obce.

Mal by teda ZMOS byť akýmsi komunikátorom medzi vládou a mestami a obcami?

- Nepozerám sa na to len v takejto konkrétnej polohe, teda či to ZMOS dokáže. Treba doriešiť existenciu strešnej organizácie. A preto sa mesto rozhodlo práve takto.

Častou témou v médiách bola aj zadĺženosť Košíc. Aký je skutočný ekonomický stav mesta v tomto smere?

- O zadĺženosti Košíc sa hovorilo rovnako ako o zadĺženosti Bratislavy, Banskej Bystrice, Žiliny a podobne. V každom prípade, zrejme to nie je náhoda, že práve veľké mestá sú zadĺžené. Problém bude aj niekde inde, nielen v tom, či sa celá vec zužuje na akýsi problém rekonštrukcie mesta a ten sa potom personifikuje na určité osoby. Došlo tu k systémovým chybám - aj v Bratislave, aj v Košiciach. Súčasný model, ktorý funguje v oboch mestách, nie je ekonomicky výhodný. Na jednej strane máme sústredené všetky výdaje, ktoré idú cez magistráty, avšak príjmová stránka mestského rozpočtu nie je zabezpečená, pretože zdroje sa rozčleňujú a trieštia do viacerých mestských častí. V Košiciach ich je dvadsaťdva, v Bratislave sedemnásť. Nechcem spochybňovať existenciu mestských častí, ale aj v tomto prípade treba v budúcnosti hľadať taký model, ktorý bude ekonomicky efektívny.

Hľadáte ho?

- Samozrejme.

Kedy uvidíme jeho konkrétnu podobu?

- Po reforme verejnej správy. Robiť akýkoľvek model bez toho, aby sme vedeli, aké budeme mať kompetencie, je postavené na hlavu. Všetky iniciatívy a aktivity, ktoré tu doposiaľ prebiehali a stále prebiehajú, považujem za širokú diskusiu, ktorá má prinajmenšom 50 rôznych výstupov. V momente, keď parlament tejto krajiny rozhodne o reforme verejnej správy a bude známe, aké kompetencie prejdú do oblasti samosprávy, si podľa môjho názoru treba veľmi seriózne sadnúť a rozmýšľať o modeli, ktorý sa vytvorí v Bratislave a v Košiciach. V Bratislave ako v hlavnom a v Košiciach ako v štatutárnom meste Slovenska.

Existuje v Košiciach rómsky problém?

- Tento problém existuje v Európe, na Slovensku, aj v Košiciach. V prvom rade ho vidím v tom, že Rómovia sa ocitli v ťažkej sociálnej situácii, čo má viacero aspektov. Spočívajú aj v nižšej úrovni vzdelania, i v historickom vývoji tejto menšiny, a podobne. Nie je to situácia, ktorá vznikla za uplynulé desaťročie, ale naopak, má to svoju históriu. Samozrejme, rómske problémy sa prejavujú aj u nás, pretože práve táto skupina obyvateľstva je najviac postihnutá sociálnym nedostatkom: pri svojej úrovni vzdelania majú minimálne možnosti zamestnať sa a poväčšine sú to ľudia so záujmom o pomocné práce, ktorých nie je až taký dostatok. Ďalej sú to nepostačujúce sociálne dávky a práve v tejto skupine sa vo výraznejšej miere prejavuje sociálna kriminalita.

Môžete spomenúť konkrétne prípady?

- Cítime to napríklad v tom, že v Košiciach pomaly nie je na ulici kus liatiny a takmer všetky poklopy sú zlikvidované. Ničia dopravné značenia, dokonca sme sa už dopracovali k tomu, že sa nám začínajú strácať pamätné bronzové tabule aj s bustami význačných osôb, rodákov z Košíc. Zlikvidovali nám dokonca aj mestský erb umiestnený na južnom ťahu pri príchode do Košíc. Mimochodom, nachádzal sa vo výške asi piatich metrov a mohol vážiť takých 600-700 kilogramov. Na druhej strane, dopracovali sme sa aj k pozitívnym výsledkom - v meste, i v mestskej časti Luník IX. Tí, ktorí do Košíc chodievali, ale aj predstavitelia EÚ a iných krajín majú možnosť vidieť zmeny na vlastné oči a poopraviť si názor. Ale to je proces, ktorý bude trvať ešte niekoľko desaťročí.

Je hlavným problémom práve kriminalita?

- Jedným z nich. Ďalším dôležitým je dosť dramatický demografický vývoj tejto skupiny obyvateľstva. Aj to má svoje korene: spôsob myslenia Rómov hovorí, že sú zvyknutí mať mnohopočetné rodiny a ak to pritiahneme za vlasy, možno práve tento demografický vývoj je výsledkom toho, ako si Rómovia riešia sociálne problémy. Vyšší počet detí znamená viac peňazí a hádam i vyššiu životnú úroveň. Tento vývoj je však komplikovaný. Nie sme totiž schopní zabezpečiť ďalšie bývanie, čo bude spôsobovať obrovské problémy v budúcich desaťročiach. Títo ľudia dnes totiž žijú možno 20-30 žijú v trojizbovom byte v troch generáciách. Štát nevytvára podmienky na stavbu sociálnych bytov, problém sa neriešil ani doposiaľ a bude záležať od nastupujúcich generácií, s akým výsledkom ho doriešia. Prirodzene, za tých podmienok, že sami Rómovia sa budú musieť podieľať na výstavbe svojich obydlí.

Ste členom SOP. Ste spokojný s jej preferenciami?

- To je kapciózna otázka. Ak by som bol minimalista a stačilo by mi jedno percento, tak poviem, že áno. Ale ja ním nie som.

Pýtam sa preto, lebo vzhľadom na charakter budúcich volieb bude zrejme nevyhnutné vytvárať v rámci politického spektra koalície. Aký je váš názor na zlučovanie strán stojacich naľavo od stredu?

- Bol som jedným z architektov koalície SDSS, SDĽ a SOP tu v Košiciach, ktorá bola vzorovou ľavicovou trojkoalíciou pre celé Slovensko. My, ktorí v Košiciach predstavujeme SOP, sme ľavicovo orientovaní. U nás tento problém teda nie je. SOP sa deklarovala do polohy strany stojacej jemne napravo od sociálnej demokracie, resp. v jej priestore. Nie je homogénna a sú v nej skupiny ľudí orientovaných pravicovejšie a ľavicovejšie. Vždy ich spájala však jedna myšlienka: agenda porozumenia. Preáža mi, že sa táto agenda z nej vytratila a tam je jedna z príčin poklesu preferencií SOP. V reálnej politike sme začali byť agresívnejší v porovnaní s filozofiou, s ktorou sme išli do politického zápasu. Tým pádom sa vytratili aj sympatizanti.

Spomenuli ste viac a menej ľavicovo orientovaných členov SOP. Nemajú tí "viac naľavo" - teda aj vy - ambície vstúpiť do SDĽ?

- Vo svojom živote som bol členom dvoch politických strán: KSČ a neskôr som bol spoluzakladateľom SOP. Z politického vývoja na Slovensku som rozčarovaný. Toto nie je o takej politike, aká by mala byť, teda kultúrnej, v ktorej si budeme navzájom vážiť jeden druhého. Je to skôr o osobných záujmoch, ktoré sa, bohužiaľ, preferujú vo všetkých politických stranách v krajine. Na slovenskej politickej scéne chýba u politikov vyšší princíp. Vo chvíli, keď ide o štátny záujem, si treba povedať: áno, to je to, čo chceme. Je nás päť a pol milióna, neustále všade politizujeme. Tak ako každý rozumie futbalu, rozumie aj politike. A potom sa deje to, čo sa deje. Bohužiaľ, je to chaos, ktorý sa azda o niekoľko rokov dostane do inej polohy. Veď napokon, z chaosu vzniklo všetko - len to akosi dlho trvá.

A s tým členstvom v SDĽ?

- Povedal som: bol som v dvoch stranách a nemám záujem vstupovať do tretej. Nie som z tých, čo utekajú. Som advokát a nie som závislý na tom, aby som robil iba politiku.

S hosťom Slova sa zhovárala Lýdia Kokavcová