Najviac peňazí uniká pri uplatňovaní DPH a výbere spotrebnej dane z liehu
Brigita Schmögnerová
Mohli by ste v stručnosti charakterizovať daňovú reformu?
- Ide o posilnenie fiškálnej úlohy daní, o zmeny v štruktúre zdaňovania a po tretie o priblíženie našej daňovej sústavy k legislatíve EÚ. Reforma je rozdelená do troch etáp: prvá sa začína v roku 2002. K 1. 1. 2002 predpokladáme novelizáciu zákona o dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty (DPH), spotrebnej dani z vína, o spotrebnej dani z minerálnych olejov a mazív, novelizáciu zákona o dani z darovania, dedičstva, prevodu a prechodu nehnuteľností a o dani z nehnuteľností. V roku 2003 by sa mali uskutočniť zmeny týkajúce sa aj dane z príjmov a DPH. V prípade DPH predpokladáme, že od 1. januára 2003 sa pri nároku na vrátenie DPH zruší povinnosť najskôr daň zaplatiť. Vstupom do EÚ sa začne prechodné päťročné obdobie predvstupovej fázy harmonizácie zákonov o DPH a spotrebných daní s legislatívou EÚ.
Podľa týchto termínov teda predpokladáte, že voľby dopadnú pre súčasnú koalíciu priaznivo. Alebo bude reformu akceptovať každá koalícia?
- Samozrejme, všetko záleží od priorít nasledujúcej vlády: bude chcieť pokračovať v prístupovom procese do EÚ? Predpokladám, že sa tak nestane, ale ak by tu náhodou bola iná vláda, točiaca kormidlo úplne iným smerom, zrejme by sa daňová reforma zastavila.
Beriete reformu ako proces, ktorý sa bude vyvíjať aj po našom vstupe do EÚ?
- Prirodzene. Práve daňová politika je mimoriadne senzitívna. Štáty EÚ sa dohodli na spoločnej menovej politike, na koordinácii niektorých častí hospodárskej politiky, ale pokroky v koordinácii daňovej politiky sú pomerne malé. Direktívy EÚ sa týkajú nepriamych daní - spotrebnej a DPH - a dodržiavajú ich všetky európske štáty. Avšak pomerne malý súlad je u priamych daní. Dohody sa dosahujú veľmi zložito. Až v roku 1996 sa členské štáty dohodli na základných princípoch zdaňovania, tzv. Code of Conduct. Proces je zložitý, najmä preto, lebo členské štáty EÚ presadzujú svoje individuálne záujmy.
Poďme ku konkrétnostiam: pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností by sa progresívne zdaňovanie malo zmeniť na lineárne. Aký to bude mať dosah na podnikateľské prostredie?
- Zdaňovanie prevodu a prechodu nehnuteľností je zatiaľ založené na progresívnom princípe. Namieste je kritika, že táto daň často dosahuje veľké výšky a je demotivujúcim faktorom pri zmenách vlastníckych vzťahov - osobitne napríklad v konkurze pri odkúpení konkurznej podstaty od bývalého vlastníka. Naším zámerom je takmer prejsť na lineárnu daň. "Takmer" preto, lebo nechceme poškodiť daňovníkov, ktorí boli - keďže ide o progresívnu daň - doposiaľ zdaňovaní nižšími sadzbami. Pravdepodobne budú jestvovať dve pásma v závislosti od výšky zdaniteľného plnenia. Horná hranica nebude rozhodne vyššia ako 10 percent, čiže negatívny dosah, treba tu však zohľadniť urýchlenie podnikovej reštrukturalizácie.
Prečo ste sa tak kategoricky postavili proti Langošovej novele o zrušení dane z dedičstva?
- Krajná pravica nám krok za krokom demontuje sociálny štát a tí, ktorí na to doplatia, si to ani neuvedomujú. Na svoje avantúry totiž pravičiari lákajú tým, čo ľudia radi počujú: znížme dane! Pritom na to doplatia daňovníci z najnižších príjmových skupín. Ak sa napríklad znížia príjmy do ŠR, musia sa znížiť aj výdavky. V Programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali aspoň čiastočne zmierniť nerovnaké dôsledky transformácie, ktoré prispeli k významnej sociálnej diferenciácii. Jedným z nástrojov zmiernenia sú dane a osobitne dane majetkového typu. Majú plniť prerozdeľovaciu funkciu a zohrať pozitívnu úlohu pri zdaňovaní značnej a nezdôvodnenej majetkovej diferenciácie. To, že Demokratická strana (DS) ako politická strana reprezentujúca záujmy úzkej, zrejme najlepšie sociálne situovanej skupiny ľudí, bola za zrušenie dane z dedičstva a darovania, neprekvapuje. Rada by som pripomenula, že táto daň je jedna z najstarších a používa sa vo všetkých mne známych štátoch OECD a je oveľa vyššia ako u nás. Príjmy z daní majetkového typu predstavujú u nás príjem do ŠR okolo jedného percenta. Vo vyjadrení na HDP je to niečo okolo 0-2 percentá. V štátoch OECD je tento podiel vyjadrený v HDP 10-násobný. V niektorých štátoch USA dosahujú majetkové dane v štruktúre príjmov 10-11 percent.
A iné hľadiská zvýšenia tejto dane?
- Ani vládny návrh nepočítal s jej zvýšením, nechcel ju však rušiť. Je dôležitá z hľadiska posilňovania príjmovej časti štátneho rozpočtu. Ak chceme prostredníctvom daňovej motivácie vytvoriť viac príležitostí pre zamestnávateľov zvýšiť zamestnanosť, je vhodné pokračovať - aj keď to treba rozložiť do dlhšieho časového úseku - v znižovaní priameho daňového zaťaženia. Ak nechceme prudko redukovať príjmy do ŠR, musíme hľadať náhradu, t.j. meniť štruktúru daňových príjmov. Výsledky znižovania priameho daňového zaťaženia sa musia kompenzovať nepriamymi a majetkovými daňami. Nedávno bola v International Herald Tribune zverejnená petícia, kde asi zhruba stovka najbohatších ľudí USA podpísala petíciu adresovanú prezidentovi Bushovi. Boli medzi nimi napríklad George Soros, Rockefellerovci, otec Billa Gatesa a iní. Dôrazne ho žiadajú, aby upustil od svojho zámeru zrušiť daň z dedičstva. Zdôvodňujú to spôsobom, ktorý by mal byť liberálom z DS blízky: ľudia, pokiaľ sa dostávajú k príjmom bezpracne, sú demoralizovaní. Práve tak sa k príjmom dostávajú dedičia, pričom ich predkovia museli pri nadobúdaní majetku vynaložiť značné úsilie.
Ale daň z dedičstva napríklad rodinného domu ľudí zaťažuje…
- Práve preto MF pripravilo komplexnejší návrh novely o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností. Naším zámerom je podstatne zvýšiť oslobodenie od tohto druhu dane tak, aby bežný dedič v zásade daň neplatil. Ak však chceme vytvárať spoločnosť, v ktorej bude platiť princíp rovnosti príležitostí a aká-taká sociálna spravodlivosť, potom je správne, aby dedičia multimilionárov zaplatili do spoločného aspoň niekoľko percent. Horná hranica v SR pre dediča v prvom rade je 5 percent, v USA 55 percent. U nás nechceme touto daňou neprimerane zaťažovať vlastníkov bytov alebo rodinných domčekov, ktorých hodnota s cenovým vývojom stúpla. Pripravuje sa novela zákona hovoriaca o zvýšení nezdaniteľnej čiastky - návrh znie na 1,5 milióna korún.
DS navrhuje znížiť daň z príjmov právnických a fyzických osôb na jednotnú, 19-percentnú sadzbu. Ministerstvo hospodárstva SR má podobný názor. Je to z hľadiska rozpočtovej politiky realistická konštrukcia?
- Nielen z tohto hľadiska. Je to politika v záujme veľmi úzkej skupiny ľudí, čo si málokto okamžite uvedomí. Dane môžu byť aj nulové, ale potom treba podstatne znížiť výdavkovú časť ŠR. Čo všetko nebudeme z neho financovať? Školstvo? Zdravotníctvo? Podporu podnikania? Výstavbu diaľnic, podporu bývania, poľnohospodárstvo? Bohatí na takéto výdavky nie sú odkázaní. Komu to vyhovuje? Pán Kaník si určite môže dovoliť zaplatiť svojim deťom vysokú školu a aj najdrahšie zdravotnícke úkony. Človek s priemerným platom 10-11 tisíc korún si to asi dovoliť nemôže. V daňovej politike sa okrem jej pragmatickej časti profilujú aj politické záujmy. Tu sa najlepšie dá diferencovať medzi postojom pravicových a ľavicových strán. Nová daňová sústava sa zaviedla v roku 1993, daňové zaťaženie sa znížilo po prvýkrát až v roku 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000 a 1. januára 2001. V priebehu roka a pol sme takto pri dani z príjmov FO a PO znížili daňové príjmy vo výške 2 percent HDP. Takýto obrovský manéver sa spravidla realizuje v čase, keď hospodárstvo vykazuje vysoké miery rastu HDP, rozpočet je vyrovnaný alebo prebytkový. My sme to zrealizovali, keď HDP klesol dokonca pod 2 percentá a boli sme nútení výrazne redukovať schodok verejných financií. Usilovala som sa presvedčiť vládu, že takýto manéver nie je vhodný a treba to navrhnúť iným spôsobom. Nepodarilo sa. Zodpovedne však môžem povedať, že priestor v krátkom čase na závažné znižovanie daní nie je.
Protiargumentom požiadavky znižovania daní by mohla byť zmena v odpisoch.
- V roku 1999 pripravilo Ministerstvo financií SR návrh novely presadzujúcej zníženie sadzby daní u právnických osôb na 34 percent a umožnenie zrýchleného odpisovania. Chceli sme tak motivovať podnikateľov k investovaniu. Žiaľ, vláda zámer nepodporila a znížila daňové zaťaženie na 29 percent pri zachovaní toho istého daňového základu. Takto sa daňové reformy nerobia. V budúcnosti chceme navrhnúť dve možnosti: znížiť sadzby daní pri rozšírení daňového základu alebo ponechať sadzby daní a motivovať podnikateľov k investíciám: napríklad zrýchleným odpisovaním, investičným úverom. To znamená, že časť investícií sa financuje zo zisku a o to sa zníži daňový základ. Rozširovanie daňového základu a znižovanie sadzby je trend, ktorým prechádzajú všetky západoeurópske štáty. Znižujú sa tu možnosti daňových únikov najmä pri odpočítateľných položkách, lebo tu k nim dochádza najčastejšie. Druhé riešenie podporuje najmä tých podnikateľov, ktorí investujú a nespotrebovávajú.
Hovorili sme o záťaži pre ŠR v prípade, že sa nezmení daňová politika. Predsa len, nie je tých výdavkov na všakovaké úrady priveľa?
- Hovoriť o tom je populárne. Samozrejme, každý zbytočný úradník nemá v štátnej správe čo hľadať, ale plošné znižovanie ich počtu vždy neznamená, že sa štátna správa stáva efektívnejšou. Ukázalo sa to v minulom roku, keď sme mali škrtať bez ohľadu na to, či má príslušný rezort plniť nové úlohy. Dnes nie sme na viacerých ministerstvách schopní plniť úlohy vyplývajúce z predvstupového procesu. Pred novembrom 1989 sme mnohé úrady nepotrebovali. Dnes sa bez nich nezaobídeme - úrady práce, regulačné úrady a pod. Tým vonkoncom nenaznačujem, že netreba tvrdšie vstupovať do výdavkovej štruktúry SR. Odkladanie mnohých reforiem bohužiaľ znamená aj zbytočné vynakladanie výdavkov.
V reforme sa uvažuje aj o rozšírení spektra tovarov a služieb, ktoré budú mať vyššiu základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty.
- V negociačnej kapitole 10 s názvom Dane žiadame o päťročné prechodné obdobie na to, aby sme oddialili preradenie elektrickej energie, plynu, tepla, stavebných činností zo zníženej sadzby do základnej sadzby dane, čiže z 10 na 23 percent. Znamenalo by to zvýšenie cien a ďalšiu sociálnu záťaž. Ak sa nám to podarí, koniec tohto obdobia by mohol byť rok 2009. Pripravované zmeny v zákone o DPH sa rozhodne nebudú týkať citlivých položiek. Od 1. januára 2002 - a z toho budú mať radosť najmä podnikatelia na pohraničí - je refundácia vratiek DPH pre zahraničné fyzické a právnické osoby. Po zavedení DPH v roku 1993 je situácia taká, že na DPH vrátime viac ako vyberieme z domácich tovarov a služieb. Inými slovami, čisté príjmy do rozpočtu DPH sú iba pri DPH z dovozu. Práve vratky dane z pridanej hodnoty sa zneužívajú na daňové úniky a tunelovanie ŠR: ak podnikateľ dostane z rozpočtu viac, ako do neho odvedie, inak sa to nedá nazvať. V čom to je? Bezpochyby v legislatíve, hoci niektoré veci sme vychytali, a iste aj v účinnosti slovenskej daňovej správy. Je to ale aj v postoji časti podnikateľskej sféry, resp. tiež-podnikateľov, ktorí hľadajú rôzne cesty daňových únikov. Tak je to aj v iných štátoch, ale rozhodne nie v takom rozsahu ako u nás. Mnohé zmeny však nie sme schopní dosiahnuť, pretože za ne nechce zdvihnúť ruku parlament. Bez toho zákony nezmeníme.
Konkrétne?
- K najväčším vráteniam DPH dochádza pri sprostredkovateľských činnostiach. Vedeli by sme to legislatívne ošetriť, prinajmenšom stanovením hranice. Ale keďže práve cez sprostredkovanie sa najľahšie robia daňové úniky, nedarí sa nám. Alebo napríklad spotrebná daň z liehu: zhruba pred rokom a pol bol v NR SR návrh novely zákona o liehu, pripravený ministerstvom pôdohospodárstva a nadväzujúci na zákon o spotrebnej dani z liehu. Táto daň je druhou v poradí najvyšších daňových únikov. Prípady sú známe: Old Herold Trenčín, White Lady Levoča. Presadzovali sme, aby vo výrobe liehu nemohli podnikať prenajímatelia liehovarníckych zariadení, ale len vlastníci majetku. Inak nie je možné zabezpečiť založenie dane v prípade jej nezaplatenia. Žiaľ, poslanci vládnej koalície schválili, že sa "veselo" môže podnikať na prenajatom majetku. Podľa nášho odhadu nám unikne niekoľko miliárd korún ročne.
zhovárali sa Lýdia Kokavcová a Tatiana Súľovská
