Podvodné súťaže
Vo viacerých krajinách vysielajú na televíznych obrazovkách súťaž Milionár. Kto sa chce na nej zúčastniť, musí zavolať za pomerne vysoký poplatok. Je to však, povedzme, v poriadku. Na obrazovke nakoniec vidíme súťažiacich a zatiaľ sa nik nesťažoval, že by výhru nebol dostal.
Je tu však "súťaž", ktorá je doslova vykričaná. Od istej firmy dostanete list, že ste nádejný milionár. Musíte si však objednať určitý tovar. Ak ponuke uveríte, zistíte, že kvalita tovaru nezodpovedá cene a celá záležitosť sa opakuje novou ponukou predraženého tovaru.
Na tejto veci je čosi veľmi zlé, no je tu ešte okolnosť, čo jej dodáva nádych absurdity. Písali už o nej možno desiatky novinárov, hovorili rozhlasoví redaktori a objavila sa i v televíznych investigatívnych reláciách. Upozornilo sa na niekoľko záhadných okolností. Napríklad, odkiaľ takáto firma získala adresy. Vari neplatí zákon o ochrane osobných údajov?
Národná rada SR prijala zákon zakazujúci reklamu vína a piva. Naši ušľachtilí zákonodarcovia nás chceli ochrániť pred démonom alkoholu. Lenže, prečo je reklama typu "ja som vynikajúci veštec (veštica) a ak mi rýchlo odpoviete, pošlem vám zadarmo talizman, ktorý vám zaručí, že sa v priebehu týždňa stanete milionármi" povolená? Azda nie je klamlivá reklama zakázaná? Alebo, ak ide naozaj o osoby s vešteckými schopnosťami, prečo neumožnia, aby s nimi bola televízna beseda, kde by mohli svoje zázračné schopnosti demonštrovať? Ak by boli iba "skromní", neuverejňovali by v reklamách svoju fotografiu.
Už sa veľa popísalo a pohovorilo o firmách, ktorých adresou je iba P.O.Box a ktoré sa takýmito záležitosťami zaoberajú. Povedzme, ak ich činiteľov ťažko hľadajú novinári, dokážu ich nájsť daňoví úradníci? Lenže, u nás sa dejú oveľa horšie veci, takže všetko, čo tu je a bolo už napísané a povedané, vyzerá oproti tomu iba ako maličkosť. Pripomína to tlčenie novinárskych hláv o múr, ktorý by mohol preraziť iba ten, kto má k dispozícii iné prostriedky, než iba obyčajné slovo.
