Po slovenskom guláši ruská ucha
Ktože by nepoznal jednu z dominánt Bratislavy - štíhly pylón s Trizuljakovou sochou Víťazného vojaka. V katastri hlavného mesta je však ešte jeden Slavín, menej známy na Slovensku, no pre časť Bratislavčanov - najmä turistov a tradičných účastníkov spomienkových pochodov sa stal pojmom.
Malý Slavín, približne v polovici lesnej cesty medzi Račou a Mariankou, by ste darmo hľadali na starších mapách. Tento názov vznikol spontánne až v polovici 80. rokov. Uprostred malokarpatských lesov síce už od konca vojny stál pomníček na mieste posledného odpočinku dvoch sovietskych vojakov, no rokmi sa naň viac-menej zabudlo.
Obľúbený cieľ turistov
Iniciatívy sa chopili aktivisti ZČSSP, odpracovali tu na úprave spustnutých hrobov, lístím zasypanej studničky a priľahlej čistinke desiatky brigádnických hodín. Napokon v auguste 1984 pri príležitosti 44. výročia SNP celý areál i s besiedkami a veľkým ohniskom slávnostne otvorili. Miesto sa stalo obľúbenou zastávkou turistov, ale i výletným cieľom desiatok obyvateľov Bratislavy a okolia.
Pochopiteľne, po novembri 1989 sa socialistická opatera skončila, no až na to, že ktosi z vrcholu pomníka odstránil červenú hviezdu, sa tu v podstate nič nezmenilo. Napokon vysiata tráva po piatich rokoch dostatočne zhustla, tak ju už nemuseli kosiť ako anglický trávnik. Od roku 1993 prevzala záštitu nad pamätníkom MDĽ a bratislavská organizácia SDĽ, ktoré tu pravidelne v apríli usporadúvajú slávnosti pri príležitosti výročia oslobodenia mesta. Oneskorené dozvuky hektických čias, žiaľ, neobišli ani Malý Slavín. Koncom augusta 1996 sa organizátori pripravovaných osláv SNP s hrôzou dozvedeli, že dajakí chuligáni pováľali plôtik a roztĺkli tabuľu z leštenej žuly. Niektorí turisti si potom ako suveníry odtiaľ odnášali kúsky čierneho kameňa s písmenkami azbuky.
Modernejší vynovený pomník
Mestský výbor SDĽ oslovil magistrát s výzvou, aby dal pomník urýchlene opraviť. Iniciatíva narazila na nedostatok financií, preto ľavičiari vyhlásili verejnú zbierku. Prispeli na ňu najmä poslanci NR SR, mestského a miestneho zastupiteľstva, jednotlivci, ako i veľvyslanectvo Ruskej federácie. Potom dal mestský investor pamiatkovej obnovy PAMING areál do poriadku a už 5. apríla 1997 sa tu mohol opäť uskutočniť dôstojný pietny akt. Všetko zlé je na niečo dobré. O zničení Malého Slavína sa písalo v novinách, a tak sa viac dostal do povedomia verejnosti. Navyše, teraz je pomníček modernejší a viac by vydržal atak novodobých vandalov. Ale dúfajme, že čosi podobné sa už nezopakuje.
Niekedy sa môžu organizátori hoci aj roztrhať, no podujatie tohto typu v lone prírody môže skomplikovať počasie. Na Malom Slavíne sme zažili dáždisko i oneskorenú fujavicu. Mnohých to potom odradí. Naopak, keď sa počasie vydarí, tak celá akcia nadobudne spontánnejší ráz. Tak to bolo aj tentoraz - 28. apríla. Chlapci z MDĽ ráno okolie pamätníka vyčistili, postavili nad ohniskom pyramídu. Ďalší prúd účastníkov sa vybral do hôr peši od amfiteátra v Kniškovej doline, tí starší využili osobitný autobus a autá, ďalšie desiatky prišli individuálne v rámci sobotňajšieho výletu s celými rodinami. A bolo veselo, veď pre decká tu usporiadali všelijaké športové súťaže.
Za Európu bez deliacich čiar
Program sa začal kladením kytíc k pomníku. V mene organizátorov prehovoril Daniel Šmihula, spolupracovník SLOVA. Prvý radca Veľvyslanectva RF Nikolaj Derbin pripomenul, že pred 56 rokmi ostalo po bojoch za oslobodenie našej krajiny spod nacistickej okupácie ležať navždy v slovenskej zemi okolo stotisíc príslušníkov Sovietskej armády. Vyslovil presvedčenie, že Európa, zbavená vzájomnej nenávisti, stojí na prahu nových vzťahov bez deliacich čiar. Vicepremiér Ľubomír Fogaš vyslovil presvedčenie, že fašizmus a jeho ďalšie sprievodné javy nezapustili u nás hlboké korene, veď aj celá nová Európa rastie na antifašistických, demokratických tradíciách. V tomto smere SDĽ nikdy nezapochybovala, spomienkové podujatia späté s pokrokovou históriou Slovenska, osobitne so zápasom proti fašizmu, sa stali i jej prirodzenou tradíciou.
Na novej tabuli stoja dve mená - Ivan Gorzonov a Nikolaj Fimuškin, spoločný dátum ich hrdinského skonu - 1. apríl 1945 a nápis v ruštine Sposibo vam za osvoboždenie. Vraj bojovali v rozličných jednotkách a nezávisle od seba boli ťažko ranení v urputných bojoch v Malých Karpatoch. Možno sa ani vôbec nepoznali. Pri prevoze svojmu zraneniu podľahli a tu našli spoločný hrob. Po prejavoch nastalo ticho, potom sme sa trocha zamĺknutí vracali lesom na lúku. Ja som si spomínal na akcie, ktoré sme tu pri rozličných príležitostiach ešte o "pár" rokov mladší organizovali so zväzákmi z redakcie Pravdy...
Medzinárodná kuchyňa
Výskot detí nás vrátil do prítomnosti a to už nastalo stískanie rúk so starými známymi - s partizánmi, účastníkmi bojov spred vyše polstoročia, priateľmi a obdivovateľmi ruskej kultúry a histórie, pracovníkmi veľvyslanectva, ale aj zapálenými čitateľmi SLOVA... S mnohými z nich sa vídame iba raz do roka, práve tu na Malom Slavíne, a tak si máme čo povedať. A to už začína rozvoniavať slovenský guláš, slaninka a špekáčky nad ohňom a potom pre zmenu zase vynikajúca ruská rybacia polievka ucha.
K nálade prispieva "pojazdný bar" s račianskym vínom za horibilnú sumu (deci 0 Sk, dve deci 00 Sk). To už asi išlo o predzvesť ohlasovanej Schmögnerovej novely zákona o nulovej DPH pre výrobcov tohto skvelého moku. Popri tom zástupom kolovala fľaška, akože inak - pravej ruskej vodky a koláče, ktorá napiekli Bratislavčanky. Nuž, nebolo to také jednoduché zvolávať popoludní účastníkov podujatia do pristaveného autobusu.
