Myšlienka na rok 2005 v je aktuálna
Sťažnosti Poľska sú viditeľné a otvorené, Maďarsko nešetrí trpkými pripomienkami. Ministri a diplomati z ostatných krajín čakajúcich na členstvo v Európskej únii (EÚ) dávajú svoj hnev najavo o čosi diskrétnejšie a tvrdia, že entuziazmus Únie pre prijímanie nových členov sa vytratil.
Vlády štátov EÚ naozaj označovali rok 2002 alebo 2003 za dátum rozširovania EÚ o strednú a východnú Európu. Zdá sa však, že s blížiacim sa termínom ich tešia signály, poukazujúce na posun termínu o dva alebo tri roky. Jan Truszczynski, poľský veľvyslanec pri EÚ argumentuje: "Ak prijmeme za dátum rozšírenia rok 2005-2006, napätie v spoločnosti sa trocha uvoľní. A potom, akýkoľvek nový vnútorný problém EÚ môže tento dátum posunúť ešte o niečo ďalej, teda na roky 2008 alebo dokonca 2010." Maďarský minister zahraničných vecí dokonca obvinil EÚ, že pri rozhovoroch s kandidátskymi krajinami používa "zdržiavaciu taktiku".
Toto obvinenie však popiera Európska komisia, akási vláda EÚ, ktorá vedie rokovania s kandidátmi na rozširovanie. EÚ sa podľa vlastných vyjadrení pripravuje na tento proces tak ako sľúbila, pričom pracuje na inštitucionálnej reforme, ktorá má revidovať zmluvy, spôsob negociácií a prijímania právnych aktov v rámci EÚ. Ak bude všetko prebiehať podľa plánu, na prijatie nových členov bude pripravená koncom roka 2002. Ak budú kandidáti dostatočne pripravení, môžu do nej vstúpiť.
Poľnohospodárstvo a voľný pohyb pracovných síl
Uvedené slová potvrdzuje aj nemenovaný tamojší diplomat. Podľa neho nenastala zo strany EÚ žiadna zmena týkajúca sa všeobecnej podpory rozširovania. Dokonca vraj ani povolebný poplach v Rakúsku, keď sa členkou vlády v roku 1999 stala Strana slobodných Rakúska, nemal zvláštne dôsledky.
Čo sa však zmenilo, je nálada. Jedným z dôvodov tohto stavu je, že rozhovory s krajinami, ktoré sú na rozšírenie lepšie pripravené (medzi nimi Poľsko a Maďarsko), sa v poslednom čase presúvajú na háklivé témy, pri ktorých sú v hre veľké záujmy.
Rokovania o poľnohospodárstve a voľnom pohybe pracovných síl majú už niektoré z krajín za sebou. Práve v týchto oblastiach panuje obrovský nesúhlas. Väčšina kandidátov žiada od EÚ celú škálu dotácií pre farmy, niektoré vlády EÚ naproti tomu chcú presadiť dlhé prechodné obdobia, počas ktorých sa neráta s voľným pohybom. Nie je vylúčené, že nezhody budú pokračovať až do budúceho roka.
Poľsko želiezkom v ohni
Napokon je tu ešte jeden fakt, ktorý neobíde ani jedna predpoveď týkajúca sa rozširovania, a síce pripravenosť Poľska. Je totiž v štádiu menšieho pokroku, ako by si jej obdivovatelia želali. V hre je veľa, pretože Poľsko zatieňuje všetky ostatné krajiny čo do počtu obyvateľov, veľkosti trhu a strategickej dôležitosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že vrcholnou politickou prioritou celého procesu rozširovania bolo dostať Poľsko rýchlo a bezpečne do EÚ.
Podľa Jana Truszczynskeho sa problémy zveličujú. Poľsko má ešte stále šancu dokončiť svoje prípravy na členstvo ku koncu roka 2002, pripravujúc sa tak na svoje členstvo v roku 2003, to znamená že má prinajmenšom takú pozíciu ako ostatné rýchlejšie napredujúce krajiny. Ale čo ak bude zaostávať v takých oblastiach, ktoré EÚ nebude môcť ignorovať? Bude EÚ rozšírená o ostatné krajiny - okrem Poľska?
Politickým rizikom v tejto situácii je, že často sa meniaca verejná mienka v Poľsku sa môže otočiť proti EÚ, v dôsledku čoho je možné, že sa tlak na reformy oslabí. Ak by bolo Poľsko v tomto zmysle "stratené", zvaľovanie viny na EÚ by nadobudlo veľké rozmery.
To znamená, že ak by to bolo potrebné, vlády EÚ si môžu v prípade Poľska vybrať jednu z dvoch ciest: buď zahrnú Poľsko do prvej skupiny kandidátov, a to v každom prípade - teda či už bude pripravené alebo nie. Iným krokom môže byť posun vstupu lepšie pripravených krajín na neskorší dátum, až dovtedy, kým ich Poľsko v prípravnom procese nedobehne. Z uvedených spôsobov je podľa mienky odborníkov výhodnejšie neskoršie rozšírenie. Tým by sa súčasne posunuli aj veľké nároky na rozpočet EÚ zo strany nových členov. Ak sa rozšírenie uskutoční povedzme v roku 2005 alebo 2006, mnohé krajiny budú pripravené vstúpiť do Únie naraz. To by bolo výhodné aj z mnohých iných dôvodov.
Desať kandidátov spoločne
Ak by sa na rozšírení začalo intenzívne pracovať, do roku 2005-2006 by ho mohlo absolvovať všetkých šesť krajín, ktoré sú v negociáciách najďalej (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko) a prinajmenšom štyri zo šiestich krajín, ktoré začínajú rokovať o detailoch v podstate len od minulého roka (Litva, Lotyšsko, Malta a Slovensko). Iba termín vstupu Bulharska a Rumunska sa posúva na neskôr, rovnako ako termín Turecka, s ktorým sa rokovania ešte nezačali. Podobne tomu bude aj v prípade ešte jednej alebo dvoch krajín, ktoré o vstup do Únie žiadajú len formálne (napríklad Chorvátsko).
So vstupom desiatich krajín nevznikne v EÚ potreba postaviť okolo nich fyzické a byrokratické hranice. Niečo také sa urobí až neskôr, teda keď budú prijatí aj ich susedia. Vznikne osobitný balík prístupových zmlúv, ktoré všetky parlamenty a vlády EÚ budú ratifikovať spoločne.
Čím neskôr tým lepšie
Uvedený tzv. big bangový pohľad na rozširovanie je však stále náplňou neoficiálnych diskusií. Komisia ho zatiaľ neschválila. Romano Prodi, prezident Európskej komisie, by však stratil povesť humánneho, ak by nesníval o expanzii Únie pred rokom 2005, teda v čase, keď sa skončí obdobie jeho šéfovania. Stratégiu "big bang" však neurýchľuje žiadna z európskych vlád. Všetky sú opatrné vo vyhláseniach týkajúcich sa dátumu rozširovania.
Myšlienka na neskoršie rozširovanie je však už vo vzduchu a čím dlhšie o nej vlády EÚ premýšľajú, tým viac výhod majú možnosť vidieť. Jediným problémom by v tomto prípade bolo presvedčiť Poľsko a Maďarsko, krajiny, ktoré majú najviac námietok voči rozširovaniu až po roku 2003, o tom, že neskorší dátum vstupu by pre ne znamenal prinajmenšom prísľub ubezpečujúci ich o členstve v EÚ.
