Trh akcií je spojený s dátumom rozšírenia EÚ
Dátum rozšírenia Európskej únie o kandidátske krajiny má meniaci sa charakter. Ako má na tento fakt reagovať akcionár investujúci na burze?
Krajina fantázie zvaná EÚ! Pod týmto heslom a na odporúčanie nespočetného množstva bánk nakupovali západní investori v minulých rokoch akcie podnikov umiestnených v krajinách stredo- a východoeurópskych kandidátov na vstup do EÚ. Aj fondy, ktoré v tomto regióne investovali, stúpali na kurze. Nervozita však nenechala na seba dlho čakať.
Plán rozširovania EÚ už vlani spochybnili špičky nemeckého hospodárstva na svojom piatom európskom Sympóziu nemeckého priemyslu a obchodu. O navrhovanom dátume rozšírenia, ktorým je 14. január 2003, sa totiž vraj musí porozmýšľať - odkázali prekvapenej verejnosti. Vydrží časový plán? Ktoré krajiny vstúpia? A predovšetkým: ako sa majú držitelia cenných papierov pripraviť na aktuálnu situáciu?
Preteky o členstvo
Medzi kandidátmi na vstup skutočne prebieha súťaž o to, kto bude zrelší a teda pripravenejší na členstvo. "Maďarsko a Slovinsko by to mohli stihnúť dokonca ešte pred rokom 2003", hovorí Günter Faschang, manažér Danubia Invest Fondu, ktorý patrí spoločnosti Erste Sparinvest, a dáva tak obom susedným štátom istý náskok. "Maďarsko je vpredu", mieni aj Hennig Esskuchen z Equity Research patriaceho pod rakúsku Erste Bank. Pochybnosti lídrov nemeckého hospodárstva by podľa týchto a podobných výrokov nemali byť opodstatnené. Rakúske fondy a privátni investori patria totiž vo východnej Európe k najdôležitejším subjektom prichádzajúcim zo zahraničia.
Dátum vstupu zahŕňajúci viacfázové prijatie by prichádzal do úvahy prinajmenšom v teoretickej rovine. Ide o Maďarsko, Česko, Poľsko, Estónsko, Maltu a Cyprus, ktoré sú viditeľne vpredu. Isté však je, že o spoločnom vstupe sa jasne nehovorí. Na druhej strane, v praxi sa pravdepodobne nepodarí presadiť uprednostnenie niektorých krajín. Marianne Kagerová, ekonomická šéfka Bank Austria: "Čo najskoršie splnenie kritérií EU je v podstate iba otázka prestíže. Predbežne vstúpia do EÚ spoločne Maďarsko, Česko, Poľsko a Slovinsko, k nim môžeme zarátať ešte Maltu a Estónsko. Mimochodom, bez vstupu Poľska si rozšírenie smerom na východ len ťažko možno predstaviť."
Lieky na upokojenie pre ustarostených investorov podáva aj Günter Verheugen, komisár EÚ pre rozširovanie. Svojím tlačovým vyhlásením promptne reagoval na narážky z Nemecka. Pre neho je dátumom pre rozšírenie bezpochyby 1. január 2003.
Avšak "termín vstupu nezávisí len od samotných kandidátov. Aj EÚ si musí splniť svoje úlohy. Viac nových členských štátov znamená mohutné reformy," varuje Ronald Schneider, vedúci Fixed Income Research Osteuropa pred priveľkou eufóriou. V jednom sú však experti zajedno: termín vstupu a spôsob vstupu síce ešte nie sú s konečnou platnosťou určené, ale všetko sa bude odohrávať v predpokladanom časovom horizonte medzi rokmi 2003 a 2006.
Kurzy na diskusiu nereagujú
Podstatne ľahšie ako o dátume rozšírenia sa dá hovoriť o dosahoch diskusie na kurzy akcií. Analytici jednohlasne tvrdia: subjekty na trhu sa nikdy neviazali na rok 2003 ako na dátum rozšírenia. Trend v investovaní teda sotva preruší potenciálny odklad tohto geopolitického kroku. V súčasnosti platia reformné štáty na kapitálových trhoch rizikovú prémiu v hodnote od 200 do 300 bázických bodov, v prípade vstupu do EU sa táto diferencia zmenší. Ak by však k tomu nedošlo, hospodárstvo nebude trpieť zdražením úroku.
Optimisti sú toho názoru, že v dôsledku uvedených skutočností sa nedá hovoriť o žiadnom bezprostrednom utlmení akciových trhov a trhov cenných papierov. Napríklad už spomínaný Hennig Esskuchen nevidí v posunoch dátumov žiadne bezprostredné nebezpečenstvo: "Trh už "absorboval" očakávanie vstupu, a síce v časovom horizonte, pri ktorom sa za pravdepodobnejší dátum rozšírenia tak či tak pokladá rok 2005."
Helge Rechbergerová, vedúca výskumu trhu s akciami RZB má však iný názor: "Bezprostredne po tom, ako sme sa dozvedeli o diskusii týkajúcej sa časového horizontu vstupu do EÚ, vzrástli kurzy akcií dokonca o 5-10 percent." "Ak by prišlo od niektorého z kvalifikovaných politikov nové vyhlásenie, silne sa odlišujúce od doposiaľ známeho konsenzu - povedzme termín vstupu okolo roka 2010 - na kurzoch by sa to prejavilo fatálne."
Podľa analytikov rozhodujú v súčasnosti o kurzových pohyboch úplne iné faktory. Ak boli stredo- a východoeurópske trhy akcií považované na základe svojej nízkej korelácie k tradičným trhom akcií za regió-ny takmer ideálne na rozloženie rizika voči Eurolandu a Amerike, v súčasnosti je situácia iná. Peter Szopo, vedúci výskumu na CA IB, hovorí: "Vývoj búrz v strednej Európe bude v blízkej budúcnosti závisieť od vývoja v USA, a síce od jeho dvoch faktorov: úrokových mier a úrovne technologických poznatkov." Najlepším príkladom je minuloročný vývoj v Poľsku. Pohyby na Nasdaq ovplyvnili tamojšie kurzy podstatne silnejšie ako výsledky hospodárenia alebo vládna kríza.
Stúpanie kurzu vo výhľade
Je teda východ dostatočne zrelý na nový burzový boom? Pomer kurzu a zisku na rok 2000 leží pre poľské a maďarské akcie na bode okolo 17, u českých podielových listov zhruba pri 22. Pre americké akcie je naproti tomu tento pomer 35. Japonské dokonca udreli so 47. Nárast má teda svoje opodstatnenie. V jednotlivých krajinách však platia rozdielne kritériá.
Dlhoročný favorit investorov Maďarsko stojí aj v nepokojných burzových časoch na špičke zoznamu krajín odporúčaných na investovanie. Za super kúpu sa považuje telekomunikačná spoločnosť Matav. Profesionáli však vedia zatraktívniť pre investorov celý rad "chuťoviek": z potravinárskeho priemyslu odporúčajú Pick Szeged, v prípade chemických závodov Borsodchem. Podnikanie s minerálnymi olejmi s názvom MOL profituje zo stúpajúcich cien ropy a prevádzkovateľ energetických zariadení Demasz nárastom tiež prispeje k spokojnosti investorov.
Takmer rovnako optimistickí sú experti v prípade Poľska, hoci práve tu v minulom roku zaznamenali vládnu krízu. Günter Faschang: "Teraz ako aj predtým sú všetky politické sily za vstup do EÚ, zdá sa, že nič vážne nevstúpi do cesty ďalšej nadchádzajúcej privatizácii a reformám. Ak niekde relatívne nezáleží na politickej situácii, tak je to pri podnikaní v oblasti informačných technológií (IT). Veľké podniky z ropnej alebo bankovej branže by v porovnaní s tým mohli reagovať nervóznejšie. Avšak v strednodobom horizonte sme v prípade Poľska optimistickí a silné korektúry v oblasti IT a telekomunikácií sme využili na výhodný vzostup." Aby sme boli konkrétni, patria tam Elektrim, Bank Slaski alebo - vzhľadom na stúpajúce ceny surovín - KGHM (najväčší poľský výrobca medi). Maďarsko a Poľsko na súčasnej úrovni sú teda na dva až tri roky tzv. čistá kúpa - o tom niet medzi analytikmi pochýb.
Primalé ryby
Za úlohu favoritov ďakujú Maďarsko a Poľsko aj svojej napredujúcej privatizácii. Inak je tomu v Českej republike, ktorú niektoré kroky ešte len čakajú: "Nadchádzajúca privatizácia v bankovom a telekomunikačnom sektore bude hrať na spoločnom trhu veľkú úlohu," hovorí Helge Rechberger. "Privatizácia Českej sporiteľne priniesla výrazný pokrok a západní investori sa poctivo ponúkajú." Nadpriemerná úroveň sa okrem Českej sporiteľne pripisuje aj Komerčnej banke, Českým energetickým závodom, Unipetrolu, Českým rádiokomunikáciám a českému Telekomu.
Obzvlášť napínavý môže byť vývoj v menších krajinách. Porovnanie päťročnej aktivity odhalilo niektoré osobitosti. Predovšetkým Slovensko so svojou historicky nízkou úrovňou kurzu je tŕňom v oku. "Nezaujímavé", tvrdí Helge Rechberger, "na tomto trhu v súčasnosti jednoducho ešte chýba likvidita." To isté platí pre Slovinsko a Chorvátsko. Ak by padli tamojšie obchodné obmedzenia, potom by mohol byť trh atraktívny". Takmer výzva špekulantom, ochotným podstúpiť riziko.
Preložené a upravené podľa rakúskeho magazínu Trend (lk)
