Bushove slová potrebujú tlmočníka
Koncom apríla americký prezident George W. Bush vyhlásil, že vzťahy medzi USA a Čínou sa dostali kvôli Taiwanu opäť na osudovú križovatku. Jedna cesta z nej vedie k eskalácii napätia a k možnému konfliktu v tejto časti Ázie.
V rozhovore pre televíznu spoločnosť ABC prezident na otázku, či sú USA zaviazané brániť ostrov v prípade konfliktu s Čínou, odpovedal pozitívne a dodal: "Podnikneme čokoľvek, aby sme pomohli Taiwanu ubrániť sa." Ešte v ten istý deň však Bush v rozhovore pre CNN všetkých ubezpečil, že USA i Taiwan naďalej trvajú na politike jednej Číny "a vyhlásenie nezávislosti (Taiwanu) nie je v súlade s takouto politikou." Zmätok ešte prehĺbili nasledujúce slová: "Naša krajina bude pomáhať, aby sa Taiwan ubránil sám v čase, keď my podporujeme politiku jednej Číny."
Zbrane pre Taiwan
Prekvapujúce a protirečivé vyhlásenia prezidenta neostali bez odozvy a nasledovali úvahy, či oba rozhovory boli súčasťou taktických krokov, alebo v prípade interview pre CNN šlo o serióznu korekciu prvého vyhlásenia. Podľa dohody z roku 1979 sa totiž USA nezaviazali poskytnúť ostrovu priamu vojenskú pomoc, ale iba zbrane potrebné na nevyhnutnú obranu. Otázniky vyvolával aj fakt, že zmätočné vyhlásenie nasledovalo bezprostredne po tom, čo Washington oznámil ochotu predať Taiwanu veľký balík výzbroje, v ktorom neboli iba čisto obranné zbrane. To všetko ešte viac zahmlilo skutočné ciele americkej politiky v tejto časti Ázie. "Obávam sa, že sme počas dvoch dní prešli od úmyselnej strategickej nejasnosti ku strategickému zmätku. Prezidentovu snahu byť priamy v otázke Taiwanu bude Čína vnímať ako ďalšiu provokáciu a podporu nezávislosti Taiwanu," reagoval demokratický kongresman Gary Ackerman.
Prezidentove slová okamžite zaznamenali aj v Číne a možno povedať, že ich reakcia bola mimoriadne ostrá. "Prezident Bush svojím výrokom ohrozuje mier a stabilitu v oblasti Taiwanského prielivu a ďalej poškodzuje už aj tak napäté čínsko-americké vzťahy," vyhlásila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Čang Čchi-jüe. Čínske médiá však pohotovo zaregistrovali aj Bushovu korekciu a uverejnili ju v plnom znení, čo sa považuje za znamenie, že ešte stále existuje cesta, na ktorej sa dá vyhnúť vzájomnej konfrontácii.
Pozadie sporu
Na vysvetlenie problémov vo vzťahoch v trojuholníku Washington-Peking-Tchajpej sa treba vrátiť do roku 1978, keď USA aj oficiálne uznali Čínsku ľudovú republiku, čo predpokladalo zrušenie diplomatických stykov s Taiwanom. USA obetovali svojho dlhoročného spojenca preto, lebo chceli využiť vtedajšie napäté vzťahy medzi ČĽR a Sovietskym zväzom. Aby upokojili sklamaných priateľov na Taiwane, v roku 1979 uzatvorili s ostrovom takzvaný Taiwan Relation Pact (TRP), v ktorom sa zaviazali dodávať mu zbrane potrebné na obranu. V auguste 1982 USA a Čína vydali spoločné komuniké, v ktorom Washington prisľúbil nezvyšovať množstvo a kvalitu výzbroje dodávanej na Taiwan nad úroveň, aká existovala v čase nadviazania diplomatických vzťahov.
Čína tvrdí, že najnovší balík výzbroje sľúbený Taiwanu odporuje práve duchu tohto komuniké, ktorým sa riadili obe krajiny vo vzájomných vzťahoch takmer dve desaťročia. Dodávka v hodnote 5 miliárd dolárov, ktorú ostrovu prisľúbili, je najväčšia od roku 1992, keď otec súčasného prezidenta predal Taiwanu 150 lietadiel F-16 za šesť miliárd dolárov. V najnovšom balíku sú štyri torpédoborce triedy Kidd, osem dieselových ponoriek, 12 protiponorkových lietadiel Orion PC-3 a mnohé ďalšie moderné zbrane. Pôvodne bol dokonca na zozname požadovaných zbraní aj výkonný systém Aegis, ktorý dokáže naraz zamerať a zničiť až sto leteckých a námorných cieľov, družicovo navádzané bomby JDAM a rakety HARM určené na ničenie radarov.
Vyhlásenia a korekcie
Ak americký prezident vyčiarkol zo zoznamu tieto sofistikované zbrane, postupoval presne v kurze, ktorý možno badať od jeho nástupu do Bieleho domu. Najskôr on alebo iný vysoko postavený predstaviteľ administratívy vyhlási niečo, čo šokuje svet a vyvolá ostrú reakciu, potom nasleduje korekcia pôvodného vyhlásenia a ubezpečenie, že politika sa nemení, no návrat na pozície predchádzajúcej administratívy sa neuskutoční. Táto hra je badateľná aj vo vzťahu k Taiwanu a Číne. Najskôr sa svet oboznámi so zoznamom moderných zbraní, ktorý vystraší Čínu, v druhom dejstve sa z neho vyhodia najproblematickejšie položky, ale ostanú tam ponorky. Predchádzajúca vláda totiž odmietla dodať Taiwanu ponorky, argumentujúc, že ide tak o obranné, ako aj útočné zbrane, čo by bolo v rozpore s dohodou TRP. Z tohto pohľadu možno posudzovať aj Bushove rozporné vyhlásenia pre televízne spoločnosti ABC a CNN.
Je viac ako isté, že nová americká administratíva zaujme k Číne a Taiwanu iný postoj, aký sme poznali doteraz, aj keď zo zmätočných prejavov nie je zatiaľ jasné, aká bude táto nová politika. Preto sa treba zamyslieť skôr nad vyhlásením Pekingu, že najnovšie kroky týkajúce sa Taiwanu neostanú bez následkov. Aj keď sa v Číne objavujú verejne deklarované názory, že zjednotenie krajiny (teda opätovné pripojenie Taiwanu) treba urýchliť, lebo o niekoľko rokov môže byť vzhľadom na najnovšie trendy neskoro, možno predpokladať iné reakcie oficiálneho Pekingu, ako konfrontáciu s ostrovom. Ponúka sa skôr možnosť takzvanej asymetrickej odpovede, keď Čína bude na vyzbrojovanie ostrova reagovať obnovením dodávok moderných zbraní do tých krajín, kde to Spojené štáty najviac rozladí. Napríklad do Iránu, Iraku. Líbye alebo do Severnej Kórey.
