Politický zemepis časť 5.

ČESKÁ REPUBLIKA
Počet zobrazení: 901

ČESKÁ REPUBLIKA

Samostatná Česká republika vznikla 1. 1. 1993 po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V krajine žije 10,346 milióna obyvateľov, z toho 81,2 % Čechov, 13,2 % Moravanov, 3 % (310 000) Slovákov, 0,6 % Poliakov, 0,5 % Nemcov, 0,4 % Slezanov, 0,4 % Rómov, 0,2 % Maďarov, 0,1 % Ukrajincov a 0,4 % iných. 39,7 % obyvateľstva sa hlási k rímskym katolíkom, 1,9 % k českým bratom, 1,7 % k československým husitom, 0,5 % k sliezskym evanjelikom, 0,2 % k pravoslávnym a 0,1 % ku gréckym katolíkom.

Prezidenta volí na spoločnom zasadaní poslanecká snemovňa a senát. V prvom kole musí víťazný kandidát získať absolútnu väčšinu v oboch komorách zvlášť (t.j. minimálne 101 a 41 hlasov), v prípadnom druhom kole väčšinu hlasov z prítomných v oboch komorách zvlášť, v prípadnom treťom kole stačí väčšina súčtu hlasov prítomných oboch komôr spolu. Václav Havel sa 29. 12. 1989 stal prezidentom ČSSR a v júni 1990 ho druhý raz zvolili za hlavu štátu. Na túto funkciu, po vyhlásení zvrchovanosti Slovenska, abdikoval. 26. 1. 1993 sa stal prezidentom ČR a 20. 1. 1997 ho v druhom kole na tento úrad zvolili rozdielom jedného hlasu znovu. Ústava ČR nedáva hlave štátu veľa právomoci. Český prezident ich má menej ako slovenský. Václav Havel sa usiluje pôsobiť na českú politickú scénu skôr ako etický katalyzátor.

Česká strana sociálně demokratická (ČSSD) bola po jej obnovení v roku 1989 nevýznamným subjektom. Až Miloš Zeman, ktorého zvolili za predsedu na zjazde 28. 2. 1993, vytvoril z ČSSD akcieschopný a neskôr víťazný politický subjekt. Na politickej scéne predstavuje ČSSD klasický ľavý stred. Po voľbách v r. 1998 vytvorili menšinovú vládu, ktorú podporuje ODS. Ich spojenectvo, tzv. opozičná zmluva, sa vymyká štandardným predstavám. Vládnuca strana zaznamenáva aj vďaka tomu značný pokles preferencií. Na nedávnom 30. zjazde sa novým predsedom stal Vladimír Špidla.

Občanská demokratická strana (ODS) vznikla z pravicovej časti bývalého Občianskeho fóra. Pri jej začiatkoch stál a dodnes ju vedie Václav Klaus. Strana zaujíma miesto pravého stredu, jej rétorika je pravicovejšia ako konkrétne sociálno-ekonomické kroky.

Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM) má ako jediný politický subjekt svojho druhu v bývalej východnej Európe (mimo krajín SNŠ) stabilnú voličskú základňu a isté miesto v parlamente, no nik s ňou nechce vytvoriť koaličný zväzok. V posledných voľbách prestala byť stranou staršieho obyvateľstva. Predsedom strany je Miroslav Grebeníček.

Kresťanská a demokratická unie - Československá strana lidová (KDU-ČSL) má korene v 19. storočí a v rokoch 1948-89 bola ČSL súčasťou Národného frontu. O novú podobu lidovcov sa najviac postaral bývalý predseda Josef Lux, ktorého vystriedal v r. 1998 Jan Kasal. Strana sa tradične opiera najmä o katolícke a vidiecke obyvateľstvo. V svetonázorových otázkach obhajuje konzervativizmus, v ekonomických sa blíži ku stredu.

Unie svobody (US) vznikla na konci r. 1997, po rozkole v ODS. Do jej radov vstúpili popri bývalých Klausových kolegoch aj nestraníci a niektorí členovia strany ODA. Predstavuje konzervatívno-liberálnu pravicu. Na jej čele stojí od začiatku Jan Ruml. Zo všetkých parlamentných strán má najbližšie k prezidentovi Václavovi Havlovi.

Sdružení pro republiku - Republikánska strana Československa (SPR-RSČ) predstavuje radikálnu populistickú pravicu s prejavmi etnickej neznášanlivosti, obzvlášť proti Rómom. Od začiatku ju vedie Miroslav Sládek. Po voľbách upadli do pasivity a v súčasnosti sú v štádiu rozkladu, v súvislosti so spájaním ultrapravicových síl s účasťou niektorých bývalých členov SPR-RSČ a osobností z rôznych fašizujúcich subjektov.

Občanskodemokratická aliance (ODA) vznikla v r. 1989. V prvých voľbách jej zakladatelia kandidovali na listine Občianskeho fóra. Predstavovala malú parlamentnú stranu s elitným členstvom, stojacu napravo od ODS. Od roku 1998 začala upadať. Jej posledným lídrom sa stal Daniel Kroupa. S pravicovou konzervatívnou Demokratickou úniou (DEU), vedenou Ratiborom Majzlíkom, vytvorili ODA a DEU, spolu s KDU-ČSL a US (ako silnejšou dvojicou) tzv. Štvorkoalíciu. Tento pomerne nesúrodý subjekt (najmä kvôli KDU-ČSL, ktorej časť predstaviteľov má blízko aj k spolupráci s ČSSD) má momentálne najvyššie volebné preferencie.

Český parlament sa skladá z dvoch komôr. Horná, ktorou je Senát, má 81 miest. Senátori sa volia dvojkolovým väčšinovým systémom na šesť rokov, a to tak, že po každých dvoch rokoch sa volí jedna tretina z nich. Senát nemá veľkú právomoc. Poslanecká snemovňa má, podobne ako bývalá Česká národná rada, 200 miest. Poslanci sa volia raz za štyri roky pomerným systémom. Hornú hranicu do vstupu tvorí 5 percent hlasov. Na prijatie ústavného zákona je potrebná trojpätinová väčšina všetkých členov oboch komôr zvlášť, čiže 49 senátorov a 120 poslancov.

Prinášame prehľad výsledkov jednotlivých politických strán v štyroch parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1990, 1992, 1996 a 1998: ČSSD (4,11-6,6-28,4-32,3), ODS (x-29,7-29,6-27,7), KSČ/KSČM (13,2-14,7-10,3-11,0), KDU-ČSL (8,42-6,28-8,08-9,0), US (x-x-x-8,6), SPR-RSČ (1,0-5,93-8,01-3,9), ODA (x-5,93-6,36-x), DŽJ (x-3,7-3,0-3,0), atď.

(V skrátenej a upravenej forme prebraté z publikácií politológa Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984