Deň, keď prišli
Už-už sa zdalo, že nášmu smerovaniu do európskych štruktúr nič nestojí v ceste, už-už sa zdalo, že najlepšou taktikou, ako privábiť sústredenú pozornosť Európskej únie, je prestať o ňu prejavovať záujem, keď na našom území v samom srdci Európy pristáli celé zástupy tvorov z vesmíru. Slovensko si zrejme vybrali preto, lebo tu žijú ľudia, ktorých možno ľahko získať pre akúkoľvek ideológiu a akékoľvek smerovanie, ak, pravda, neprinesie zvýšenie ceny alkoholu. A ufóni, ako sme im podľa zvyku hovorili, už vo svojom regióne dosiahli vrchol politického a ekonomického rozvoja, nemali kam expandovať, a demokratické zásady, ktoré evidentne zastávali, im prikazovali preniesť slobodu na iné planéty, aj keby na nich nemal zostať kameň na kameni, čím sa výrazne priblížili ľudskej mentalite.
Príchod ufónov privítali všetky vrstvy obyvateľstva, najmä však politici a mládež. Politici preto, lebo na súčasnej politickej scéne už boli dostatočne sprofanovaní, takže hľadali nové obzory, a mládež preto, lebo sa dozvedela, že ufónske ženy majú prsia na chrbte, takže sa s nimi mimoriadne dobre tancuje. Spoločnosť razom zabudla na európske štruktúry, Severoatlantický pakt a šialené kravy, a celú svoju pozornosť zamerala na prenikanie do vesmírnych štruktúr. Prvým problémom však boli komunikačné ťažkosti. Zakrátko sa zistilo, že reč ufónov je pre nás nezrozumiteľná najmä preto, lebo v slovách nepoužívajú samohlásky, takže i vyznanie nežných citov znie ako dávka z guľometu. Biedne zvyšky slovenských akademikov preto okamžite založili Spoločnosť pre aproximáciu rodného jazyka a vyšli so zbierkou pseudovedeckých príspevkov o krpčiarsko-lazníckych koreňoch slovenčiny, v ktorej prekliali nielen rodnú hrudu, ale i staré a prastaré matere. Je síce pravda, že v rodnej reči sme si na rozdiel od ufončiny aspoň občas rozumeli, ale keď si predstavím, koľko hlúpostí sa v nej potrepalo za všetkých minulých režimov, bol najvyšší čas prejsť k hrdelne zurčivej ufónčine.
Rovnako bol najvyšší čas prejaviť svoj kladný postoj k vesmírnym bytostiam aj navonok. Stovky ľudí odložili preukazy doterajších politických strán a hnutí a začali intenzívne vyhľadávať plastických chirurgov so žiadosťou o zväčšenie hlavy a zošikmenie očí. Keď na mítingoch a demonštráciách odzneli poznatky o spôsobe života ufónov, niektorí jednotlivci začali namiesto kyslíka dýchať hélium, opustili svoje domovy a vily, a začali sa zaujímať o ufónske stavby v podobe bubliny. Okamžite sa našli podnikatelia, ktorí podobné stavby prisľúbili, vybrali nemalé finančné obnosy a záhadne s nimi zmizli. Iní tieto domy na požiadanie vyfukovali z mydlovej vody, ale obydlia neboli stabilné, praskali aj po tom, ako sa do roztoku pridával škrob. Obzvlášť radikálni mafiáni pripravovali na tieto účely zvláštne zmesi s pridaním semtexu. Rýchlozbohatlíci si teraz namiesto squashu, tenisu a golfu dožičili vo svojich kluboch pobyt v bezváhovom stave a luxusní chirurgovia zvyšovali svoju reputáciu a bankové kontá tým, že solventným zákazníkom vyberali z obličiek mesačné kamene.
Z iniciatívy niekoľkých horlivcov začal svoju činnosť Ústav pre dokumentáciu zločinov demokracie a kresťanskí demokrati, hoci museli prejsť do ilegality, sa uspokojili aspoň s tým, že už nikto neprotestoval proti zákazu interrupcií, pretože ľudia sa podľa vzoru ufónov prestali rozmnožovať klasickým spôsobom, uprednostňujúc kopuláciu prostredníctvom internetu, prípadne mobilných telefónov. Iba alkoholici prejavovali nespokojnosť s virtuálnou realitou a začali sa spolčovať s pedofilmi a sexuálnymi maniakmi, pretože zlo nestrpí pasivitu. Skôr však, ako mohli vypuknúť otvorené nepokoje týchto vrstiev obyvateľstva, začali sa šíriť správy, že z Jadranu sa vynárajú podivné vodné bytosti a očividne majú namierené na Slovensko, pretože táto krajina je flexibilná a všetko znesie, vrátane ich nadvlády.
A skutočne. O chvíľu už na našom území nebolo človeka, ktorý by si nedal chirurgicky implantovať žiabre. Niektorí jednotlivci dokonca začali kloktať slanou vodou...
