Politický zemepis časť 7.
ESTÓNSKO
V krajine žije 1,476 mil. obyvateľov, z toho 65,11 % tvoria Estónci, 28,14 % sú Rusi, 2,54 % Ukrajinci, 1,49 % Bielorusi, 0,92 % Fíni, 0,22 % Tatári, 0,19 % Lotyši, 0,17 % Židia (3/4 v Tallinne), 0,16 % Poliaci, 0,15 % Litovci a 0,08 % Nemci. Prevládajúce náboženstvá: evanjelici 60 %, ostatní protestanti 15 %, pravoslávni a baptisti.
Od r. 1988 prebiehalo vo vtedajšej Estónskej sovietskej socialistickej republike, ktorá bola súčasťou ZSSR, intenzívne úsilie o získanie nezávislosti. V posledných voľbách za sovietskej éry - v marci 1990 zvíťazil ER - Ľudový front Estónska, združený z reformných komunistov a iných organizácií. Emancipačný vývoj urýchlilo referendum, v ktorom sa 77,8 % občanov vyslovilo za obnovenie samostatnosti. 20. 8. 1991 bola vyhlásená nezávislosť. Obnovená samostatná republika prijala zákony diskriminujúce etnické menšiny. Veľká časť ruského obyvateľstva nespĺňala kritériá na udelenie občianstva a nemohla voliť do parlamentu. Pod tlakom EÚ sa zákon o občianstve čiastočne liberalizoval. V súčasnosti vládne trojkoalícia Umiernených, Koaličnej strany a Vlasteneckého zväzu. Prezident sa volí raz za 4 roky. 20. 9. 1996 sa druhý raz stal prezidentom predstaviteľ pravice a bývalý minister zahraničných vecí, spisovateľ Lennart Meri.
Medzi strany pravice a pravého stredu patrí PPI - Vlastenecká strana, ktorá vznikla zlúčením piatich subjektov a ako pravicová konzervatívna strana sa premenovala na IL - Vlastenecký zväz. V posledných voľbách vďaka korešpondentnému hlasovaniu získala 70 % hlasov odovzdaných v cudzine. Pravý stred predstavuje ER-L - Reformná strana liberálov. Liberálov združuje Eko - Estónska koaličná strana a ľavých liberálov, zväčša postkomunistov zase EKe - Estónska strana stredu. M - Umiernení predstavovali koalíciu sociálnodemokratických subjektov, z ktorej v r. 1996 vznikla strana. Dominujú v nej dve orientácie - sociálnodemokratická a prevažujúca sociálno-liberálna. EUR - Zjednotená ľudová strana združuje ruskú menšinu. Zlúčením troch strán v r. 1990 vznikla ESDP - Estónska sociálnodemokratická strana a transformáciou komunistickej strany EDTP - Estónska demokratická strana práce, ktorá má dnes malú podporu. V r. 1995 vytvorila koalíciu pod názvom O - Spravodlivosť, ktorej súčasťou bola aj OTE - Strana pre právnu spravodlivosť. Sociálni demokrati splynuli v r. 1996 s koalíciou Umiernených.
Parlament má 101 miest, pričom poslanci sa volia každé 4 roky pomerným princípom. Podľa poslednej novely nie je dovolené vytvárať volebné koalície. Korešpondenčný princíp hlasovania privítali občania s trvalým pobytom za hranicami štátu. Posledné voľby sa uskutočnili 7. 3. 1999 a parlamentné strany v nich získali nasledujúci počet mandátov: EKe 28, ERL 18, IL 18, M 17, EKo 7, EME 7, EUR 6.
FÍNSKO
V krajine žije 5,154 mil., z toho 93 % Fínov, 5,8 % Švédov, 1 % Laponcov. Nábožensky prevládajú luteráni s 85,5 %. Vo Fínsku už druhé obdobie vládne "dúhová koalícia" sociálnych demokratov, prokomunistickej ľavice, zelených, konzervatívcov a švédskych liberálov. Premiérom je sociálny demokrat Paavo Lipponen. Fínsko je poloprezidentskou republikou. Od roku 1994 sa prezident volí všeľudovým hlasovaním raz za 6 rokov. Má právo rozpustiť parlament, zodpovedá za zahraničnú politiku a vo vnútornej sa delí o právomoc s premiérom. Od vlaňajška je vo funkcii hlavy štátu sociálna demokratka Tarja Halonenová.
K najvýznamnejším politickým stranám patrí SSDP - Sociálnodemokratická strana Fínska. Od r. 1907 dodnes s výnimkou rokov 1958-62 a 1991-95 bola najsilnejším parlamentným subjektom. Požaduje znárodnenie časti priemyslu a silné sociálne zabezpečenie. SKP - Fínska komunistická strana bola v období 1958-62 najsilnejším parlamentným subjektom. V r. 1990 sa pretransformovala do VL - Ľavicového zväzu, združujúceho aj Zväz fínskych žien a ďalšie ľavicové skupiny. 40 % voličstva predstavujú robotníci a odborári. VER - Parlamentná skupina zelených je od r. 1995 vládnou stranou, prvou svojho druhu v Európe.
KP - Strana stredu požaduje zásadnú decentralizáciu a je najväčším opozičným subjektom. SFP - Švédska ľudová strana je liberálny subjekt pravého stredu. Často sa podieľa na koaličných vládach. Pravicová KK - Národná koaličná strana zdôrazňuje národné, náboženské a rodinné hodnoty. Požaduje redukovať sociálne zabezpečenie. SKL - Fínsky kresťanský zväz je stranou kresťansko-demokratickej orientácie, ktorá kladie dôraz na rodinu, morálku, starostlivosť o dôchodcov a životné prostredie.
Parlament má 200 poslancov, ktorí sa volia každé štyri roky na pomernom princípe. Časť zákonov si vyžaduje dvojtretinovú, časť dokonca päťšestinovú väčšinu. Poslanci môžu vyvolať demisiu vlády, prehlasovať prezidentské veto. Fínsky parlament patrí medzi najviac feminizované. V posledných voľbách bolo zvolených 74 žien, ktoré predstavujú 37 percent. Parlamentné zastúpenie po voľbách z 21. 3. 1999 je takéto: SSDP 51 mandátov, SK 48, KK 46, VL 20, VER 11, SFP 11, SKL 10, REM, PS a Alandské ostrovy majú po 1 mandáte.
(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)
