Priemysel potrebuje dobré prostredie

Peter Brňo, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva

Narodil sa 10. decembra 1955 v Norovciach (okr. Topoľčany). Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Od roku 1981 pôsobil na odbore obchodnej politiky pre africké rozvojové krajiny FMZO. V rokoch 1984-1990 bol zástupcom, neskôr úradujúcim obchodným radcom obchodného oddelenia ZÚ v Zambii. Od roku 1990 pôsobil ako vedúci oddelenia medzinárodných organizácií na FMZO v Prahe, neskôr postupne ako zástupca stáleho predstaviteľa SR v GATT, vo Svetovej obchodnej organizácii a pri úradovni OSN v Ženeve. V rokoch 1994-1998 bol splnomocnenec a štátny tajomník v tejto oblasti. Od 3. novembra 1998 pracuje ako štátny tajomník MH SR, nominovaný za SDĽ.

- Nie je to v poriadku. V súčasnosti sa rozbieha špičkový projekt VW Colorado. Bude orientovaný na trh USA a my sme museli presvedčiť Američanov, že práve slovenský Volkswagen bude ten, ktorý splní ich náročné požiadavky na kvalitu. To však priamo nesúvisí s nejakým prerušením výroby, lebo sa začne s novou výrobou, rozbehne sa nová linka. Samozrejme, nemali by sme byť takto citliví na jeden podnik, napriek tomu, že je veľmi výkonný. Na strane dovozov aj vývozov sa číslo obchodnej bilancie dosť pohne práve tým, že poklesne vývoz aj dovoz týchto produktov. Nikde nie je dobrá takáto závislosť. Je to však súčasný stav a ukazuje silu nášho strojárstva a ekonomiky. Dúfajme, že takých firiem bude v budúcnosti toľko, že výkyv nebude príliš citeľný.

Jestvuje nejaká oblasť, na ktorú by sa mal náš priemysel sústrediť?

- V prvom rade treba vytvoriť prostredie. Pokiaľ nebude slušné, cesta nepovedie uprednostňovaním typu: teraz budeme podporovať automobilový priemysel, lebo sa mu začalo dariť. Napokon, možno sa mu darí nie celkom naším pričinením, ale nejakým súčtom faktorov. Sú určité odvetvia s predpokladmi na dynamický rast. Napríklad drevospracujúci priemysel: potrebuje surovinu a my ju máme, dokonca ju aj vyvážame, ale v surovom alebo polosurovom stave. Prečo netlačiť prostredníctvom rôznych ekonomických a podporných nástrojov na aktivizáciu tejto sféry? Je na to špeciálny program, ktorý vláda schválila a volá sa Drevo - surovina 21. storočia. Ďalej máme predpoklady pre elektrotechnický priemysel. Základy sme mali, ale musí sa zabezpečiť vstup vonkajšieho know-how zo strany manažmentu. Staré firmy v podstate skrachovali, ale na ich ruinách sa postavili také, ktoré prosperujú a sú dynamické. Napríklad Liptovský Hrádok. Alcatel je tam 10 rokov, funguje a sú s ním spokojní. Nerobia už len hardvérové veci, ale etablovali tu aj softvérové domy, čo je veľmi pozitívny signál. Veď táto firma má 130 pobočiek vo svete a rozhodla sa, že na dvoch miestach na svete urobí svoje "duševno", pričom jedno z nich je na Slovensku. Ťažko povedať, či pôjdeme tou alebo inou cestou. Zrazu môže prísť veľký investor a oznámiť, že tu bude vyrábať niečo, čo nemalo veľkú tradíciu, ale vie, že sú predpoklady, aby sa to distribuovalo do celej Európy.

A investičné možnosti pre Slovensko?

- To je možno viac otázka budúcnosti ako súčasnosti, hoci existujú firmy, ktoré investujú vonku. Vo všeobecnosti je však naša ekonomika podkapitalizovaná a na rozvoj je nedostatok prostriedkov. Ťažko sa dá počítať s prebytkami na vývoz kapitálu v nejakom systémovom rozmere. Existujú malé lastovičky - v Japonsku presná mechanika, v Chorvátsku pivovar, dokonca v Sýrii má jedna naša firma vyrábať strojárenské výrobky.

Čo poviete na oblasť cestovného ruchu, ktorá sa - mám taký pocit - viac spomína, ako sa v nej niečo robí?

- Tá kritika je čiastočne oprávnená. Vidím veľký problém v reálnom zafinancovaní rozvoja. Cestovný ruch (CR) je širokospektrálnou záležitosťou. My môžeme zlepšiť jeden segment, ale ak nebude hrať čisté tóny celý orchester, ťažko očakávať, že hudba bude mať vysokú kvalitu. Nefunguje napríklad letecká doprava, ide len cez charterové dohody. Pokiaľ Slovensko nebude integrálne spojené prinajmenšom s Európou, nemôžeme očakávať, že niektoré segmenty CR sa budú rozvíjať. S tým súvisí infraštruktúra, diaľnice… Tatry môžu byť zo zlata, ale ak sem prichádza niekto napríklad z Nemecka, prejde svoju diaľnicu za niekoľko hodín a na Slovensku sa na diaľnici zdrží šesť-sedem hodín, radšej pôjde na miesta, kde nebude strácať čas. Alebo služby. Často sú absolútne nevyhovujúce.

Kde treba, podľa vás, začať?

- CR sa musí realizovať v regiónoch, mať istý režim a mechanizmus postavený na nich. Aj cez finančný mechanizmus, ktorý bude dávať šancu regionálnym združeniam, by sme chceli vytvoriť priestor na zlepšenie kvality toho prostredia priamo na mieste. Mali by sa vytvoriť hodnotiace kritériá a podľa nich by sa mohol naštartovať prísun prostriedkov aj z centrálnych zdrojov. Rada pre CR je poradný orgán ministra a je v nej združená celá vzorka odborníkov z oblasti CR, vrátane zástupcov profesijných zväzov, ZMOS a podobne. Neustále sa odvolávame na reformu verejnej správy, ktorá je dosiaľ otvorenou otázkou. Týmto tempom však asi nie je možné čakať na všetky medzistupne, pretože by sme sa nedostali ďalej a my by sme mali byť pripravení flexibilne reagovať na nové podnety. Ďalšou vecou je mechanizmus financovania. Cestovný ruch generuje nejaké prostriedky, a tie by sa mali do neho z časti znova investovať. Do rôznych oblastí: či už do zlepšovania služieb, alebo vytvárania nových príležitostí. ZMOS a ostatní odborníci tvrdia, že pokiaľ nebudeme mať človeka, ktorý bude mať tieto veci na starosti vo vláde a presadzovať ich, neposunieme sa zásadnejšie ďalej. Parlament by mal urýchliť proces vytvorenia samostatného úradu.

Kedy to bude?

- Termín, ktorý sme dostali, je koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. Parlament však môže vláde len odporučiť, čo má urobiť. Zatiaľ sa v parlamente vytvoril špeciálny útvar, ktorý sa bude zaoberať otázkami CR. Nemôžeme byť spokojní so situáciou, keď odvetvie predstavuje len 2,5 percentný podiel na HDP, zatiaľ čo v prípade vyspelejších krajín je to okolo 8-11 percent. Mali by sme mať ambíciu aspoň na 8 percent, no v situácii, ktorá existuje v legislatíve, v štruktúre, aj v podpore CR, je to asi nereálne.

Aký podiel na tomto neúspechu má štátna propagácia?

- Uznajte, že za 15-20 miliónov nemôžeme robiť riadnu štátnu propagáciu. Chcelo by to nielen kvalitné propagačné jazykové materiály vo viacerých jazykových mutáciách, ale aj zastúpenia priamo v zahraničí. Kým Maďarsko má 18 zastúpení pre svoj CR, my máme jedno spoločne so SATUR-om v Prahe. Štát musí niesť zodpovednosť za svoju propagáciu z hľadiska kultúrnych, historických a všetkých väzieb, ktoré dávajú šancu zatraktívniť prostredie a dostať ho do tej pozície, aby k nám ľudia začali chodiť.

Veľa sa hovorí o vzniku priemyselných parkov, ich vplyve na zamestnanosť, na pokrok. Aký je, podľa vás, ich prínos vzhľadom na náš plánovaný vstup do EÚ?

- Problematika priemyselných parkov v súčasnosti veľmi rezonuje. Napokon, zákony sú už na svete a účinné by mali byť niekedy v júli až v auguste. Podľa môjho názoru sme s touto myšlienkou prišli neskoro. Spomínanú filozofiu mali prijať pred 5-6 rokmi, keď bola väčšia šanca využitia tzv. hnedých investícií, teda rekonštruovali by sa aj existujúce priestory - haly, výrobné podniky, kapacity. Sme pár rokov pred vstupom do EÚ a únia, pochopiteľne, nerada vidí tieto projekty, lebo svojou systémovosťou idú dopredu. Čas sa nám kráti. V deň, keď vstúpime do EÚ, budeme musieť zásadne prehodnotiť daňové prázdniny a podobné veci, čo si investori uvedomujú. Možnosti vytvárania projektov sú limitované prostriedkami, ktoré na ne štát vyčlení. Dosť sa kritizuje napríklad to, že 30 percent zo zdrojov obcí je nereálna suma a nikdy na to nebudú mať. Kritériá však musia byť prísne, lebo nie je naším cieľom, aby sme iluzórne vytvorili niekoľko parkov bez konkrétnych podnikateľov, producentov, ktorí by tam operovali. Snaha obcí a regiónov je veľká, takže tých projektov bude určite viac, ako bude kapacita na to, aby sme ich reálne dostali do života.

Čo by mal priniesť zákon o offsete?

- Nepôjde o zákon, ale o nariadenie vlády, ktorá ním vyčleňuje istý segment obchodu. Ten sa môže orientovať možno len na nákupy vojenskej techniky z hľadiska obranyschopnosti štátu a pod. V opačnom prípade by išlo o porušenie našich záväzkov v rámci WTO. Táto špeciálna kategória - offset - zahŕňa to, že na nákup istej techniky sa viaže nákup alebo investície v istých oblastiach, ktoré sú záujmom štátu. Nepôjde to teda cez zákon, ale cez nižšiu právnu normu, ktorú sme už odovzdali do Legislatívnej rady vlády. Nemožno si ju však mýliť s barterovým obchodom, teda tovar za tovar. Niekedy sa možno mylne interpretujú očakávania z toho, že keď nakúpime za určitý, možno zaujímavý objem vojenskú techniku, bude kompenzovaná našimi vývozmi v tej iste hodnote. Nie je to tak. V offsete musíte všetko zaplatiť, a potom sa tvorí tzv. kompenzácia, ktorá má svoj mechanizmus a špecifiká. Nad naše očakávania sa to trocha pozdržalo, pretože Legislatívna rada vlády to spája s inou normou, a tou sú tovary dvojitého použitia. Veľa firiem sa snaží získať tzv. predoffsetové uznania, čo im umožní ľahšie splniť kritériá offsetového obchodu. Máme záujem na tom, aby sa norma prijala čím skôr. Chceme vytvoriť databázu, ktorá by uľahčila rozhodovací proces v offsetových obchodoch. Mnohé podniky sa tak môžu dostať do sféry záujmu možno aj zahraničných firiem.

Minulý rok ste boli zo strany médií kritizovaný za vaše časté cesty do zahraničia.

- Tá informácia bola jednak nekorektná - absolvoval som 35 ciest, no nie do 35 krajín - pričom 19 z nich som absolvoval v priamom zastúpení ministra. Je nekorektné hovoriť o tom, že niekto cestuje viac alebo menej, pretože účelnosť a potrebu cesty schvaľuje minister a hneď po ňom vláda. Ak vláda rozhodne o tom, že cesta nie je potrebná, zruší ju. Kritizovať niekoho za to, že robí prácu možno aj navyše, dokonca v priestore Európy... Sám som sa na to pozrel: ak sa konferencia UNCTAD koná v Thajsku a je raz za 4 roky, pričom ja som šéfom delegácie, prečo by som to nemal využiť a absolvovať množstvo rokovaní na vysokej úrovni, lebo sú tam všetci ministri? Ak nás pozvú, je to potrebné alebo nie? Na konferenciách na ministerskej úrovni mal byť minister, ale pretože vymenoval mňa ako svojho štatutára, absolvoval som to. Takýchto akcií bolo v rámci OECD a EÚ viac. Otázkou je, či sa chceme integrovať a byť niekde prítomní aj aktívne, alebo len čakať doma a pozerať sa, čo sa okolo nás deje. V tomto prípade to bolo nespravodlivé a nekorektné.

Ide o to, či boli vaše cesty efektívne.

- Myslím si, že áno. Okrem konferencií, ktoré absolvujete - lebo ste členmi a mali by ste tam byť - som bol prítomný na aktívnych, povedzme proinvestičných seminároch, ktoré som organizoval a zúčastňoval som sa ich. Veľmi často chodia so mnou aj podnikatelia, čo nie je zanedbateľné. Tie cesty neboli zbytočné a ani vymyslené.

Vo vašom prípade ďalej začiatkom tohto roka vyvstala otázka neoprávnených odmien. Naozaj ste ich poberali?

- Áno, no k tomu treba komentár. Podstatné je, že som ich všetky vrátil a prípad je z minulého roka; parlamentný výbor konštatoval, že vec je vyriešená. V tomto smere mám čisté svedomie. Bol som v dvoch orgánoch, ktoré súvisia s mojou prácou, kompetenciou a zodpovednosťou. Bol som v nich ako splnomocnenec predtým, než ma vymenovali za štátneho tajomníka. Legislatíva hovorí o strete záujmov. Ak ma minister nominuje ako zástupcu záujmov štátu v SPP, pýtam sa, či je to stret záujmov. Musím konštatovať, že existenciu príslušného zákona som možno trocha podcenil. Sú v ňom aj ďalšie články, o ktorých nebudem polemizovať, či sú dobré alebo zlé, ale hovoria, že v istých orgánoch môžem byť iba bez nároku na odmenu, čo sa aj zhoduje so skutočnosťou.

A ako to bolo s členstvom v dozornej, resp. správnej rade Fondu na podporu zahraničného obchodu?

- Mám priamu zodpovednosť za proexportnú politiku a do fondu ma nominoval minister. Nie sú to teda akcie v nejakých súkromných firmách, potajomky a podobne. Boli to tieto dve aktivity. Ten zákon by mal byť zdokonalený, lebo prináša situácie, ktoré nie sú z hľadiska života korektné. Zákon sa v mnohých prípadoch obchádza, a to sa toleruje. Ak nejaký súkromný podnikateľ, ktorý má záujem o konkrétnu službu, presadzuje v parlamente svoje záujmy, je to podľa mojej mienky oveľa horšie, ako robiť kontrolnú funkciu v štátnom podniku alebo v inštitúcii, ktorá by mala efektívne podporovať zahraničný obchod. Neoprávnenosť odmien som priznal, peniaze som vrátil, čím som dokázal, že som nemal zlý úmysel.

S hosťom SLOVA sa zhovárala Lýdia Kokavcová