V SPP sme sa mohli vyblázniť

Čo sa vám vybaví, ak sa povie privatizácia na Slovensku? - Určite ide o jeden z najpodstatnejších prvkov transformačného procesu. Keď vezmeme pojem privatizácia na Slovensku, mám pocit, že ide - a to nehovorím ani o vláde Mikuláša Dzurindu, ani Vladimíra Mečiara - o zle zvládnutý proces, ktorý skôr budí negatívne emócie.
Počet zobrazení: 2194

Roman Václavík, vedúci ekonomickej sekcie Smeru

Narodil sa 28. marca 1970 v Bruntáli na severnej Morave. V roku 1992 ukončil Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, fakultu podnikového manažmentu, odbor ekonomika priemyslu. Do roku 1993 pracoval vo firme Václavík a synovia a bol ekonómom v Portáli. V rokoch 1993 až 1995 pôsobil ako vedúci expozitúry Národnej banky Slovenska v Lučenci. Do roku 1996 bol generálnym riaditeľom a členom predstavenstva Veluris, a.s. V rokoch 1996 - 1997 pracoval ako finančný riaditeľ a člen predstavenstva Podpolianskych strojární v Detve, v roku 1997 v Slovenskom plynárenskom priemysle a o rok neskôr v Hriňovských strojárňach. R. Václavík je ženatý.

Čo sa vám vybaví, ak sa povie privatizácia na Slovensku?

- Určite ide o jeden z najpodstatnejších prvkov transformačného procesu. Keď vezmeme pojem privatizácia na Slovensku, mám pocit, že ide - a to nehovorím ani o vláde Mikuláša Dzurindu, ani Vladimíra Mečiara - o zle zvládnutý proces, ktorý skôr budí negatívne emócie. I keď môžeme povedať, že cieľ bol naplnený, lebo gro HDP sa tvorí v privátnych spoločnostiach. Ale čistota, transparentnosť, efektívnosť privatizácie a nakoniec aj skvalitnenie podnikateľského prostredia - to určite naplnené nebolo. Rozdiel medzi Mečiarovou a Dzurindovou vládou je, pokiaľ ide o privatizáciu, taký, že keby Mečiarov kabinet privatizoval SPaP, tak by to nejaký Gavorník alebo ktosi iný odpálil od pása, médiá by išli zošalieť, lebo majetok by získala eseročka, ktorá by ešte ani nevznikla. A jednoducho všetci z radov koalície by to ignorovali a nič by sa nebolo dialo, len do nejakej budúcej čiernej knihy by sa o tom napísalo. Dnes sa privatizuje kultivovanejšie, no na transparentnosti sa nič nezmenilo. Vybrali záujemcu, ktorý najlepšie spĺňal kritériá, ibaže tie boli podľa všetkého zmanipulované. Ide o takú inteligentnú netransparentnosť.

Čiže v tomto smere nevidíte rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou?

- Mám pocit, že rozdiely sa už začínajú stierať. Aj keď kritizujeme privatizáciu Slovenskej sporiteľne, Slovenských telekomunikácií, určitým pozitívom je, že zahraničným poradcom bola renomovaná firma. Tieto podniky teda nedostala slovenská kapitálotvorná vrstva ako v minulosti. Z globálneho pohľadu však proces privatizácie nebol zvládnutý. Ale treba si uvedomiť, že od vzniku samostatného Slovenska sa sprivatizoval majetok približne za 55 miliárd korún. Dnes sa ide privatizovať SPP, ktoré má hodnotu asi 400 miliárd za sto akcií. Dokonca ani Vladimír Mečiar si netrúfol sprivatizovať taký veľký balík.

Myslíte si, že netransparentnosť, ktorú ste naznačili, bude pokračovať aj pri privatizácii ďalších strategických podnikov, predovšetkým SPP?

- Táto hrozba tu určite je. Nakoniec, prečo by to malo byť inak? Keď zoberieme do úvahy aj terajšie kritériá na privatizáciu SPP, tým hlavným je čo najrýchlejšie dostať peniaze. Teda nie urobiť privatizáciu čo najlepšie. O čo teda ide? Ak pripustíme, že privatizáciu stihnú urobiť niekedy v prvom kvartáli budúceho roka, tak im dokonca ani neprekáža, že tie výnosy už nebudú míňať oni, ale nová vláda, Zdá sa, že nejde ani o potrebu peňazí. Ide im teda iba o samotné prijatie rozhodnutia? Alebo o čo?

O čo ide podľa vás?

- O samotnú privatizáciu. Ak sú podmienky nastavené tak, že to treba ešte stihnúť. Určite vláde nejde o to, aby boli peniaze na vyplatenie dlhopisov. Veď už sme sprivatizovali telekomunikácie, sporiteľňu, slovenský podiel v ČSOB a nakoniec sa minulý týždeň znížilo množstvo vyplatených dlhopisov zo 7000 denne na 3500. Čiže, čo máme ešte predať? Štyristo miliardový SPP, aby sme mali necelých 30 miliárd na dlhopisy? Veď to je smiešne.

Nedá sa argumentovať tým, že teraz je najvhodnejšie privatizovať plynárenský priemysel, lebo je najväčší záujem investorov?

- Nie. Teraz je dokonca najmenej vhodný čas, pretože sa súčasne predáva český Transgas. Bude teda pretlak ponuky. Dobrý hospodár by určite postupoval spôsobom, že najskôr zhodnotí to, čo ide predať. Ak by sa rozhodol niečo predávať, najskôr by mal urobiť reštrukturalizáciu, to znamená nejako firmu "načančať", aby vyzerala čo najlepšie. V prípade SPP to znamená sústrediť sa na obchod s plynom a nie na nejaké podiely v kasínach, obchodovať s dlhopismi a zmenkami. Nevyhnutná bude aj optimalizácia počtu ľudí. A to mal urobiť manažment, ktorý do SPP nominovala táto vládna koalícia.

Ide vám o oddialenie privatizácie, o neprivatizovanie, alebo len o väčšiu koordináciu tohto procesu?

- Ak zoberieme určité dlhé časové obdobie, tak úloha štátu nie je taká, aby vlastnil podniky a priamo riadil ekonomiku. Štát by mal byť skôr v úlohe nezávislého rozhodcu, ktorý stanovuje pravidlá hry a dbá na ich dodržiavanie. No dnes sme tlačení do toho, aby sme všetko predali a štát sa posadil na striedačku. To neurobili zo dňa na deň ani v USA. Privatizácia musí jednoznačne pokračovať a z dlhodobého hľadiska nie je dôvod, aby štát vlastnil v SPP čo i len jednu akciu. Ale to obdobie sa pohybuje možno v roku 2020 alebo 2030. Tak ako bude postupne prebiehať reštrukturalizácia podnikovej sféry a aké budú finančné potreby. Preto treba pri privatizácii takýchto veľkých podnikov vopred zadefinovať podmienky do budúcnosti. Už aj preto, lebo istý čas bude štát pôsobiť s týmito strategickými investormi v jednej firme. Treba teda, aby to bolo manželstvo z rozumu. Podstatne horší ako štátny je totiž privátny monopol. Tam už vlastníka ťažko vymeníte. Živým príkladom sú káblové televízie. Ak by sa toto odohralo pri obchodovaní s plynom, tak sa dočkáme nekonečného procesu súdnych dohier.

Ste teda za postupnú privatizáciu?

- Áno, lebo ak sa predá 49 percent SPP za 150 miliárd, vie niekto, ako s týmito peniazmi naložíme? Akému tlaku podľahne vláda? Musíme si teda povedať priority. Vláda zadefinovala ako prioritu zníženie zadlženosti Slovenska a dôchodkovú reformu, s ktorou sa plne stotožňujeme. Ale vyrieši zníženie zadlženosti na Slovensku nezamestnanosť, naštartuje ekonomický rast? Určite sa ušetria peniaze. No čomu to pomôže? To nevytvorí nové pracovné príležitosti, nepritiahne sem zahraničných investorov, nespôsobí hospodársky rast. Čiže, nemôže to byť základná priorita. Tá musí byť jedna jediná pre každú budúcu vládu, a tou je nezamestnanosť.

Beriete nezamestnanosť ako hlavný problém Slovenska?

- Je to náš najzávažnejší sociálno-ekonomický problém.

Nie je to skôr tvorba nových pracovných miest?

- To je riešenie základného problému, ktorý tu je.

Už ste spomínali, že ste za čiastočnú privatizáciu. Aký veľký balík akcií by to mal byť v prípade SPP?

- V prvom kroku by stačilo sprivatizovať 15 až 20 percent. O tento balík by bol určite záujem, napríklad zo strany Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). A potom by tento proces bolo možné zdynamizovať do 49 percent. Záleží to však od priorít vlády. Predávame predsa preto, lebo potrebujeme peniaze. Musíme teda definovať, koľko financií kedy potrebujeme. V opačnom prípade predávať SPP a dokonca v tomto čase nie je možno až taký dobrý obchod. Čiže, sme za postupnú privatizáciu, ktorá má výrazný efekt pre štát a znamená ochranu pre investora. Mala by to byť kombinácia strategického predaja so zahraničným poradcom spolu s domácim i zahraničným kapitálovým trhom.

Položme si hypotetickú otázku. Keby bola strana Smer členom vládnej koalície a do konca volebného obdobia by jej zostávalo približne iba poldruha roka a vedeli by ste, že do ďalšej vlády sa už zrejme nedostanete, uberali by ste sa pri privatizácii strategických podnikov inou cestou?

- Určite viem, že vo chvíli, keď by sme nastúpili do vlády, presadzoval by som, že privatizácia musí bežať. Ale presadzoval by som najskôr reštrukturalizáciu firiem a až následnú privatizáciu. Keby o tom mohol rozhodovať Smer, tak SPP je dnes v situácii, že určite nie je v strate a firma by bola ako pekná nevesta pripravená na vydaj. Podľa môjho osobného názoru, keby bolo hoci päť mesiacov do volieb, privatizoval by som. Nie je teda kritériom to, koľko mesiacov ostáva do volieb.

Pre vás to nie je kritériom?

- Pre mňa určite nie. Ak to terajšia vláda robí rok a pol pred voľbami, tak argument, že už ste veľmi blízko pred voľbami a nerobte to, je podozrivý. Rok a pol je totiž ešte dosť dlhý čas a táto vláda má na tento krok predsa mandát.

Ako chcete zabrániť špekuláciám, že Smer je za postupnú privatizáciu iba preto, lebo je veľká pravdepodobnosť, že sa dostane do budúcej vlády a chce potom sám disponovať týmto majetkom?

- Samozrejme, takto to môže vyzerať. Keď som bol na návšteve u rodičov, otec mi povedal, aby sme už toľko nerozprávali okolo SPP, lebo to vyzerá, že to chceme kúpiť my. Z tohto pohľadu by hádam bolo taktickejšie niekde intrigovať a brániť tomu iným spôsobom. No napriek tomu, že sa môžu vynárať rozličné špekulácie, tak do témy privatizácia ideme. Môžeme sa teraz pýtať, či vládnu koalíciu naozaj nespája už len túžba po privatizácii. Vláda napríklad tvrdila, že o minoritné balíky nie je záujem. Ale veď o taký prejavila záujem EBRD, ktorá nemala požiadavky na zmenu stanov alebo odovzdanie manažérskej kontroly. Chcela jednoducho len zainvestovať peniaze do bonitného podniku. Teraz sa prijalo rozhodnutie, že vláda predá 49 percent akcií vcelku a EBRD odstúpila. SPP sa teda bude predávať strategickému investorovi alebo konzorciu investorov.

Za čias šéfovania Jána Duckého v SPP ste pôsobili na veľmi lukratívnom mieste - ako riaditeľ divízie ekonomiky, obchodu a správy. Prečo ste odišli?

- Neodišiel som, odvolal ma Ján Ducký.

Dôvod?

- Odvolávanie z funkcie bez udania dôvodu.

Sám by ste neodišli?

- Vy by ste odišli z miesta, ktoré je jedno z najlepších v strednej a východnej Európe? Bola to krásna robota. A v SPP sa dalo vyblázniť do nepríčetnosti. Určite, že človek by z takého postu neodišiel, lebo sú tam denne výzvy. Ide o to, že čo sa musí v takej firme diať, keď sa radšej necháte odvolať, ako to ďalej znášať.

Viete porovnať vtedajšie a terajšie hospodárenie tohto podniku?

- Samozrejme. Naďalej sa stretávam s manažérmi tejto firmy a do pozornosti by som dal, že nielen Ladislav Krajňák a Pavol Kinčeš sa nedostali do nového vedenia. Ale aj ďalší nepohodlní ľudia, ktorí napríklad upozorňovali na komoditný režim.

Pavol Kinčeš predsa nebol nepohodlným človekom...

- To nehovorím. Ale súčasne pri jeho nezvolení pre určité veci sa do nového vedenia recipročne nedostali ďalší ľudia. No v súvislosti s Krajňákom išlo podľa všetkého o iné rozhodnutie.

Vráťme sa ale k otázke porovnania hospodárenia v SPP.

- V SPP sa za pôsobenia Jána Duckého diali hrozné veci. Mňa odvolali vlastne až vo finále. Po odchode som dostával otázky, či ma odvolali preto, že som bol proti tunelovaniu, alebo preto, že som sám tuneloval. Vtedy som pochopil, ako ťažko je čitateľné, ak sa niekto pozerá zvonka do vnútra firmy. Určite sa v SPP teraz nedejú také veci ako v minulosti. Ale rovnako aj súčasný manažment rekonštruuje rekreačné zariadenie na Donovaloch. Ešte ja som v roku 1997 do vedenia SPP predkladal materiál, podľa ktorého si mal podnik nechať len dve až tri zariadenia na ubytovanie hostí. V tom čase ich mal totiž niekoľko desiatok. Určite ani nové vedenie nešlo touto cestou. A radšej v čase, keď sú v červených číslach, rekonštruujú spomínané zariadenie. To je tiež podľa mňa spreneverenie sa manažérskej profesii. Aj keď teraz nejde o zmenku za jednu miliardu. Okrem toho, až teraz zisťujem, koľko informácií sa ku mne vtedy vôbec nedostalo. No mal som na starosti účtarne, takže každý pohyb v tejto oblasti som vedel zachytiť. Avšak v štátnom podniku je štatutárnym orgánom generálny riaditeľ a vedenie je iba poradným zborom. Rozhodnutia tam v podstate robí iba jeden človek, čo je veľmi výhodné pre politickú moc.

Naďalej zastávate názor, že privatizácia znamená pokles zamestnanosti?

- Povedal som to v súvislosti s privatizáciou Slovenských telekomunikácií a dnes si myslím, že tento pokles už nastáva. Predsa, prečo by tu niekto mal financovať prezamestnanosť? Jednoducho, dôjde k reštrukturalizácii spoločnosti, a tým aj k zníženiu zamestnanosti. To isté bude i v sporiteľni, vo VÚB a v každom ďalšom podniku. A budem veľmi podozrievavý, ak príde vlastník, ktorý to neurobí. Bude to signál, či bol vybratý vhodný investor. Treba teda rozlišovať, či ide o zmenu aktív alebo o projekty na zelenej lúke. Ak sa sprivatizuje SPP, tak v prvom okamihu to nikde neuvidíte. O niekoľko týždňov a mesiacov sa to prejaví v poklese zamestnanosti a v odstraňovaní neefektívnosti.

Kto by mal podľa vás riadiť sprivatizovaný podnik? Štát alebo investor?

- Stále sa hovorí, že sa musí odovzdať manažérska kontrola. Ak to naozaj musí byť, tak keby som sa volal Gaz de France, chcem jednu akciu SPP za tri tisíc korún a manažérsku kontrolu. Veď prečo by som mal investovať 150 miliárd, keď mi ktosi aj takto dá právo podnik ovládať? Pritom právo ovládať je podstatnejšie ako právo vlastniť. Preto súčasný proces privatizácie nepovažujeme za transparentný, lebo nie som si vedomý, že by sa niekde uskutočnila diskusia o tom, ako vlastne majú vyzerať stanovy či akcionárska dohoda. Keď si štát ako majiteľ nechce znehodnotiť zvyšných 51 percent, tak sa musí s investorom dohodnúť, že orgán podniku bude mať sedem členov a keďže vy ste plynári a viete o tom viac ako my, tak si nominujte štyroch ľudí a traja budú naši. No na kľúčové rozhodnutia bude treba viac ako len prostú väčšinu.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984