Zrkadlo spoločnosti
Koncom roka 2001 vyšla v bratislavskom vydavateľstve T.R.I.MÉDIUM netradičná publikácia. Na Slovensku sa totiž len zriedka objaví kniha približujúca čitateľom súčasnú aktívnu osobnosť domáceho verejného života.
Hlavným aktérom publikácie je manažér, špecialista na hutníctvo s graduáciou docenta, minister a politik ľavicovej orientácie, ale aj občan s celou paletou rozmanitých rolí od príbuzenských až po kolegu či priateľa. V každej je osobitý prejavovanou činorodosťou. Spiritus movens tohto životného príbehu je však v čase, ktorý prežíval a ktorý stále z neho robí určitý spoločenský typ osobnosti. Kniha vypovedá hlavne o tomto historickom type, ktorý sa nedal zraziť na kolená ani prudkými zvratmi doby, ani nepodľahol lákadlám ísť cestou menšieho odporu. Príznačná je preň iniciatívnosť v každej situácii, ktorou akoby chcel vyjadriť trvanie hodnôt v prúde systémových zmien.
Na hranici žánrov
Kniha je netradičná aj tým, že je koncipovaná na hranici viacerých žánrov: nesie znaky tak memoáru, ako aj literatúry faktu, je to písaný dokument, ako i veľmi zaujímavý fotoalbum. Zároveň je zbierkou rozhovorov, prejavov i článkov z tlače publikovaných od roku 1974 po dnešok. Chýba vari len poézia, ktorú však v prenesenom zmysle slova ľahko nájsť vo výpovediach autora. Mám na mysli roztrúsené partie textu označené spoločným názvom Intermezzo (1-7).
Myslím, že práve tento autorský „vynález“ - poprekladať dokumenty čitateľsky lahodnými partiami, predstavuje ďalšiu osobitosť publikácie a oživuje dobový materiál. V nich je P. Magvaši časovo vždy súčasný, aj vtedy, keď sa vracia do minulosti a spomína. Vyjadruje sa k veľmi rozmanitým veciam: od charakteristík kvalitného manažmentu cez problémy nezamestnanosti, priemyselnej a sociálnej politiky, parlamentnej práce a otázok vládnutia až po globalizačné trendy. Na súčasného politika je to úctyhodný horizont, najmä v čase pospolitého znevažovania kvality súčasných politických elít.
Apropo politických elít: Európa obdivuje modernizačný pokrok Slovenska za posledné decénium. Ale napriek tomu skoro každý, kto u nás udrží pero v ruke, kladie si za povinnosť riadne si uľaviť na adresu politických elít. Preto sú namieste otázky: Kto dokázal premeniť totalitný systém na pluralitný a uviesť do života parlamentnú demokraciu? Kto premenil centralizované hospodárstvo na fungujúci systém trhovej ekonomiky? Kto zabezpečil etablovanie úplne novej štátnosti so všetkými jej atribútmi? Kto zabezpečil Slovensku dôstojné miesto vo svetovom spoločenstve a v integračných štruktúrach? A tak ďalej. Dosiahli to všetko a veľa iných vecí len kritizujúci novinári alebo bezmenný peletón a napriek neschopnej elite? Nechcem a pred historickým posudkom ani netreba, aby som robil advokáta našim politickým elitám, ale nemám rád plytké zjednodušenia novinárov a hanbím sa za kolegov sociológov, ktorí namiesto hľadania skutočných príčin problémov predkladajú verejnosti ľahko stráviteľný predsudok - zlyhanie elít. Iste, v čomsi zlyhali, ale nemožno ignorovať rozpornú realitu postkomunizmu, v ktorej ideálnym riešeniam ruže nekvitnú.
Poctivé premýšľanie
Toľko širšie súvislosti. A teraz naspäť ku knihe a jej autorovi. Určitú všestrannosť odbornosti a záujmov mu nemôžu uprieť ani oponenti. Napriek tomu jeho publikáciu nepovažujem za kompletnú. Chýba mi v nej zachytenie jeho vnímavosti na sociologické videnie spoločenského diania a premien, ktorou ma v osobných rozhovoroch zaujal. To väčšina našich politikov ani podnikateľov (technokratov) nemá. Aj preto tak často podliehajú novinárskym zovšeobecneniam a dostávajú sa do vleku médiami vytváraných nálad. Preto je škoda, že túto svetlú stránku osobnosti P. Magvašiho publikácia neodráža. Alebo je to prísľub budúcich edičných zámerov?
„Súvislosti“ v názve knihy upozorňujú na dominantný atribút poctivého premýšľania o dnešku a našich súčasníkoch - človeka treba posudzovať v kontexte doby a tú z hľadiska využitia nahromadených skúseností a schopnosti ich obohatiť. V jeho životnom príbehu sa zrkadlia protirečenia spoločnosti, jej ťažkého prerodu, ale aj výzvy doby a ľudská snaha na ne reagovať. Bolo by predčasné hodnotiť ako v týchto skúškach obstál P. Magvaši, lebo aj naše kritériá sa rýchlo vyvíjajú. Máme tu však dokument, ktorý nezastiera činy dokonané, pre niekoho možno bude inšpiráciou, pre iného motiváciou generačne sa postaviť na plecia svojich predchodcov. A o to v našom spoločnom živote predsa ide.
