Múdrosť naša európska
Sme múdri, veľmi múdri. A budeme ešte múdrejší. Najmúdrejší vo vesmíre. My národ slovenský sme taký/í múdry/i, lebo vieme a v permanentnej praxi dokazujeme, že skutočne múdry je len ten, kto chce byť čoraz múdrejší. Tak veru. Tak, tak, tak.
Hoci ma sudičky neobdarili speváckym nadaním, nedávno mi nedalo, aby som si nezanôtil. Známu slávnu pesničku Aká si mi múdra, ty rodná zem moja. S radostným odzemkovým hulákaním som privítal vydanie druhého zväzku Encyclopedia Beliana. Keďže zrejme mám ako celý národ slovenský krátku historickú pamäť, najprv som sa musel dlho mučivo rozpamätávať, kedyže vyšiel prvý zväzok.
Aspoň chvíľku však vážne. Toto encyklopedické dielo je plánované na dvanásť zväzkov. Prvý zväzok vyšiel pred troma rokmi. Hoci nie som/sme v matematickej vede veľmi svetovo, ba ani európsky vzdelaný/í, dokážeme si vypočítať, kedy budeme môcť osláviť zavŕšenie tohto obdivuhodného projektu. S encyklopédiami mám nemálo skúseností. Nedá mi, aby som sa aspoň takto bratsky fejtónovo s niekoľkými nepodelil s anonymnou čitateľskou masou.
Zabudnutý Solženicyn
Keď na sklone osemdesiatych rokov dovychádzala šesťzväzková Malá československá encyklopédia, náhodou som zistil, že napriek burácajúcej perestrojke v Československu funguje ďalej v nežnej podobe partajnoideologická cenzúra. V prehľadnej tabuľke Nobelových cien za literatúru chýbalo Solženicynovo meno. V roku, keď mu ju udelili, nebolo jeho meno, ale len znak -. Podľa tejto encyklopédie ju teda nedostal, ba dokonca ani nejestvoval. Napísal som o tejto anomálii do Literárneho týždenníka uštipačnú fejtónovú poznámku a redakcia mi ju bez zmeny uverejnila. Tradičný a tragický paradox doby, ktorá si natoľko nerozumie, že sama seba musí klamať. Na to som o niekoľko dní dostal list, pravdaže anonymný, v ktorom mi ktosi veľmi dotknutý vynadal, že keby som aj s mojimi ostatnými spisovateľskými kolegami nebol taký opatrný, heslo Solženicyn v tej encyklopédii mohlo byť. Nuž čo, vážený Anonym asi nevedel, že máloktorý slovenský spisovateľ mal v čase socializmu toľko problémov s cenzúrou ako ja. Naozaj to vedieť nemohol.
Ak však spomenutý Jehoveličenstvoanonym bude čítať tento môj fejtónik, bol by som rád, keby vzal na vedomie, že za ostatných (kiež by aj posledných) nenežných rokov po nežnom zemetrasení som ako autor aj občan okúsil neporovnateľne obludnejšiu cenzúru ako tú partajnoideologickú. Cenzúru ekonomickú, trhovodemokratickú, v skutočnosti však ideologickú. Ktorá scenzuruje aj zdravý rozum.
Šesťdesiatšesť zväzkov na povale
Veľmi kurióznu a ešte kurióznejšiu skúsenosť s encyklopédiami som mal tiež v osemdesiatych rokoch. V tom čase som napísal dva rozsiahle romány s antickou tematikou. Vo voľnom čase som vždy zašiel do Univerzitnej knižnice (UK) a študoval si v Realencyclopädie der classischen Altertumwissenschaft, z ktorej v rokoch 1893 až 1980 vyšlo 66 zväzkov a 16 dodatkov. Dielo, ktoré je samozrejmosťou v každej veľkej serióznej knižnici a bez ktorého sa nezaobíde žiadny autor serióznych historických románov z antiky. Jedného dňa, zdôrazňujem, že to bolo už v perestrojkovom období, celá encyklopédia zo študovne však záhadne zmizla. Knižničná pracovníčka v študovni mi dala nasledovnú informáciu: „Dostali sme nového vedúceho a ten ju dal vyniesť na povalu, viete, on je marxista (akože profesiou) a asi ju nepokladal za takú dôležitú, aby stále bola prístupná v našej študovni.“
Zvíťazil som (vtedy) nad hroziacim infarktom a napísal som na vedenie knižnice rozhorčenú doporučenú listosťažnosť, ako je možné, že takéto dielo zo študovne odstránili a pritom Zobrané spisy V. I. Lenina sú v nej v slovenčine, češtine, nemčine, ruštine a maďarčine. Obratom som dostal ústretovú odpoveď, že žiadanú encyklopédiu dali vyniesť na povalu (ešteže nie na smetisko dejín), lebo nebol o ňu primeraný záujem (o polyglotického Lenina isteže áno), ale keď si to budem želať, pracovníci UK mi požadované zväzky kedykoľvek z povaly ochotne znesú do študovne.
Nezniesli. A keď som veľmi naliehal, jeden z pracovníkov so mnou na povalu zašiel, aby som si sám vyhľadal, čo potrebujem. Nevyhľadal som si. Nechutne zaprášené zväzky boli roztrúsené na rôznych miestach a možno by som ich bol hľadal dodnes. Rozčarovaný som zišiel do študovne a aby som sa upokojil, pustil som sa do štúdia Zobraných spisov V. I. Lenina v maďarčine, z ktorej neviem ani slovo.
Zastaraná aktuálnosť
Odvtedy som si našiel inú alternatívu prístupu k vzácnej encyklopédii a neviem, či sa v tejto veci niečo po roku 1989 napravilo. Ani nemám čas to zisťovať. Najpravdepodobnejšie sa mi však zdá, že keby som sa encyklopédie dožadoval, dostal by som odpoveď v tom zmysle, že dnes už síce nič nebráni tomu, aby v študovni bola, ale UK nemá na ňu dosť devízových prostriedkov a treba čakať aspoň dovtedy, kým Slovensko nebude prijaté do EÚ a, samozrejme, do NATO. Nuž, jedno s druhým.
Na osvieženie ako vsuvka niekoľko serióznych viet. Zdá sa mi (keďže nie som odborník, uvádzam svoj názor takto alibisticky), že podmienkou kvality každej encyklopédie je aktuálnosť hesiel. Alebo aspoň - aj aktuálnosť hesiel. Veď len vinou zločinného boľševického režimu sa u nás nemohlo rozvinúť niečo také ako heslografia, niečo, čo vo vyspelých západných spoločnostiach už dávno jestvuje. Napriek všetkému však buďme optimistickí a navrávajme najmä svetu, že sme na správnej ceste. Možno nám uveria aspoň tí, čo u nás nežijú.
Múdry Šaňo Halvoník v múdrej recenzii Belianky múdro napísal, že vysoká profesionálna úroveň Beliany „možno optimisticky predznačuje aj budúcnosť našej národnej a štátnej komunity“. Dozvieme sa to. Z hesla Slovensko. Ak, pravda, Slovensko bude ešte vtedy, keď vyjde zväzok s heslami na S, vôbec jestvovať. Akosi sa mi napriek veľkej intelektuálnej námahe nedarí byť dosť vážnym. Nuž budem teda aspoň vecný. Ostáva mi teda len načrieť do bahna bohatých encyklopédiových skúseností a vytiahnuť ďalší zážitok.
Encyklopedické zážitky
Vlani som náhodou vo Viedni v novom kníhkupectve Amadeus (pár krokov od autobusovej stanice) našiel úplne nový 24-zväzkový Goldmann Lexikon. Vkusné a dosť hrubé paperbackové zväzky, plus celý lexikón na CD-rome vo vkusnom, hoci, prirodzene, nežne ťažkom, papundeklovom kufríku. Listoval som v ňom a našiel som všetko, čo som hľadal, dokonca aj Slovensko, a v rámci hesla Slovensko aj meno Vladimíra Mečiara. A prichádzame k ďalšiemu nezanedbateľnému bodu - cena.599 rakúskych šilingov. Teda zhruba 2100 Sk. A nie za jeden zväzok, ale za všetkých 24, za celý kufrík. Kúpil som si ho a s manželkinou pomocou ho aj priniesol. Odvtedy z neho stále čerpám nové vedomosti. Našiel som v ňom však aj neodpustiteľné nedostatky. Darmo som hľadal ako samostatné heslo Mečiar či Dzurinda, Schuster v ňom síce je, ale nie ten náš. Nuž čo, všetko sa napraví, keď raz zrovnáme so zemou encyklopedický ústav, ktorý tento nepodarok pustil do sveta. Všetko sa teda napraví.
Jeden zväzok našej Encyclopedie Beliany stojí 1999 Sk. Dvadsaťštyri zväzkov Goldmannovho Lexikonu vyjde na 2100 Sk, možno teda bez veľkého zjednodušenia povedať, že približne rovnako. Keď som toto porovnanie povedal môjmu dobrému priateľovi - vydavateľovi, povedal mi, že si to vie vysvetliť len dotáciou Európskej únie. Nuž ako je to teda vlastne potom s našou Beliankou? Vari príspevok z EÚ sa stratil vo vreckách nejakého Rolanda Totha? Čože je však 1999 Sk pre nášho občana! Z môjho mesačného dôchodku si predsa môžem dovoliť kúpiť až tri kusy a ešte mi na byt a stravu a kontajnery zostane 400 Sk.
Poďme však k ďalšiemu a predbežne aj ostatnému zážitku z tejto sféry. Ako typický a roduverný Žilinčan chodím nakupovať do poľského Tešína textil a potraviny, aby som si mohol dovoliť aj Belianu. A keďže do poľského Tešína sa dostanem len jedinou cestou - cez Český Tešín, v tomto Českom Tešíne som sa náhodou zastavil v jednom kníhkupectve. A tam som našiel kompletnú a navyše aj čerstvú encyklopédiu Diderot. Osem hrubých viazaných zväzkov. A cena celého diela? Rovných 1992 českých korún. Teda celý komplet približne toľko ako jeden zväzok Beliany. Ako je možné, že oni národ český to takto dokázali?
Peniaze na kultúru - štátne tajomstvo
Ach bože, aká škoda, že už neúraduje na našej najštátotvornejšej inštitúcii akýsi pán Lexa. Keby sa tej inštitúcii nepodarilo získať informácie, ako to v historických zemiach robia, azda by sa podarilo riaditeľa Českého encyklopedického ústavu uniesť tak neprofesionálne, že na jeho pracovisko by nepadol ani len tieň podozrenia.
A ak sa to jeho nástupcovi podarí bez kompromitujúceho únosu a vraždičky navyše, tak akosi ako dezert, so vztýčenou hlavou podá slovenskému parlamentu správu, v ktorej dôverne všetkým prezradí, že oni národ český to dokázali asi preto, že majú na to peniaze, a my sme to nedokázali, lebo peniaze nemáme. Na nič, čo súvisí s kultúrou a umením, peňazí niet alebo ich je málo. Pravdaže okrem SIS & company, veď tá v tomto národe vždy podávala len tie najkultúrnejšie výkony. A na redakciu tohto časopisu a autora tohto článku pán Mitro bude môcť podať aj žalobu pre porušenie štátneho tajomstva tým, že v nasledujúcich riadkoch zverejnili informáciu, kde by sa peniaze na encyklopédiu našli.
Na kontách tých, ktorí majú luxusné vily v Španielsku prípadne luxusné jachty na Jadranskom mori, ktorí na svoju chalúpku získavajú prostriedky luxusným tipovaním, ktorí ako kúzelníci nechajú zmiznúť milióny eur z príspevkov medzinárodných inštitúcií atď., atď., atď., atď., atď.
Autor tohto článku by však rád vedel predtým, než vybuchne v aute (čo bude tým príznačnejšie, lebo nikdy nijaké auto nemal), či pôjde o žalobu pre vyzradenie štátneho tajomstva alebo pre komunistickú propagandu.
Sme múdri, veľmi múdri.
A budeme ešte múdrejší. Najmúdrejší vo vesmíre.
