Krívajúce porovnanie
V posledných týždňoch sa veľmi porovnáva zásah USA a NATO v Juhoslávii v roku 1999 a v súčasnosti v Afganistane. Napriek vonkajšej podobe (masívne letecké bombardovanie) medzinárodnoprávne ide o dve rôzne veci.
Útoky na Juhosláviu nemali oporu v medzinárodnom práve a bez ohľadu na naše súčasné sympatie k USA to treba jednoznačne povedať. Ospravedlniť ich možno len pomocou tzv. humanitárnej intervencie - pod podmienkou, že sa ich prostredníctvom dosiahne podstatné zlepšenie úrovne dodržiavania ľudských práv a istou podmienkou je i všeobecný súhlas medzinárodného spoločenstva (nemusí byť vyjadrený prostredníctvom OSN) s takouto akciu, ktorý tu však v roku 1999 nebol prítomný, pretože minimálne dvaja veľmi dôležití členovia medzinárodného spoločenstva (Rusko a Čína) s akciou nesúhlasili.
Zásah v Afganistane nebol vo svojej podstate humanitárnou intervenciou. Aspoň ako humanitárna intervencia nezačal, hoci v poslednom štádiu do nej prešiel, pretože jeho cieľom sa stalo zvrhnúť vládu nerešpektujúcu ľudské práva. Prvotným impulzom však v zmysle článku 51 Charty OSN bola prirodzená sebaobrana Spojených štátov proti agresii hnutia Taliban namierenej proti americkému územiu. Tým, že Taliban poskytol ním ovládané územie na činnosť ozbrojených skupín útočiacich na americké ciele, sám podľa Definície agresie z roku 1974 spáchal agresiu proti USA.
Princíp sebaobrany nemožno vysvetľovať len ako pasívne odrážanie útokov. Štát môže prijať všetky potrebné opatrenia spojené s vedením vojny dokiaľ Bezpečnostná rada sama nepodnikne potrebné akcie. V tomto prípade BR nedospela k názoru, že jej zásah je potrebný a prenechala USA a ich spojencom voľnú ruku. Ešte dôležitejšou skutočnosťou je, že zásah v Afganistane mal širokú medzinárodnú podporu. Bol tu všeobecný súhlas širokého medzinárodného spoločenstva. Preto i keby americká akcia formálne protirečila medzinárodnému právu (čo sa však nestalo), možno tvrdiť, že tento všeobecný súhlas ich zbavuje zodpovednosti, pretože prospech, ktorý z amerického zásahu vznikol, je väčší ako škoda, ktorú by medzinárodné spoločenstvo utrpelo faktom porušenia medzinárodného práva.
