Nie je plast ako plast
PVC - slovo, ktoré na Slovensku niektorí mylne chápu ako pojem označujúci plasty. V skutočnosti však ide o skratku názvu iba jedného z nich - polyvinylchloridu. Iné, používanejšie druhy plastov sú napr. polyetylén (PE) a polypropylén (PP). Čím sa však PVC vyznačuje, sú veľmi negatívne dopady na životné prostredie a zdravie ľudí.
Od výroby cez používanie až po likvidáciu spôsobuje PVC zdravotné problémy ľuďom a životnému prostrediu produkciou vysoko toxických látok. Okrem škodlivých prísad sú najväčšie negatíva PVC spojené s chlórom a z neho vytváraných chlórorganických zlúčenín. Je to jedna z najnebezpečnejších skupín chemikálií. Viaceré z nich, napr. dioxíny, dlhodobo odolávajú rozkladu, hromadia sa v tukových tkanivách živých organizmov, sú vysoko toxické.
Výroba
Výrobný proces znečisťuje prostredie množstvom vysoko toxických látok a tisícmi ton odpadov, ktoré obsahujú aj dioxíny, hexachlórbenzén. Podľa štúdie Dow Chemical Corp. len z jediného závodu (spojeného s výrobou PVC) Fort Saskatchewan v Edmontone unikne ročne do ovzdušia množstvo dioxínov, ktoré podľa Americkej agentúry pre životné prostredie predstavuje prijateľnú ročnú dávku pre 8,9 až 12,4 miliárd ľudí. Aj zástupcovia PVC priemyslu priznali, že vznik dioxínov počas výroby je nevyhnutný: „Ťažko sa hľadá výrobná modifikácia výrobných podmienok, ktorá by zabránila vzniku dioxínov a pritom závažne nezmenila reakciu, ktorá je účelom výrobného procesu.“ Keď PVC opúšťa výrobu, môže obsahovať aj dioxín a polychlorované bifenyly.
Počas výrobného procesu PVC sa okrem iných produktov najprv vyrába vinylchlorid monomér (VCM). Symptómy postihnutia VCM zahŕňajú napr. kožné problémy, impotenciu, poškodenie pečene, osobitnú formu rakoviny pečene - angiosarkóm, pľúcne a mozgové nádory. U ľudí žijúcich v blízkosti tovární vyrábajúcich VCM zaznamenali významný nárast vrodených anomálií. Vinylchlorid uniká aj do pracovného prostredia. Štúdia Štátneho zdravotného ústavu v Prievidzi (1998) dokumentuje úmrtia 7 pracovníkov NCHZ Nováky na nádorové ochorenia - angiosarkóm pečene, ktorí boli v rámci výroby PVC vystavení pôsobeniu vinylchloridu.
Používanie
Polyvinylchlorid (PVC) je sám o sebe nepoužiteľný - je nestabilný, krehký. Preto sa musia používať veľké množstvá prísad (plastifikátorov a stabilizátorov), ktoré tvoria 15 - 60 percent z PVC. Najčastejšie používanými plastifikátormi sú škodlivé ftaláty. Tieto nie sú v PVC pevne chemicky viazané a môžu sa z neho ľahko uvoľňovať. Pri viacerých ftalátoch sa preukázali negatívne zdravotné vplyvy, napr. spôsobovanie porúch ľadvín, pečene, reprodukčného systému. Vedecký výbor Európskej komisie pre toxicitu, ekotoxicitu a prostredie uviedol, že hračky z mäkčeného PVC pre najmenšie deti vyluhujú až 10-krát viac ftalátov, ako je prípustné.
Ďalšiu oblasť, kde sme vystavení riziku prenikania ftalátov do nášho organizmu, predstavuje zdravotníctvo. Používanie PVC v tejto oblasti je predmetom intenzívneho výskumu (napr. v USA, Švédsku). Pacienti, ktorí prijímajú dlhotrvajúce transfúzie prostredníctvom trubičiek z PVC, prijímajú vysoké úrovne škodlivého ftalátu známeho pod skratkou DEHP (di-etylhexyl-ftalát). U týchto pacientov pozorovali podráždenie pokožky, pečene, choroby krvného obehu. Keď neboli dlhší čas v kontakte s PVC, tieto symptómy sa zlepšili a po opätovnom kontakte s PVC sa znovu zhoršili. Americká lekárska asociácia (AMA) vyzvala v predošlých dňoch Úrad pre správu potravín a liekov (FDA) USA, aby urýchlil hodnotenie rizík pri používaní lekárskych pomôcok z PVC obsahujúcich ftalát - DEHP. Posledné hodnotenia štúdií FDA odhalili, že niektoré zdravotnícke pomôcky z PVC môžu vystaviť pacientov, hlavne deti, nebezpečným množstvám týchto ftalátov. Väčšina stabilizátorov v PVC je na báze ťažkých kovov, napr. olova, kadmia, ktoré sú toxické, niektoré sú dokonca podozrivé z karcinogenity.
Použitie PVC zahŕňa aj ekonomické riziká. Napríklad požiar PVC káblov v telefónnej ústredni v Düsseldorfe (1998) uhasili len 10 litrami vody, ale mal za následok ťažkú kontamináciu budovy dioxínmi. Odstránenie kontaminácie prebiehalo 3 roky a stálo 12 miliónov USD.
Likvidácia
Jedno z najväčších negatív PVC spočíva v produkcii nebezpečných chemikálií, vrátane dioxínov, pri výrobe, požiaroch a likvidácii odpadov z PVC. Dioxíny sú vysokotoxické, dlhodobo odolávajú rozkladu, poškodzujú imunitný a hormonálny systém, znižujú inteligenciu, poškodzujú pohlavné orgány, u niektorých boli preukázané karcinogénne účinky.
Mnoho vedeckých štúdií preukázalo priamu súvislosť medzi horením materiálov s obsahom chlóru (napríklad PVC) a zvýšenou produkciou dioxínov. Vedci z laboratória čistých spaľovacích technológií Floridskej univerzity v USA dospeli k záveru: „Domnievame sa, že pri zachovaní konštantných hodnôt ostatných činiteľov existuje priama súvislosť medzi PVC na vstupe a dioxínmi na výstupe.“ V PVC končí najviac z celosvetovej produkcie chlóru, cca 35 percent. Preto je PVC pravdepodobne najväčším zdrojom produkcie nebezpečných dioxínov do prostredia.
Pri spaľovaní PVC vzniká často viac odpadov, než vchádza do spaľovne. Dôvodom je tvorba korozívneho chlorovodíka. Musí sa neutralizovať, čo vytvára ďalších 0,4 až 1,65 kg odpadov na 1 kg spáleného PVC. Negatíva zahŕňa aj ukladanie odpadov z PVC na skládkach. Štúdie ukázali, že na skládkach dochádza k uvoľňovaniu škodlivých prísad, napríklad ftalátov z PVC. Ftaláty ako DEHP sa rozkladajú v čističkách odpadových vôd iba čiastočne, hromadia sa na niektorých pevných látkach a môžu putovať ďalej do životného prostredia. Tieto látky môžu migrovať cez pôdu a kontaminovať podzemnú vodu. Uvoľňovanie škodlivín z PVC na skládkach môže trvať dlhšie ako záruka technických bariér.
Požiarna bezpečnosť
Jedným z najväčších rizík pri použití PVC v domoch či kanceláriách je požiar. Ak zasiahne produkty v budove, uvoľnia sa emisie chlórorganických zlúčenín ako napríklad dioxíny a chlorovodík. Ten sa kombinuje s vlhkosťou, napríklad v pľúcach, čím vytvára kyselinu chlorovodíkovú, ktorá dokáže ľuďom spôsobiť nebezpečné popáleniny a značné poškodenie materiálu. Požiar v objektoch s prítomnosťou PVC spôsobí omnoho horšie zdravotné a ekonomické dopady ako pri použití čistejších materiálov. Laboratórne testy ukazujú, že obsah dioxínov po požiaroch, ktoré zasiahli PVC materiály, je podstatne vyšší než pri materiáloch bez PVC ako napríklad drevo.
Jedným z najlepšie zdokumentovaných prípadov ohrozenia ľudí pri horení PVC je požiar v Beverly Hills Super Clube v roku 1977. Počas požiaru napadnuté PVC vedenie vytvorilo „kúdol sivobieleho dymu“. Jedna zamestnankyňa utrpela popáleniny druhého stupňa potom, ako sa jej dym dotkol. Po čase sa plameň stal viditeľným, a tým sa spustil alarm, bolo však už neskoro. Ktokoľvek sa dostal do kontaktu s dymom, spadol na zem. Bez akéhokoľvek priameho kontaktu s plameňmi zomrelo 161 ľudí, predtým ako začalo horieť nejaké drevo a predtým než oxid uhličitý dosiahol nebezpečnú úroveň. Ďalší štyria zomreli na následky. Mnoho ďalších utrpelo vážne respiračné poranenia. Tieto úmrtia a poranenia boli priamym výsledkom prítomnosti PVC. Z týchto dôvodov je PVC zakázané v mnohých nemocniciach, školách, telekomunikačných vežiach, bankách, elektrárňach viacerých krajín západnej Európy. Nemecké ministerstvo zdravotníctva a nemecký federálny úrad životného prostredia vydali odporúčanie vylúčiť PVC z oblastí prístupných ohňu.
Mýtus recyklovania
Z celkového množstva 3,6 milióna ton PVC odpadov vznikajúcich po použití spotrebiteľom ročne v EÚ sú recyklované zanedbateľné 3 percentá. PVC je veľmi zle recyklovateľný materiál z viacerých dôvodov. Tisíce verzií PVC výrobkov obsahujú širokú a zväčša odlišnú škálu prísad, čo znemožňuje, aby sa vytriedili z odpadu ako jednoduchý materiál. Recyklácia je však účinná len pri spracovaní materiálov jedného druhu a do veľkej miery aj rovnakého zloženia a vlastností. Navyše, množstvo PVC prísad je škodlivých, čo tiež obmedzuje možnosti jeho ďalšieho využitia. O produkty, ktoré môžu byť vyrobené z nízko kvalitného recyklátu PVC, je na trhu malý záujem. Použitie recyklovaného PVC pre tieto účely má skôr efekt rozširovania potenciálne toxických produktov po krajine. Dôkazom, že sa nedá účinne recyklovať PVC, je aj zlyhanie dobrovoľných dohôd vlád s PVC priemyslom v Dánsku. Ciele zvýšenia recyklácie deklarované predstaviteľmi priemyslu sa zďaleka nepodarilo splniť. Malá časť výrobkov z recyklovaného PVC končila v podradných produktoch s nulovým efektom na zníženie spotreby prvotného PVC.
Obmedzovanie PVC - cesta k čistej výrobe
Mnohé samosprávy si začali uvedomovať hrozby plynúce z PVC a začali konať. V júni 1987 nemecké mesto Bielefeld zakázalo používanie PVC vo verejných budovách. Zákazy PVC vo vyhláškach samospráv platia dnes v 274 mestách a obciach a 6 spolkových krajinách SRN, v mnohých mestách a obciach v Holandsku, Rakúsku, severských štátoch Európy, Veľkej Británii, Japonsku, USA, Španielsku. Vo Švajčiarsku ho zakázali v roku 1992 na obaly nápojov. Dánske ministerstvo životného prostredia roku 1999 prijalo daň z predaja PVC a z jeho škodlivých prísad, zásadne obmedzilo jeho spaľovanie. Tam, kde je recyklácia nemožná alebo obtiažna, musí sa PVC nahradiť. Vo Švédsku stanovili dáta pre skončenie používania viacerých škodlivých prísad do PVC. Mnoho štátov, vrátane SR, nedovoľuje predaj hračiek pre deti do 3 rokov z PVC, ktoré obsahujú škodlivé ftaláty. Niektoré krajiny (napr. Nemecko) obmedzili použitie tenkých priľnavých obalov na potraviny, v Rakúsku je DEHP zakázaný na obaly, ktoré majú priamy kontakt s jedlom.
Politiku vylúčenia PVC oznámili aj svetoznáme spoločnosti ako napr. Mercedes, Opel, LEGO, IKEA, AEG, NIKE, Marks and Spencer, Ravensburger, Eurotunel a ďalšie. Mnohé západoeurópske nemocnice, napr. v Dánsku, Švédsku, Nemecku, Rakúsku, nahrádzajú PVC produkty.
Napriek tomu, že sa o úplný zákaz PVC usilujú vo vyspelých štátoch už približne 15 rokov, ako prvej krajine na svete sa to podarilo Slovensku. V máji 2001 v novom zákone o odpadoch prijala zákaz PVC a výrobkov z neho od roku 2008. SR má vďaka zákazu PVC pozitívnu reklamu okrem iného aj na web stránkach mnohých významných organizácií na ochranu životného prostredia, kde je dávaná za vzor.
Alternatívy
Máme dostatok čistejších alternatív k PVC. Spočívajú v použití iných druhov plastov, prijateľnejších pre životné prostredie, alebo iných druhov materiálov v závislosti od výrobku a jeho účelu. Spomenieme len niektoré zdravotnícke výrobky, pri ktorých výrobcovia PVC tvrdia, že „nemajú alternatívu“.
Nie je pravda, že PVC je nenahraditeľný pre balenie liekov. Už dnes balia viaceré farmaceutické spoločnosti lieky do čistejších druhov plastov. Napríklad švédska spoločnosť Recip AB začala baliť farmaceutické produkty do polypropylénových blistrov. Recip AB si kladie za cieľ používať v blízkej budúcnosti materiály bez PVC vo všetkých farmaceutických obaloch.
Takisto nie je pravda, že neexistuje alternatíva k PVC v rámci infúznych a krvných vakov v nemocniciach. Už dnes sa bežne používajú viacnásobne použiteľné fľaše zo skla, infúzne sady z polypropylénu (PP), polyetylénu (PE) a ďalších druhv plastov (PE/PA, EVA, PCCE). Niektorí predajcovia potvrdili, že podiel infúznych sád z PVC v SR výrazne klesá. Aj pri krvných vakoch sa rozvíjajú alternatívy - na skladovanie krvných doštičiek a zmrazenej krvnej plazmy sa používajú napr. polyolefinové vrecká.
Sociálne a ekonomicky citlivá náhrada
Náhrada PVC môže zvýšiť počet pracovných miest a mať viaceré pozitívne ekonomické dopady, súvisiace napríklad s úsporami na zdravotných nákladoch (J. Harris, 1998). Pre sociálne a ekonomicky citlivú náhradu PVC u nás navrhuje Spoločnosť priateľov Zeme prijať ekonomické nástroje - zavedenie ekologického poplatku z chlóru, ktorý by sa účelovo viazal na podporu prechodu na čisté technológie a hradenie rekvalifikácie dotknutých pracovníkov. Či sa podarí doplniť zákaz PVC v SR o ďalšie opatrenia tak, aby sa jeho náhradou okrem zdravších ľudí a prostredia zvýšil aj počet pracovných miest, alebo zodpovední podľahnú lobistickým tlakom výrobcov PVC a rezignujú na jeho koncepčnú náhradu ukáže najbližšie obdobie.
Autor (1972) je koordinátor Spoločnosti Priateľov Zeme
