Reklama
Reklama

Verím, že svet kráča dobrým smerom

Čo vás v poslednej, značne náročnej dobe pobavilo?- Novinári. Občas.Prečo?- Chcú sa za každú cenu odo mňa dozvedieť, čo sám ešte neviem. Naozaj neviem.
Počet zobrazení: 1458

S hosťom SLOVA sa zhováral Miro Prochádzka

Leszek Miller

Rodák zo Żyrardówa neďaleko Varšavy (3. júla 1946), absolvent Vysokej školy spoločenských vied, magister politických vied začínal ako robotník v ľanárskych závodoch v rodnom meste. Angažoval sa v odboroch a v roku 1969 vstúpil do Poľskej zjednotenej robotníckej strany. V roku 1989 sa ako sekretár Ústredného výboru PZPR zúčastnil na prípravách a poradách okrúhleho stola, kde prvý raz spoločne zasadla vládna moc s opozíciou. Miller sa v roku 1990 stal spoluzakladateľom a generálnym tajomník poľskej Sociálnej demokracie, neskôr jej podpredsedom a predsedom. Na 1. kongrese novej strany Zväzu demokratickej ľavice (SLD) v decembri 1999 ho zvolili za predsedu. V rokoch 1993 až 1997 bol viackrát členom vlády: ministrom práce a sociálnej politiky, šéfom Úradu ministrov PR a ministrom vnútra. Po nedávnych parlamentných voľbách sa stal predsedom koaličnej vlády zloženej z SLD, Únie práce (UP) a Poľskej ľudovej strane (PSL). Je ženatý, má jedného syna.

Čo vás v poslednej, značne náročnej dobe pobavilo?
- Novinári. Občas.

Prečo? - Chcú sa za každú cenu odo mňa dozvedieť, čo sám ešte neviem. Naozaj neviem.

Sám ste si na vine. Prišla nová zodpovednosť a máte ju. Dokonca za celý štát.
- Pribudol mi nový pocit zodpovednosti. Vždy som mával nad sebou nejakého šéfa. Teraz nemôžem povedať a ukázať prstom: „To nie ja, to kolega.“

Pocit osamotenosti na končiari?
- Skôr autority. Necítim sa sám, lebo roky sa opieram o skupinu svojich kolegov a preskákali sme už rozličné veci. Badám, že čím som starší, tým som zhovievavejší. Nielen k sebe, ale aj k iným.

Je to dobré?
- Trocha dobré, trocha nedobré. Dobré, lebo ľudia dnes potrebujú viac optimizmu a zíde sa im aj takéto potľapkanie po pleci. A nedobré? Priľahko ospravedlňujem ľudí, čo so mnou pracujú. Prižmúrim oko nad ich praobyčajnou lenivosťou, ale často aj poriadnou neporiadnosťou.

Politik sa vyvíja, ako to bolo u vás?
- Mnohokrát sa mi podarilo čosi navyše povedať a teraz si vravím: Leszek, Leszek načo si to hovoril?!

Skúsite si spomenúť?

- No nech, čert to ber! Pri búrlivej diskusii v Sejme v prvých radách predo mnou sedeli ľudia z ilegality. Chcel som ich podpichnúť a tak, hľadiac im rovno do očí, povedal som: „Páni, boli ste v takzvanej opozícii.“ Ako som sa dozvedel, hrozne ich to zabolelo. V tom bola uštipačnosť vtedajšieho Leszka Millera. Dnes to ľutujem.

Ale si rád uťahujete z ľudí?
- Nerád. Robím to iba vtedy, keď ma prinútia.

Čo také sa stalo, že ste sa zmenili? A v čom?
- Začiatkom 90. rokov mi bolo ťažko. Cítil som sa ako v obkľúčení, a preto často som ostro reagoval. Dnes sa nazdávam, že som nemusel byť taký drsný. Povedal som niekoľko vecí, ktoré mi nepridali na cti.

Používate metaforu a iróniu?
- Priatelia ma upozornili, že sa dobre počúvajú metafory a bonmoty dovtedy, kým ste radovým politikom. Keď ste šéfom veľkej či už vládnucej alebo opozičnej strany - nepatrí sa.

Teraz radová opozícia bude sypať iróniu na vašu adresu.
- V politike treba byť pripravený na všetko. Klebety, zlomyseľnosti a posmech. Nemá cenu brať ich doslova. Treba nosiť brnenie a do parlamentu chodiť v plnej zbroji.

Priniesla vám vaša funkcia už aj opletačky?
- Sťahovanie do premiérskej vily na Parkovej.

Ide skôr o výhodu, nie?
- Poznám ľudí, ktorí sa s rozkošou sťahujú. Ja lipnem na starých kútoch. Všetky sťahovania ma zmordovali. Treba meniť zvyky, nájsť iné miesto pre zariadenie. Mne to narúša poriadok, prostredie. Bŕŕ!

A keď sa vám tak náhodou skončí premiérovanie, to ešte len bude sťahovačka!
- Tak doďaleka nehľadím. Patrí k osudu politika byť raz hore, raz dole a šibovanie ministrov, ich stoličiek aj celých domácností k tomu nerozlučne patrí. Post nenastupujete doživotne.

Raz ste spomínali, že rok 1989 bol pre vás medzníkom, keď ste sa cítili stratený. Nevedeli ste, čo ďalej, či ste vlastne nepremárnili život, stratili ideály. Prečo ste vtedy neodišli z politiky?

- Uvažoval som o tom. Ale neurobil som to. Dokonca som tieto úvahy týždne ľutoval. Jednoducho som sa ocitol v spoločenskej, politickej skupine, ktorá sa rozhodla pokúsiť stvoriť novú formáciu. Bez záruky, že sa to podarí, ale s vierou, že by sa to mohlo podariť. A v kolektíve ľudí, ktorí nestratili ideály, som prekonal strach stáť zoči-voči novej dobe. Keby som bol mimo tohto kolektívu, pravdepodobne by som to vzdal.

Bili ste sa niekedy? - Párkrát. Vyrastal som v robotníckom prostredí, kde bitka patrila k rituálu.

Dostávali ste po papuli?
- Raz ja, raz ktosi iný.

Ako ste prežívali porážky?
- Bol som zdrvený, no to ma nútilo pridať zručnosti, slovom poučiť sa. Usiloval som sa neplakať. Sinky ma pomkýnali k športu, k telocviku. Musel som mať kondíciu, aby som nabudúce nepredal lacno svoju kožu.

Kedy sa muž vo vašom veku a postavení musí ozvať alebo dokonca biť?
- Keď vidí, ako ktosi na ulici ubližuje žene alebo dieťaťu.

A keď politický protivník, povedzme ako v taiwanskom či slovenskom parlamente, povie čosi také, za čo by si zaslúžil jednu po hube?
- Politika je divadlo. Nechcite, aby som bil hercov.

Teraz, keď ste na čele strany a vlády, zmenili ľudia z politiky a obchodu svoj vzťah k vám?
- Súperi ostali súpermi, priatelia priateľmi. A tí, čo ma považovali za človeka, s ktorým sa hodno stretať a rozprávať, tak ostávajú takými.

Aj skupina politicko-hospodárskych burziánov, ktorí žijú zo svojej blízkosti s vládou?
- Prišli k nám už pred niekoľkými mesiacmi.

Čiže k nijakým neočakávaným zvratom nedošlo?
- Kdeže. Pozoroval som ten úkaz už pred štyrmi rokmi. Okolo 20. hodiny bola najväčšia sála v budove nášho volebného štábu natrieskaná. Po prvých výsledkoch začala pustnúť. Nuž čo, chápem, každý sa lepí na víťaza. Nehnevám sa preto. Vytratili sa a po štyroch rokoch boli všetci znova tu. Tak to býva.

Výsledok volieb ovplyvní iný pohľad na Poľskú ľudovú republiku?
- Ľudia, ktorí dnes za nás hlasujú, nechcú zmŕtvychvstanie PĽR.

Časť vašej koalície tvoria tváre PĽR a hlasuje sa najmä podľa tvárí.
- Za nás ľudia hlasujú pre vidinu budúcnosti, nie pre ocenenie minulosti.

Ako sa za dvanásť rokov zmenila vaša strana?
- Prišli iní ľudia. V najlepšej chvíli mala pôvodná Sociálna demokracia PR iba 30-35 tisíc členov. Dnešný Zväz demokratickej ľavice (SLD) je 120-tisícovou stranou. Objavili sa mladí ľudia, ktorí prúdia k nám v čoraz širších zástupoch. Museli sme sa naučiť všetko: byť v opozícii, byť pri vládnom kormidle, prejsť i mnohými ťažkými skúškami. Sme múdrejší a lepší, mladší a starší.

Je a bude SLD naďalej zoskupením rozhodne ľavicovým, alebo sa vyvinie smerom do stredu, aby podporilo podnikanie a liberalizáciu hospodárstva?
- Sme zoskupením stredoľavicovým. Podpora podnikania patrí k našim základným cieľom.

Predtým chcel každý pravicu, v týchto voľbách vaši súperi prehrali. Čo im chýbalo?
- Chýbať mohlo všeličo: predstavivosť. Pokora. A pravdivé zhodnotenie situácie.

Boli menej múdri, menej predvídaví?
- Ani nie. Mali iné priority. Mňa vždy bilo do očí, že sa nezbavili mentorského tónu, ustavičného poúčania. Ľudia neznášajú, keď im ktosi dáva najavo, že vie viac a je lepší ako iní.

Dáte im to najavo?
- Pamätám sa, ako v roku 1991 hodnotili SLD, že ide vlastne o zoskupenie, ktoré sa do Sejmu dostalo náhodou. Boli sme poslancami zvolenými ako každý iný, ale odmietali našu účasť v predsedníctve parlamentu, izolovali nás, zaobchádzali s nami ako s nakazených morom. Nie sme ako oni. Dnes sa my tak nebudeme správať. Všetky zoskupenia, ktoré sa dostali do Sejmu, posudzujeme s príslušnou úctou, lebo sú tam nie ako výplod nejakého sprisahania, no preto, že časť Poliakov tak chce. A keby sme teraz spochybňovali kohosi miesto v parlamente, urážali by sme tých, ktorí za nich hlasovali.

Dá sa s PSL vládnuť v jednej koalícii?
- Nazdávam sa, že prevažne áno. Viem, že nie všetci v PSL hlasovali pre koalíciu s SLD a Úniou práce, ale tí, ktorí tú zodpovednosť na seba vzali, sú zodpovední ľudia.

Čo ste ponúkli ľudovcom, že ich donútilo k súhlasu?
- Predovšetkým ústretovosť programových cieľov. Lebo ak má mať koalícia zmysel, musí sa opierať o programový súlad a vzájomnú partnerskú dôveru, čiže štartovať zo solídneho základu na solídnom základe.

Prečo padol variant menšinovej vlády?
- Rokovali sme s rozličnými partnermi. Tí vyhlásili, že môžu podporovať menšinovú vládu v istých riešeniach. Ale keď sme začali hovoriť o podrobnostiach, rástli výhrady a s podporou to bolo čoraz horšie. A keď sme sa priamo spýtali, či je možná dohoda podľa vzoru našich južných bratov Čechov, čiže oficiálne vyhlásenie, podpísané vo svetle fotobleskov a televíznych kamier, povedali nie. Nuž, keď nie, tak nie. Hoci keď som sa pýtal českého premiéra Miloša Zemana na jeho skúsenosti s opozičnou zmluvou, mraštil sa a vravel, že je to tŕnistá cesta.

Čiže išlo o väčšie vyzvanie ako byť s PSL, s ktorou ste už predtým nemali dobré skúsenosti?
- Kto mal najväčšie výhrady? Tí, čo mali nepríjemné skúsenosti s PSL. Aj mňa možno k nim prirátať. Veľmi sa ma dotkol volebný šot PSL, kde zaznelo, že môj syn dal peniaze ďalšej strane, aby bojovala proti PSL. To bolo čosi hnusné.

Bol to výmysel?
- Mne ani kolegom ani na um neprišlo, aby sme do volebného súperenia zatiahli členov rodín. To by bolo pod našu úroveň.

Jednako ste sa povzniesli?
- Áno, v tej kampani PSL nás síce napádala, ale uvedomili sme si, aká je alternatíva - buď sa budeme utápať v spomienkach z minulosti, alebo skúsime urobiť hrubú čiaru a premýšľať o budúcnosti. Situácia v štáte je čoraz ťažšia a v takej situácii vláda, ktorá chce fungovať a čeliť všetkým výzvam doby, sa musí opierať o solídnu parlamentnú väčšinu. Nepostačí väčšina, ktorú treba zlepovať od prípadu k prípadu. Menšinová vláda značí behať po Sejme a prehovárať jednotlivých poslancov, aby ráčili hlasovať za ten a ten zákon.

Ste si istý, že nebudete predsa len musieť behať za PSL, alebo vysielať prosebníkov?
- Viem, pripomínate mi skúsenosti z čias predošlej koalície, keď občas taký folklór panoval. Ale aj to viem, že dva razy nevstúpiš do tej istej rieky. PSL je iná strana, SLD je iná strana, Poľsko je iným štátom a celkom iná je aj situácia ako pred štyrmi rokmi.

A čo ak PSL zavše zakolíše?
- Nepredpokladám. Ale keby aj, máme stále možnosť prejsť do menšinovej vlády. Koalícia je svadba z rozumu. Ten káže utvoriť stabilnú vládu. No ak utrpí porážku, nehovoriac o pohrome, aká postihla našich predchodcov, treba túto realitu vziať do úvahy.

V čom vidíte hlavné príčiny ekonomických ťažkostí?
- Príčin je viac ako ťažkostí: spomalený hospodársky rast, vysoké úrokové miery, premárnené náklady nepodarených reforiem, nedôsledné vyberanie daní, znížená účinnosť ciel...

Ako by vyzerali zmeny v Poľsku za posledné štyri roky, keby ste v roku 1997 ostali pri moci?

- Pred štyrmi rokmi bol hospodársky rast na úrovni siedmich percent hrubého domáceho produktu a nezamestnanosť o milión menšia ako teraz. Nazdávam sa, že by sme tento trend bývali udržali. Ekonomika by bola dnes v priaznivejšom stave. Verejné financie takisto.

O SLD koluje, že s obľubou sľubuje zvýšenie konjunktúry daňovými úľavami. Plánujete zaviesť nejaké aspoň pre malé, nové firmy?
- Pripravujeme balík investičných úľav a zjednodušení v daňovom systéme. Takisto v Zákonníku práce, najmä v rámci malých a stredných podnikov, ako aj v oblastiach so štrukturálnou nezamestnanosťou.

Čo takto radikálne zníženie daní?
- Ako sa dajú radikálne znížiť dane v situácii 90-miliardového deficitu?

A privatizácia? Urýchlite ju, alebo spomalíte?
- Na privatizáciu ostali už iba omrvinky. Nemala byť iba čosi ako bazár, rýchly výpredaj, lebo sa rodia rozličné, zväčša oprávnené podozrenia. Skutočnú privatizáciu budeme uskutočňovať ďalej, ale so zreteľom na záujmy štátnej pokladnice, a teda aj na životnú úroveň ľudí.

Odstránite ďalšie reprivatizačné požiadavky?
- Reprivatizácia je úzko spätá so štátnymi financiami. Budeme veľmi presne rozlišovať oprávnené od neoprávnených, ktorých je väčšina.

Čo si myslíte o vykupovaní poľských závodov zahraničným kapitálom, ktorý napriek sľubom nezavádza nové technológie, ale továrne prispôsobuje vlastným štruktúram a prepúšťa pracovníkov?
- Máme záujem, aby zahraničný kapitál k nám vstupoval. A najmä aby zavádzal najsúčasnejšie technológie, podporoval konkurencieschopnosť poľského hospodárstva a jeho vývozné možnosti. Iné tendencie striktne odmietame.

Dá sa očakávať zlepšenie existenčných podmienok aj vidieckeho obyvateľstva?
- To závisí od toho, nakoľko oživíme celkové hospodárstvo a zvýšime export poľnohospodárskych výrobkov. Prioritou sú trhy našich východných susedov.

Ktorú zo zavedených reforiem pokladáte za najnevydarenejšiu?
- Ochranu zdravia. Mienime uskutočniť reformu reforiem.

Vaša myšlienka lacnejšieho štátu znamená aj zníženie poslaneckých diét a odmien pracovníkov štátnej administratívy vrátane premiéra?
- Pravdaže. Jej presadenie prinesie zmrazenie platov, ako aj zdanenie poslaneckých diét.

Ešte stále máte zámer zlikvidovať druhú komoru parlamentu - senát? Nemyslíte si, že treba orgán, ktorý by mohol poukazovať na chyby Sejmu?
- Ak budeme mať dostatočný počet mandátov, ten bod programu stále zaväzuje. Nazdávam sa, že Poľsku bohato stačí jednokomorový parlament.

Čo urobí SLD, aby urýchlila súdne postupy?
- Viaceré zmeny sa už nachádzajú v práve schválených legislatívnych novelizáciách. Ak sa prejavia ako nedostatočné, zavedieme ďalšie.

Vy sa necítite byť beztrestný?
- Nie, v nijakom zmysle. Viem, že všetky kroky, ktoré podnikám, všetky činnosti, ktoré na seba kladiem, hodnotí a kontroluje verejnosť.

No vidíte, a ľudia konečne čakajú na signál, že minister, ba ani vicepremiér nie je beztrestný. Nielen vtedy, keď kohosi zabije, prejde autom, lež aj keď roztatári peniaze a štátna kasa putuje do súkromného alebo partajného vrecka. Ste pripravený na takú križiacku výpravu?
- Som. V duchu Sienkiewicza. Pôsobnosť takých činov však, aspoň sprvoti, závisí od zákona. Mám pochybnosti, nakoľko účinné sú právne nástroje, ktoré na to možno použiť. Zdĺhavé výsluchy, potom rozpravy - a tak vznikajú procedurálne prekážky. Záležitosť umiera. Až príde chvíľa, keď si už nik nepamätá, o čo išlo.

Máte príležitosť: bývalé vládne skupiny sú mimo parlamentu. Nebudú môcť blokovať cestu k náprave a brániť si kožu.
- Nepochybne možno v tej veci rátať s parlamentným spojenectvom. Hoci s rôznymi poňatiami. Lebo jedni hovoria umiernene, iní by boli skôr stúpencami ľudových tribunálov.

A vari to nie je až také hlúpe.
- Dejiny písané rozsudkami ľudových tribunálov nie sú povzbudivé.

Pristúpite k revízii sporných zákonov: protiinterrupčného a lustračného?

- Máme to v programe.

Neuškodilo vám to u veriacich občanov? Je známy predvolebný list biskupov, kde navádzali občanov, aby nehlasovali za ľavicu.
- Prosím vás, ide o obohratú pesničku. Už pred štyrmi rokmi biskupi a kňazi navrhovali verným hlasovať za AWS. Veľa rodín poslúchlo a potom si tĺkli hlavy o múr. Jednoducho, cirkev si ďalej myslí, že musí podporovať voľajakú politickú silu. Akurát, vždy je to pravica. Má s tým starosti, keď nimi protežovaná AWS na celej čiare zlyhala. V episkopáte si zrejme nezískava väčšinu zásada nemiešať sa do politiky.

Ale pričinil sa o pád vašich preferencií?
- Mnoho katolíkov, ktorí chceli hlasovať za SLD, stálo pred ťažkou dilemou. Istá pani v strednom veku mi povedala: „Viete, aj som chcela za vás hlasovať, no nemôžem. Bol by to hriech.“ Kedysi ste povedali: „Bez cirkvi sa nedá pochopiť Poľsko, niet Poľska bez cirkvi. Ľavica nemôže byť večne pripravená na náboženskú vojnu. Musíme si vážiť každú ľudskú voľbu.“

- My nie sme hrozbou pre cirkev, ani sa necítime byť cirkvou ohrození. Chceme budovať štát dodržiavajúci ústavnú zásadu svetonázorovej neutrality. Nič viac. Nerozmýšľame o tom, že by sme vypovedali dajakú náboženskú vojnu. Predsa ak za SLD hlasuje 5,3 milióna Poliakov, môžem sa staviť, že 80 percent z nich sú katolíci. Vari aj viac. Prečo ich stavať do situácie, že majú politickú voľbu slobodne sa rozhodnúť a na druhej strane počujú, že hlasovať za SLD je hriech?!

Veríte v Boha?
- Povedzme, že moja viera je oslabená. Dá sa povedať, že som agnostikom, hoci kedysi som bol veriaci. Vyrastal som vo veľmi pobožnej rodine a stopy tejto výchovy tkvejú vo mne dodnes.

V podstate azda veríte, len rozumovo odmietate?
- Nie som veriaci v bežnom zmysle slova. Neverím, že jestvuje najvyššie súcno, ktoré ma kontroluje a pred ktorým sa mám zodpovedať. Cítim sa byť zodpovedný pred tými, ktorí ma poctili dôverou. A vôbec, možno sa ľakať Boha a zodpovednosti pred Bohom a nebáť sa zodpovednosti pred ľuďmi, pred spoločnosťou? Jednako pripúšťam, že jestvuje akýsi transcendentálny stav, že nie sme vo vesmíre osihotení, sú iné svety, iné životy, iné civilizácie. Pravdepodobne sa s nimi nikdy nestretneme. Napokon, keby sme sa stretli, malo by to pre ľudí nevypočítateľné dôsledky. Radšej o tom uvažujem v kategóriách čohosi úplne abstraktného, nepreskúmateľného. Verím najmä v silu ľudského umu a v to, že svet kráča dobrým smerom.

Ste socialista?
- Áno, som socialista. Možno použiť aj slovo „sociálny demokrat“. Vo vyspelých krajinách ten výraz značí takmer to isté.

Čo značí byť socialista?
- Človek, ktorý sa pokúša spojiť vysokú efektívnosť trhového hospodárstva so sociálnou spravodlivosťou.

Dá sa to, keď ste boli predtým komunista?
- Ak použijete klasickú definíciu, že treba zoštátniť všetko a nanútiť iba jediný spôsob myslenia, tak som nebol komunistom. Vždy som hlásal, že efektívna ekonomika je taká, v ktorej sú vedľa seba rozličné podoby vlastníctva. Jednako za čias svojej mladosti som bol presvedčený, že zriadenie, v ktorom som rástol, je dobré zriadenie.

A čo to bolo za zriadenie?
- Taký hybrid. Súdil som však, že dáva šancu aj takému chalanovi z chudobnej rodiny ako ja.

Vo volebnom programe SLD bolo na prvom mieste vzdelanie. Čo a ako chcete zmeniť v školskom systéme?
- Poliaci by sa mali začať vzdelávať od šiestich rokov a skončiť čo najneskoršie, čím, pravda, nemyslím večných študentov. Budeme odstraňovať prekážky v prístupe k vzdelaniu na všetkých stupňoch a napĺňať výchovný systém modernými technikami. Odmietame platenie školného na verejných školách a učilištiach.

Máte recept na dofinancovanie kultúry?
- Štátne mecenášstvo, financovanie zo samosprávy, ako aj rozvíjanie súkromného sponzorstva. Nie úradníctva, ale tvorby.

Ktorá kniha na vás najviac zapôsobila?
- Sto rokov samoty a Majster a Margaréta. Márquez a Bulgakov.

Kedy ste po prvý raz čítali Michaila Bulgakova?
- Pred takými dvadsiatimi rokmi.

Písali sa 80. roky, vám tiahlo na štyridsiatku, čo ste vtedy robili?
- Pracoval som v Ústrednom výbore Poľskej zjednotenej robotníckej strany.

Čiže komunistickej strany. Prečítali ste zakazovaného Majstra a Margarétu? A jedným dychom?
- Jednoducho som sa nemohol odtrhnúť. Ide o nezvyčajnú knihu. Vo svete niet takej druhej, kde je všetko navzájom natoľko prepletené - metafyzika, skutočnosť, obrazotvornosť, jazyk. A odvaha.

Keď ste na druhý deň išli do práce na ÚV, nezdalo sa vám všetko vôkol smiešne?
- Zdalo. To dielo obohatilo moju vnímavosť a fantáziu. Podnietilo ma porovnávať.

Ktorou postavou z neho by ste chceli byť? Majstrom?
- Behemótom. Kocúrom zo sprievodu satana. Práve v ňom je magnet prekvapenia, pôsobiaci strhujúcim dojmom. Pre mňa a nazdávam sa ešte väčšmi pre verejnosť.

Je zo všetkých najväčším eskamotérom. Chceli by ste pôsobiť strhujúcim dojmom aj vy?

- Isteže, usilujem sa. A často sa mi to aj darí. Hoci na iný spôsob.

Ktoré umenie je vám najbližšie?
- Maliarstvo. Impresionisti. Pôsobí mocne na predstavivosť. Hra svetla, maľovanie svetlom, je veľmi, veľmi príťažlivé a podnecujúce fantáziu.

Keby šiel ktosi namaľovať vašu podobizeň, v akej polohe by vás mal predstaviť?
- Sediaceho za písacím stolom. Tá poloha je pre mňa vizitka.

Stačí čítať.
- Veď práve, ale nemôžem si to dožičiť. Zavše sa cítim veľmi skľúčený, lebo moje znalosti sú dosť útržkovité. Hovorím si: nemám čas. Je to výhovorka, aj pravda.

A keď sa stane, že čosi na verejnosti neviete, ako sa zatvárite? Odpoviete, že viete, alebo sa priznáte?
- Pokúšam sa nepretvarovať. Vravím: „Nemal som príležitosť sa s tým oboznámiť.“ Nehrám komédie, lebo autoritu človek veľmi dlho a ťažko získava a veľmi ľahko a rýchlo ju stráca, keď sa skompromituje. Dostanem dajakú otázku a čo odpoviem?

Ako vidíte perspektívu rokovaní o prijatí Poľska do Európskej únie?
- Rokovania musíme skončiť do konca budúceho roka. Vtedy máme ešte šancu prijatia v roku 2004. Ide síce o ťažkú úlohu, ale nie nemožnú. Pre integráciu s EÚ Poľsko nemá alternatívu.

Môžu prísť ťažkosti v prípade roľníctva a žiadosti o vysoké doplatky na poľnohospodárske produkty.
- Samozrejme. Ale rozprával som sa s niekoľkými prominentmi zo Západu, takisto náš prezident. V únii prevláda presvedčenie, že stojí za to zaplatiť poľskej dedine za súhlas s integráciou. Inými slovami: oplatí sa dať viac, ako sa určilo, aby povzbudili kladný názor Poliakov pri referende. Referendum predsa musíme urobiť, zrejme na budúci rok. Pôjde o veľkú kampaň a veľkú výzvu pre vládu. Musíme uskutočniť obrovskú propagačnú akciu, vyjasniť všetky pochybnosti, predstaviť priebeh rokovaní, dohodnuté podmienky a podnietiť Poliakov, aby hlasovali za vstup.

A keď povedia „nie“?
- Bola by to porážka. Vlády, aj všetkých politických skupín a prostredí, ktoré sa usilovali o náš vstup do únie. Znamenalo by to odsúdiť Poľsko na živorenie na dlhé roky.

Aké má šance prístup Poliakov na trh práce EÚ?
- Teraz to bude ťažké. Budúci rok sú v Nemecku voľby a kancelár musí rátať s rozličnými náladami. Hoci sa nazdávam, že časť Poliakov aj časť Nemcov sa zbytočne stala otrokom dvoch škodlivých stereotypov. V Nemecku vyzerajú tak: po prijatí Poľska do EÚ nemecký trh práce prevalcujú milióny Poliakov. V Poľsku zase majú dojem: Nemci začnú vykupovať našu pôdu, najmä v západných okresoch. V jednom aj druhom prípade treba otvorene povedať, že to nie je pravda, a proti stereotypom bojovať. Ak ich nepremôžeme, večne budú na pekáči všetky protipoľské a protinemecké predsudky. Načo?

Rozliční ekonomickí odborníci aj podvodníci predkladajú jednostaj rozmanité modely a vzory. Ku ktorému z nich sa vo vláde alebo strane prikláňate, prípadne, ktorý by malo Poľsko v najbližšej budúcnosti zaviesť?
- Ideálny vzor nejestvuje. Spomedzi európskych má silnú ekonomiku Nemecko. Je to aj náš významný obchodný a hospodársky partner. Pre sociálnu demokraciu je podstatné spojenie vysokej efektívnosti trhového hospodárstva so zásadami sociálnej spravodlivosti. Taký model možno dnes stretnúť vo väčšine krajín EÚ. Treba sa mu prispôsobiť, pričom treba brať do úvahy poľské špecifiká.

Aj Slovensko má svoje špecifiká. Mohli by ste našej krajine, ktorú dobre poznáte, skúsiť prispieť radou alebo povzbudením v ekonomickej oblasti?
- Radiť zo zásady odmietam. Verím, že aj pri mnohorakosti názorov si Slovensko dokáže poradiť samo. Želal by som mu silnú a zjednotenú ľavicu, ktorá by zvýraznila tak dôležitý sociálny akcent. Povzbudenie pre Slovensko však mám: vo všetkom, za každého počasia je Poľsko jeho priateľom, na ktorého sa vždy môže spoľahnúť.

Pokukujete už teraz tak trocha po prezidentskom kresle?

- Treba hľadať v mladom pokolení. Stojíme naozaj pred vážnym rozhodnutím: Kto bude zastupovať ľavicu v ďalších prezidentských voľbách? Aleksander Kwaszniewski po dvoch úspešných volebných obdobiach, žiaľ, už nemôže kandidovať. Máme štyri roky nato, aby sme vykreovali kohosi z pokolenia štyridsiatnikov a stvorili mu pozíciu, aby suverénne prevýšil súperov.

Máte ešte túžby okrem politiky?
- Samozrejme. Všetky banálne. Chcel by som, aby môj syn, jeho žena, moja vnučka, jej rovesníci žili v usporiadanej, sociálne spravodlivej krajine, bez obáv z budúcnosti a mohli plne užívať všetky krásy Poľska a sveta.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama