Reklama

Ide skôr o osobnosti ako o programy

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ladislav Orosz o volebnom zákone
Počet zobrazení: 1166

Pre Slovenskú republiku sa začína volebný rok - až na niekoľko úprav s kritizovaným zákonom, ktorý parlament prijal počas tretej Mečiarovej vlády. Vlani v septembri ste spolu s poslancom NR SR Petrom Kresákom predložili rozsiahly návrh jeho novely, no narazili ste na odpor v radoch opozície i medzi koaličnými partnermi. Pokúsite sa ho presadiť ešte raz?
- Nie som rozhodnutý vyjsť sám s takouto iniciatívou, ale ak by sa našla politická vôľa, tak som pripravený tento krok podporiť. Aktuálne to môže byť v marci. No je to reálne, ak odporcovia už vlani tvrdili, že je neskoro na prijímanie novely? Ako sa asi postavia k tomuto problému pol roka pred parlamentnými voľbami?

Na zákone o voľbách do Národnej rady sa najviac kritizuje, že územie celej republiky tvorí jediný volebný obvod, čím sa prehlbuje odstup poslancov od voličov. Zodpovedajú sa tak všetkým, a teda vlastne nikomu...
- Pokiaľ som sledoval kuloárne rozhovory o našom návrhu novely, tak nechuť mnohých k jej prijatiu premenila z toho, že by sa zmenil práve systém jedného volebného obvodu. Nestal sa kameňom úrazu iba pre opozíciu - najmä HZDS-ĽS - ale aj pre KDH a SMK. Išlo o zámer naďalej zabezpečiť centralistické riadenie, aby si vedenie strany udržalo rozhodovanie o zostavení kandidačnej listiny a neprenechalo tu priestor i regionálnym štruktúram.

S tým súvisí aj štatút preferenčných hlasov. Podľa súčasného zákonného stavu postúpi dopredu iba kandidát, ktorého zakrúžkuje desatina voličov danej strany v rámci celého Slovenska, a na uvoľnený mandát nastúpil aj tak ten, ktorého si vyberie stranícka verchuška bez ohľadu na krúžkovanie. Do akej miery by v tomto mohol váš návrh urobiť partajným funkcionárom škrt cez rozpočet?
- Občania by mohli reálne ovplyvniť to, kto sa dostane z kandidátov do parlamentu i proti vôli vedenia politickej strany. Terajšie ustanovenie považujem za formálne, lebo dosiahnuť potrebné preferencie pri jednotnom obvode môžu fakticky iba niekoľkí politici, ktorí bývajú aj tak spravidla na čele kandidátky. My sme navrhovali trojpercentnú hranicu preferenčných hlasov - i pri nastupovaní náhradníkov, no ja som pripravený podporiť návrh, ktorý by nevyžadoval absolútny počet preferencií pre jednotlivých kandidátov.

Môže väčšinový volebný systém - namiesto súčasného pomerného - zaručiť stabilnejšiu politickú scénu?
- Ja by som tvrdil skôr opak. Pri väčšinovom systéme sa obyčajne sformujú dve silné politické zoskupenia. Ak by sme v našich podmienkach k nemu pristúpili, určite by sa zrodili účelové koalície tak ako pri nedávnych regionálnych voľbách. Po parlamentných by takto vytvorené poslanecké kluby vôbec nemuseli byť stabilné - trieštili by sa a zanikali. To by negatívne pôsobilo na vývoj politického spektra, ktoré je u nás dosť neštandardné už dnes. Veď nemáme silnú klasickú ľavicovú, ani pravicovú stranu. Voľby na Slovensku sú skôr súťažou osobností, v ktorej rozhoduje mediálna stratégia, a nie programová orientácia. V Taliansku sa po Druhej svetovej vojne volilo pomerným systémom, začiatkom 90. rokov prešli ku kombinovanému, kde sa tri štvrtiny poslancov volili na základe väčšinového princípu. Výsledkom bolo, že počas jedného volebného obdobia vyše tretina členov parlamentu zmenila politický dres. Keby sme u nás siahli ku klasickému väčšinovému systému, že by sa 150 poslancov volilo v 150 obvodoch, tak by došlo k absolútnej viazanosti poslanca na jeho volebný obvod, presadzoval by záujmy len svojho regiónu. Ale celoštátny zákonodarný zbor má aj iné úlohy ako zabezpečovať lokálne záujmy - zaručovať stabilitu celého štátu.

Prečo naši občania nemôžu tak, ako to bolo do roku 1989, voliť aj v zahraničí, kde sa z rozličných príčin musia zdržiavať? Nejde o určitú formu diskriminácie?
- Tento problém treba v perspektíve riešiť, skôr či neskôr vytvoriť podmienky na to, aby sa dalo voliť v zahraničí - prostredníctvom listov alebo na stálych diplomatických misiách. Tu by sme však narážali na systém volebných komisií, ktoré sa tvoria na delegačnom princípe - teda každá kandidujúca strana môže vyslať svojho zástupcu do každej komisie. Keby sme chceli ustanoviť volebné okrsky na veľvyslanectvách, konzulátoch a podobne, tak by komisie museli tvoriť štátni úradníci. V dominantnej väčšine krajín volebné komisie netvoria zástupcovia politických strán, ale štátni úradníci s tým, že strany majú právo ich kontrolovať, aby zabránili prípadnej manipulácii. Perspektívnejší sa mi však vidí systém volieb v zahraničí korešpondenčným hlasovaním, ktoré treba technicky doriešiť.

Ľudia často kritizujú, že ministri, ktorí prinajmenšom morálne zlyhali v štátnických funkciách, sa vracajú do poslaneckých kresiel. Nerozmýšľate nad tým, že by sa zrušil takzvaný spočívajúci mandát pre členov vlády?
- V každom prípade ide o problematický ústavný inštitút, neveľmi bežný v zahraničí. U nás sa do vlády dostávajú obyčajne predstavitelia straníckych špičiek a potom nie je možné časovo zladiť prácu v parlamente i v exekutíve. Na druhej strane, čo s náhradníkmi, ktorí majú obmedzený mandát i vôľu rozhodovať samostatne vo veciach, ktoré sú predmetom právomocí Národnej rady? Ak by sme zrušili inštitút spočívajúceho mandátu, všetky tieto problémy by zmizli. Je však diskutabilné, či by politické špičky mali potom záujem pôsobiť vo vláde.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama