Efektívny volebný systém
V krajinách, ktoré si hovoria demokratické, sa mocenská elita zvykne z času na čas legitimizovať prostredníctvom všeobecných volieb. Táto chvíľa býva často jedinou príležitosťou, keď občania môžu participovať na politickom živote. Ako premeniť ich vôľu na konkrétne poslanecké mandáty? Na prvý pohľad jednoducho, no vo svete existuje množstvo rozdielnych riešení.
Poznáme volebné systémy väčšinové, pomerné a ich rozličné kombinácie. Do parlamentov sa obyčajne dostávajú strany, ktoré získali minimálne dve, päť či desať percent hlasov, avšak kvórum niekde nestanovili. V jednom volebnom obvode možno zvoliť jedného, ale aj 150 poslancov. Čo krajina, to iný model. Lenže politológovia v minulom storočí dokázali, že od volebnej sústavy závisia i ďalšie prvky politického systému - počet a vplyv strán, stabilita, efektivita a zodpovednosť vlád.
Ako to vyzerá u nás
Ustavičné zmeny štátneho zriadenia na území Slovenska viedli k diskontinuite historického vývoja volebného systému. Jeho evolúcia sa dodnes nedokončila. Spomeňme si na nesystémové úpravy pred voľbami v rokoch 1992 a 1998! Súčasná forma sa vyznačuje viacerými nedostatkami. Zákony upravujúce jednotlivé druhy volieb (parlamentné, prezidentské, do samospráv) akoby po toľkých novelizáciách spolu ani nesúviseli.
Pomerný systém vedie v našich podmienkach k výraznému štiepeniu straníckeho systému, čo sa premieta do nestabilnej situácie v NR SR i do neefektívnej práce vlády, ktorej zostavenie si vyžaduje niekedy až absurdne širokú koalíciu. Z rozsiahleho koaličného zoskupenia sa veľmi ľahko vytráca zodpovednosť, jeden partner sa môže vyhovárať na druhého.
Ďalším negatívom je, že územie celej republiky tvorí jediný volebný obvod. Poslanec tak zastupuje všetkých a nikoho, nemá zodpovednosť za konkrétny región, chýba priamy kontakt s voličom.
Viaceré oblasti pritom vôbec nie sú v parlamente zastúpené. Stranícky diktát na úkor zodpovednosti posilňuje i nízka úloha preferenčných hlasov. Osobnosti sa z politiky vytrácajú, pretože podpora lojálnych, hoci priemerných osobností bez vlastného názoru býva v záujme straníckych aparátov. K tomu sa pridáva praktická nemožnosť zvolenia nezávislého kandidáta. Naopak, zvýhodnené sú predvolebné koalície, vďaka ktorým môžu byť v NR SR aj strany s podporou menšou ako jedno percento hlasov.
Hľadá sa východisko
Jediným východiskom sa zdá komplexná reforma volebného systému. Prvým legislatívnym opatrením by mohlo byť zníženie počtu poslancov Národnej rady na 120. Okrem prínosu finančných úspor a lepšej kontroly ich práce toto číslo súvisí aj s navrhovanou volebnou formulou. Aby sme sa vyhli situácii, že keď minister obvinený z korupcie opustí vládu, potom sedí v zákonodarnom zbore, mal by sa zmeniť článok 77 Ústavy SR, podľa ktorého by sa mandát poslanca vymenovaného za člena vlády uprázdnil.
Od politológov, ale aj od politikov (HZDS-ĽS, Smer, SDKÚ) zaznievajú návrhy na zmenu volebného systému. Táto diskusia nepatrí medzi špecifiká našej republiky. Prebehla vo všetkých krajinách bývalého sovietskeho bloku a pokračuje aj vo viacerých štátoch s dlhoročnou demokratickou tradíciou. Pozoruhodnou sa javí tendencia uplatňovať zmiešané systémy, v ktorých sa časť poslancov volí podľa väčšinového a časť podľa pomerného princípu. Príkladom môže byť Nemecko, Japonsko či Nový Zéland, z transformujúcich sa krajín Estónsko, Maďarsko a Ukrajina.
Kombinácia dvoch princípov
Berúc do úvahy výhody a nevýhody čistých volebných systémov, výsledkom ich kombinácie by bol paralelný systém, v ktorom by sa polovica poslancov volila v jednokolových väčšinových voľbách v jednomandátových obvodoch (každý obvod s približne 67 000 voličmi by mal jedného poslanca) a polovica pomerným spôsobom v celoštátnom viacmandátovom obvode. Teda každý volič by mohol odovzdať dva hlasovacie lístky, jeden pre konkrétneho kandidáta vo svojom regióne, druhý pre stranu v celoštátnom volebnom obvode.
Navrhovaný systém môže odstrániť osudovú roztrieštenosť zákonodarného zboru a nevyhnutnosť nepružných širokých koalícií, čím prispeje k väčšej akcieschopnosti exekutívy, posilní umiernené strany na úkor extrémistických. Poslanec si bude musieť udržiavať priamy kontakt s voličom a zodpovedať sa mu. Do zákonodarného zboru sa budú môcť dostať aj nezávislí kandidáti, no nikdy ich nebude tak veľa, aby ohrozili fungovanie straníckeho systému. V neposlednom rade menší počet parlamentných subjektov prinesie nemalú finančnú úsporu.
Veľké zmeny by mali zasiahnuť aj pomernú časť volieb. Volebné kvórum je vhodné ponechať na päťpercentnej úrovni, ale pre koalície by sa malo zvýšiť pre strany násobené počtom subjektov v koalícii, aby sa tieto zoskupenia nezvýhodňovali na úkor samostatne kandidujúcich strán. U nás sa osvedčila otvorená kandidačná listina, no výrazne by sa mali zmeniť princípy preferenčného hlasovania. V prvom rade navrhujeme odstrániť obmedzenie štyroch prednostných hlasov, ktoré voličov iba miatlo. Značné nóvum predstavuje možnosť vyznačiť okrem priaznivého názoru (zakrúžkovaním poradového čísla) aj nepriaznivú mienku o kandidátovi (preškrtnutím).
Oproti minulosti predpokladáme, že voliť by sa malo aj na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí, čím by sa zaručila väčšia všeobecnosť parlamentných volieb. To sú najdôležitejšie prvky nového volebného systému, ktorý by mohol ozdraviť a zefektívniť našu politickú sféru.
Autor (1980) je študent Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, v súťaži strany Smer Skutočná šanca novým tváram získal prácou s touto tematikou 1. miesto v kategórii Politológia
