Demokracia v raji
Stáva sa aj v spoločnosti inteligentných ľudí, že si odrazu povedia: dosť bolo spievania chorálov, dosť bolo plných žalúdkov, dosť bolo pokoja a poriadku, dosť bolo životných a sociálnych istôt! A práve to je mimoriadne vhodná chvíľa na prechod od takzvanej diktatúry k takzvanej demokracii. Aj v biblickom raji to už dlhší čas vrelo, zatiaľ len tak pod pokrievkou, ba vlastne pod obláčikmi. Nemáme, samozrejme, na mysli ten raj, z ktorého kedysi dávno vyhnali Adama a Evu v dôsledku ochutnania jablka zo stromu poznania, ale raj, ktorý podľa kresťanskej viery čaká každého človeka, ktorý na matičke Zemi prežil život plný dobroty, lásky, práva, poriadku a spravodlivosti. Teda podľa súčasných kritérií - každého hlupáka.
Obyvatelia raja si začali postupne uvedomovať, že hoci im vlastne nič nechýba, v podstate sa po rajských záhradách preháňajú s holými zadkami iba sporo zahalenými anjelskými košieľkami. „Je tu dusno,“ šepkali si skupinky dušičiek, „treba vymeniť vzduch,“ a čochvíľa sa freneticky natriasali v skandovanom pokriku: „To-je-ono, to-je-ono..!“ A všetci svorne cítili, že tam dolu už ktosi rajskej nehybnosti riadne podkuruje. „To sú naši kotolníci,“ šumelo od ucha k uchu so zadosťučinením i s náznakmi obáv. V podstate však všetci čakali na deň veľkého tresku, pretože v ľudskej povahe, i keď v tomto prípade už zbavenej príťaže tela, je akosi zakódovaná túžba po zmene.
Na nárožiach i na voľných priestranstvách sa objavovali samozvaní kazatelia, ktorí predkladali dôkaz za dôkazom o tom, že na rozdiel od raja je tam dolu v pekle skutočná demokracia. Umne manipulovali s faktom, že tam môže každý pekelník slobodne vlastniť dva, tri i viaceré kotly, na druhej strane však zamlčiavali skutočnosť, že tí, ktorí sa do tých kotlov dostanú, môžu, presne v duchu slávneho Danteho, odhodiť všetku nádej, zdôrazňovali, že v pekle je pekne teplučko, ťažili však z nevedomosti počúvajúcich a výšku tepla v stupňoch Celzia nikdy nespomenuli. Mladé dušičky, otrávené neustálym brnkaním na harfy a lýry, zaujali najmä reči o tom, že v demokracii je dovolené počúvať a produkovať všetky druhy hudby vrátane rapu, ktorý v raji pokladali za bublanie skazenej vody v kanáloch.
Najvýznamnejším argumentom však bola nevhodnosť spoločného vlastníctva rajskej záhrady, pretože nebeská prozreteľnosť je vraj zlým a veľmi nezodpovedným vlastníkom, ktorý dovolí chodiť po trávniku a ničiť záhony v dôsledku neustálej neodbytnej túžby viť rajské vence a votkávať si lupene kvetov do vlasov. Tí najodvážnejší verejne vyhlasovali, že z toho všetkého sa im už zdvíha žalúdok, čo však v nehmotnom tele nedokázali presvedčivo demonštrovať. Možno i z toho dôvodu sa zrodila túžba znovu nadobudnúť telesné schránky, pretože dušičky v raji sa jedna na druhú až komunisticky nehanebne ponášali.
Zmena rajského života sa začala celkom nenásilne. Odrazu sa z bezmenného davu dušičiek vyselektovali individuality, ktoré si v krátkom čase dokonale rozparcelovali celú rajskú záhradu. Začalo sa prvé historické delenie na majiteľov a tých, ktorí majú naďalej holý zadok. Pri tomto akte sa zvádzal neľútostný boj, pretože pôvodného majiteľa pôdy sa nepodarilo zistiť. Všetci však tušili, kto by sa mohol v reštitučnom konaní o vlastníctvo prihlásiť, a tak narýchlo zriadili Úrad pre vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov mučeníkov svätej cirkvi, čím pôvodných vlastníkov celkom odstránili. O niekoľko dní v dôsledku demokratických zmien vznikli mafiánske skupiny na ochranu nových majiteľov pôdy.
Vtedy sa druhý raz dostala na pretras otázka nehmotného tela. Početné prestrelky totiž bez krvavých rán a smrteľného chrapotu nemali želateľný efekt. Združenie rajských podnikateľov si vynútilo okamžitý návrat telesných schránok a raj stál na začiatku druhého historického delenia na majiteľov, mafiánov a tých, ktorí naďalej mali holý zadok (z nich sa neskôr vyčlenilo zopár dušičiek, ktoré obsadili rajskú cestu E 55, pretože zistili, že ruka v ruke s prenikaním pekelníkov je možné využiť aj spomínaný holý zadok, keďže podnikaniu sa medze nekladú). V tejto vývojovej fáze sa už čoraz hlasnejšie hovorilo o nevyhnutnosti prenikania zahraničného kapitálu. Podaktorí sa začali navonok prejavovať ako priatelia pekla, kam potajomky dodávali búrkové oblaky, aby sa tamojšie dušičky nesmažili nasucho.
Vo všeobecnom chaose a neskrývanej veselosti si nikto nevšimol, že akcie najvýznamnejších podnikateľských aktivít potichu skúpila spoločnosť Belzebub a synovia, s.r.o. A kým dav jasal, že sa môže nadýchnuť čerstvého vzduchu slobody, spomínaná spoločnosť sa plnou parou pustila do výroby veľkých medených kotlov. Lebo taká bola požiadavka aproximácie rajských zákonitostí so silami podzemia.
