Reklama
Reklama

Chodníčky k zbožnosti

V treskúcich mrazoch na začiatku roka našincovi sotva príde na um spomienka na vyhriate more. Avšak zamilovať sa v tejto súvislosti do Grécka, kolísky európskej kultúry, je veľmi ľahké. Pod žiarivým egejským slnkom nájdete majestátne hory a malebné dediny, čarovné pláže i starobylé chrámy. Je to krajina plná jasu, ktorej obyvatelia majú srdce na dlani.
Počet zobrazení: 970

V treskúcich mrazoch na začiatku roka našincovi sotva príde na um spomienka na vyhriate more. Avšak zamilovať sa v tejto súvislosti do Grécka, kolísky európskej kultúry, je veľmi ľahké. Pod žiarivým egejským slnkom nájdete majestátne hory a malebné dediny, čarovné pláže i starobylé chrámy. Je to krajina plná jasu, ktorej obyvatelia majú srdce na dlani.

Na juh od Solúna sa nachádza polostrov Chalkidiki. V pahorkatej krajine je relatívne veľa lesov. Na juhozápade vyčnievajú tri polostrovy v tvare prstov: na západe Kassándra, v strede Sithónia (alebo Lógnos), na východe Athos. Názov polostrova pripomína dávnu minulosť, keď euboiské mesto Chalkis založilo 32 miest, medzi nimi i Ólynthos. V posledných desaťročiach sa Chalkidiki stali svetoznámym centrom turizmu.

Keď Zeus hrozí turistom
Hladina mora pri meste Fourka, na najzápadnejšom prste - Kassándry, sa nádherne leskne v rannom opare. V diaľke, zo dvadsať možno i viac kilometrov na druhom konci zálivu vyčnieva modravý chrbát pohoria Olympus. Na niektorých jeho končiaroch sa belejú fliačiky snehových polí. Ešte je len jún a do konca augusta sa stihnú roztopiť. Chtiac-nechtiac sa vám v takomto zadumaní začnú rojiť príbehy z gréckej mytológie.

Vystúpiť na vrchol hory, kde sídli Zeus, nie je ľahké. Velikáni horského masívu Olympus - Mytikas (2917 metrov nad hladinou mora), Stefani (2909), Skolia (2911) a ďalšie dva si každý rok vyberajú krutú daň. Zeus na tomto bájnom pohorí nielen akoby kýval ľuďom na pozdrav, ale im aj hrozí. Moji náhodní grécki známi mi z tamojších novín prekladali informáciu, ako práve po tie dni za dramatických okolností zahynul starší český manželský pár. Obaja sa oddelili od skupiny, aby samostatne pokračovali až na Mytikas. Počas výstupu ich prekvapila búrka a žena si pri výstupe zlomila ruku. Jej 65-ročného manžela trafil blesk, keď išiel privolať pomoc. O päť rokov mladšia manželka zahynula sama, bez pomoci, niekoľko hodín po ňom na následky podchladenia.

Nadávala na Gorbačova, až sa hory zelenali

„Nataša, daj pokoj tým ružiam, už som ťa pekne prosila, ak neprestaneš, dostaneš po r…“ ozýva sa jadrnou ruštinou v parčíku pri apartmánoch hotela Abraam. Asi päťročné dievčatko si len ťažko dá povedať a naďalej rozčuľuje mamu, ktorá hadicou osviežuje kvetiny. Odkiaľ sa tu však vzala ruština? A tak slovo dalo slovo a zoznamujem sa s pani Ninou. Je štyridsiatnička s typickým gréckym tvarom nosa a vôbec nie je Ruska, ale Grékyňa.

Jej osud je trochu smutnejšou obdobou života asi troch miliónov Grékov, ktorí žijú mimo vlasti. Mnohí z nich podporujú členov svojej rodiny a nezriedka sa vracajú naspäť až v starobe. To platí prevažne pre Grékov, ktorí pochádzajú z ostrovov. Nina s manželom a dcérkou sa presťahovali z Tbilisi. V Gruzínsku si nežili zle. Mali rodinný dom, Nina pracovala ako ekonómka-sekretárka na ktoromsi generálnom riaditeľstve, slovom gruzínska stredná vrstva a naraz nastala perestrojka. A tu sa začal výpočet takmer všetkých hriechov Michaila Gorbačova i Borisa Jeľcina.

Ak jestvuje taký prenos nepoznaných energií, tak sa prvému a poslednému sovietskemu prezidentovi muselo čkať. Gorbačova vinila z rozpadu štátneho zväzku, v ktorom sa ako-tak dalo žiť, z návratu chudoby, nezamestnanosti, krutého kapitalizmu so všetkými znakmi mentality prchkého kaukazského národa. Nina s manželom sa zamýšľali ako ďalej. Predali za babku rodinný dom a s trochou úspor sa vydali do krajiny svojich predkov. Bol to však krok z blata do kaluže. Nevítali ich s kyticami ruží, nepadali im pečené holuby z neba. Čakala ich tvrdá práca upratovačky v hoteli a elektrikára.

Pod Kaukazom žije doteraz pomerne veľa Grékov. Do Tbilisi sa vysťahovali na prelome storočí ešte prarodičia, ktorí museli ujsť zo Solúna pred tureckým útlakom. Roku 1895 žilo v tomto meste až 120 000 ľudí, z toho viac ako polovica Židov, ktorí tu mali do tridsať synagóg. Solún, čiže Thessaloniki, bol od začiatku 20. storočia sídlom politického zoskupenia „mladoturkov“. K nim patril aj v meste narodený paša Mustafa Kemal (1881-1939), ktorý bol pod čestným menom Ataturk (otec Turkov) prvým prezidentom Tureckej republiky. Pre niekoho otec, pre státisíce Arménov, Grékov, Židov, Macedóncov a Slovanov krutý prenasledovateľ. Dnes sa táto „bohumilá“ činnosť nazýva etnické čistky. A tak potomci Otca vlasti čistia svoju krajinu aj dnes - od Kurdov.

K nebu sa vznášajúce budovy

Medzi Olympom a antickým Gréckom je ešte jedna prírodná a architektonická zvláštnosť, ktorá nemá v Európe obdobu - Metéora. Turistika, ktorá zasiahla takmer všetky končiny Grécka, akoby si tu zvolila inú formu. Na severozápade Thessálie vyčnievajú z rokliny, ktorou preteká rieka Peneios (novogrécky Piniós), vyše tristo metrov vysoké skaly. Erózia ich vyformovala do najbizarnejších tvarov. Zvislé steny, špicaté ihly a mohutné bralá, podobné klátom, sa dvíhajú nad mestečkom Kalambákou a dedinou Kastráki, ktoré od seba oddeľujú hlboko zarezané rokle. Na vrcholoch sú budovy Metéory, ktorým dala názov ich poloha - metéora monastíria, vo vzduchu sa vznášajúce kláštory.

Hoci pôvodne boli prístupné iba po okrajových chodníkoch, rebríkoch a lanových rumpáloch, dnes sú kláštory otvorené turistike. Každý z desiatky vrcholov sa zdá na dosah ruky. Cesta k najvyššiemu bodu lokality, kláštoru Metamorfosis, ležiacemu 534 metrov nad morom, však trvá takmer tri hodiny. Desať kilometrov zákrut nám v letnej horúčave spríjemní pramenitá voda, vytekajúca zo studničiek pri ceste.

Metéorské skaly boli odpradávna cieľom osamelých návštevníkov, ktorí tu hľadali pokoj či úkryt pred zbojníkmi a dobyvateľmi. Mníšske rády tu začali stavať kostoly podobné hradom. Medzi rokmi 950 až 970 tu založil prvý kláštor pustovník Varnava a pomenoval ho Svätý duch. Od 11. do 16. storočia vznikali ďalšie. Mních Athanas postavil kláštor Metamorfosis a malý kláštor Dubiani. Mních Vaarlam vybudoval monastiery Troch hierarchov a Všetkých svätých. Postupne vzniklo 24 kláštorov a tvorilo akýsi samostatný štát. Dnes je ich obývaných iba šesť, z ostatných ostali len ruiny.

Zaujímavé je, že roku 1340 ovládli Thessáliu Srbi. Simeon, strýko mladého kráľa Štefana Uroša V., sa dal v Trikale korunovať za srbského a gréckeho kráľa. Keď stojíme pred kláštorom Metóron, vidíme na skalnej stene stopy rebríkov, no najmä vežovitú, primurovanú komoru. Pod jej drevenou strechou sa zachoval starý lemovaný rumpál, ktorý sa používa ako nákladný výťah. Na kladke visí kôš, v ktorom sa mnísi donedávna spúšťali z kláštora do údolia, aby si zaopatrili obživu. Inej prístupovej cesty tu nebolo. Drevená doska s kladivom - klopaním zvolávala mníchov k večerným modlitbám. Pred vstupom do kaplnky visí zvon - umieračik, hneď pri ňom je kostnica. Lebky bývalých obyvateľov kláštora sa belejú v odraze svetla sviečok. Nádherná zbierka nástenných malieb zo 14. storočia a kníh v niekdajšej jedálni (trápeza), a ikon. Bradatí mnísi tu vykonávajú funkciu sprievodcov, informátorov a predavačov suvenírov, z voľných miest na okraji skál sa ponúka nádherný pohľad na Thessalskú rovinu. A v diaľke skôr cítiť ako vidieť črtajúce sa obrysy bájneho horstva Olympu.

Mníšska republika na Athose

Pri vstupe na územie Athosu platia osobitné predpisy, ktoré sa môžu meniť, preto sa treba informovať na slovenskom veľvyslanectve v Aténach. V podstate treba získať povolenie od miestneho správneho úradu v Karyés (na základe odporúčania) alebo na gréckom ministerstve pre Macedóniu a Trákiu v Thessalonikách. Kladnú odpoveď si asi po polroku môžete prevziať na našom aténskom veľvyslanectve, potom sa treba prepraviť do prístavu v Uranopoulise, kde získate od policajného úradníka ďalšie povolenie tzv. diamonitirion.

Najdôležitejšie však je, aby ste boli muž - mníšska republika na polostrove Athos je dnes hádam jediným územím na svete, kam nesmú vstúpiť maloleté deti a ženy. V roku 1160 im vstup úradne zakázal tzv. abaaton, Zlatá bula byzantského cisára Monomacha, s odôvodnením, že ženy by zvádzali mníchov na cestu hriechu. Preto sem majú zakázaný vstup aj mladíci, ktorí výzorom pripomínajú predstaviteľky nežného pohlavia. Biológia si však žiada svoje, celibát zlyháva, údajne sa tu pestovala homosexualita. O tom vydal svojho času svedectvo aj smutne známy ruský mních Rasputin, ktorý tu pobudol niekoľko mesiacov a vraj znechutený odtiaľto odišiel…

O jednej v noci nášho času sa tu začína ranná štvorhodinová omša. Athos sa riadi historickým byzantským časom, polnoc sa začína západom slnka. Po rannej omši nasledujú skromné raňajky, z jedálneho lístka tu vylučujú mäso. Len výnimočne tu trpia mlieko, syr či vajcia, lebo tieto produkty pochádzajú zo samíc. Potom mnísi odchádzajú do práce - do vinohradov, záhrad, skleníkov či na obnovu narušených budov. Mesiac tu môžu pracovať grécki a ruskí robotníci.

Pôst štyrikrát týždenne

Na poludnie sa podáva čaj a nasleduje niekoľkohodinové meditovanie. Spoločná večerná bohoslužba ukončí pracovný deň. Pôst je štyrikrát týždenne, večeria sa skromné jedlo - olivy či bôby so slabým vínom, na veľký sviatok sa podáva ryba. O ôsmej sa mnísi rozídu do ciel, kde sa ešte dve-tri hodiny modlia. Modlenie pozostáva z klaňania sa až po zem. Mních na najnižšom stupni hierarchie sa musí pokloniť 600-krát, ten vyšší tisíckrát a najvyššie postavený 1500-krát. Nočný spánok trvá dve - tri hodiny.

Na 45 kilometrov dlhom a päť kilometrov širokom polostrove, ktorému dominuje 2033 metrov vysoká hora Athos, sa najprv usadzovali pustovníci. Roku 963 tu s podporou byzantského cisára Nikifora založili prvý a dodnes najväčší kláštor Mejisti Lávra. V časoch najväčšieho rozkvetu tu fungovalo 180 kláštorov a 70 tisíc mníchov. V súčasnosti je tu 20 veľkých kláštorov, v ktorých žije do 1800 mníchov. Na Athose po stáročia prekvitala byzantská kultúra, maliarstvo, výroba ikon. Mimochodom, v ruskom kláštore, presnejšie v chráme Alexandra Nevského, je druhý najväčší zvon na svete - má 18 ton. Osadenstvo tohto kláštora sa rozširuje, na prevádzku prispievajú bohatí ruskí sponzori. Najviac kláštorov je gréckych, ďalej sú tu už spomínaní Rusi, Bulhari, Juhoslovania.

Mníšska vláda - epistassia - má sídlo v dedine Karyés. Dva razy týždenne zasadá Svätý kinot, v podstate athoská cirkevná vláda. Tvoria ju predstavitelia všetkých 20 kláštorov a jej rozhodnutia sa musia schváliť dvojtretinovou väčšinou. V cirkevných a religióznych záležitostiach je republika podriadená Konstantinopolu (názov Istanbul sa nesmie používať) a priamo jeho patriarchovi Bartolomejovi. Vo svetských - Aténam. Ku Grécku bol Athos pripojený tzv. lausanskými zmluvami v roku 1926 ako mníšska republika pod zvrchovanosťou gréckeho štátu.

Správnym strediskom je Karea, ktorá má základnú civilizačnú vybavenosť: poštu, hotelík, telefónny automat, taxíky, ale aj sídlo predstaviteľa gréckej vlády na Athose. Pred niekoľkými rokmi tu zaznamenali medzinárodný incident, ktorý vyústil do protestu adresovanému francúzskej vláde. Do mníšskej republiky sa podvodom dostala francúzska novinárka preoblečená za muža. Prezradila sa zrejme nechtiac, keď zháňala v Dafni dámsku toaletu. Dodnes sa diskutuje o poníženej žiadosti Svätého kinotu v roku 1941 Adolfovi Hitlerovi, aby nemecká armáda nezničila kláštory a neobsadzovala Athos. Hitler mníšskej republike vyhovel.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama