Humanistický manifest 2000

Spoločnosť Prometheus je občianske združenie sekulárnych humanistov na Slovensku. Medzi jeho ciele patrí o. i. presadzovanie ľudských práv a základných slobôd s osobitným zreteľom na slobodu myslenia, obhajoba záujmov občanov bez náboženského vyznania, presadzovanie pluralizmu, tolerancie a spolupráce medzi stúpencami rôznych myšlienkových smerov.
Počet zobrazení: 2140

Spoločnosť Prometheus je občianske združenie sekulárnych humanistov na Slovensku. Medzi jeho ciele patrí o. i. presadzovanie ľudských práv a základných slobôd s osobitným zreteľom na slobodu myslenia, obhajoba záujmov občanov bez náboženského vyznania, presadzovanie pluralizmu, tolerancie a spolupráce medzi stúpencami rôznych myšlienkových smerov. V činnosti ich inšpirujú aj myšlienky z Humanistického manifestu 2000, podpísaného vyše stovkou významných osobností z celého sveta (Arthur C. Clarke, Dobrica Cosič, Taslima Nasrin a ďalší), medzi ktorými je aj deväť nositeľov Nobelovej ceny. Niekoľko myšlienok z manifestu prinášame na tejto strane. Bližšie informácie nájdete na internetovej adrese www.jhm.sk.

Humanizmus je etický, vedecký a filozofický svetonázor, ktorý zmenil svet. Jeho korene nachádzame u filozofov a básnikov starého Grécka a Ríma, v konfuciánskej Číne a v hnutí Carvaka v klasickej Indii. Moderný humanizmus vznikol v období renesancie a viedol k položeniu základov modernej vedy. V priebehu osvietenstva splodil nové myšlienky a inšpiroval demokratické revolúcie našich čias. Humanizmus pomáhal vytvárať nové etické názory zdôrazňovaním hodnoty slobody a šťastia, ako aj ceny všeobecných ľudských práv.

Početné bežné vízie budúcnosti sú pesimistické, ba dokonca aj apokalyptické. My zdôrazňujeme, že veríme v možnosť svet zlepšiť. Skutočnosti globálnej spoločnosti sú však také, že len nový planetárny humanizmus môže zabezpečiť zmysluplný smer pre budúcnosť. Hoci svet už nie je rozdelený na záujmové oblasti dvoch veľmocí, ľudstvo má naďalej možnosť privolať svoj zánik. Fanatickí teroristi, zločinecké štáty a dokonca aj niektoré mocné štáty môžu nepredvídane spustiť apokalyptické udalosti použitím zbraní hromadného ničenia. Viera určitých kruhov, že voľný trh vylieči všetky sociálne problémy, ostáva len vierou. Vo väčšine štátov sveta ostáva nevyriešený problém, ako zosúladiť predpoklady voľného trhu s požiadavkami spravodlivého sociálneho programu vrátane pomoci slabým a znevýhodneným. Vo svete existujú aj nepoznané nebezpečné tendencie. Osobitne upozorňujeme na protivedecky zamerané myšlienkové prúdy, vynáranie sa hlasných fundamentalistických názorov, pretrvávanie náboženskej bigotnosti a neznášanlivosti, či už náboženského, politického alebo etnického pôvodu.

Kľúčové zásady etiky

Rozhodujúcim cieľom pokroku ľudstva je uskutočnenie najvyšších etických hodnôt. Humanisti vždy a všade zastávali myšlienku oddelenia štátu od cirkví. Hlásame, že štát má byť sekulárny, t.j. ani za, ani proti náboženstvu. Preto odmietame teokraciu, ktorá sa snaží nanútiť každému občanovi nejaký morálny alebo náboženský kód. Myslíme si, že štát má pripustiť koexistenciu širokej plurality morálnych hodnôt. Zásadné princípy morálneho konania sú v skutočnosti spoločné pre všetky kultúry a civilizácie - či boli náboženské alebo nie.

Morálne tendencie sú v ľudskej povahe hlboko zakorenené a v priebehu histórie sa vyvíjali. Humanistická etika nevyžaduje súlad s teologickými a náboženskými predpokladmi - to sa nedá dosiahnuť nikdy - ale spája etickú voľbu so spoločnými ľudskými záujmami, túžbami, potrebami a hodnotami. Ľudia s rozličným sociokultúrnym pozadím sa v skutočnosti zhodnú na podobných všeobecných morálnych zásadách i vtedy, ak sa ich špecifické morálne predstavy veľmi líšia, pretože sa vytvárali v rôznych podmienkach. Spoločnostiam treba adresovať výzvu stavať na podobnostiach, nie na rozdielnostiach.

Ktoré sú zásady etiky humanistov?

1. Dôstojnosť a autonómia jednotlivca je centrálna hodnota. Humanistická orientácia má zabezpečovať najvyššiu možnú slobodu voľby: slobodu myslenia a svedomia, slobodné hľadanie, právo jednotlivca žiť svojím životom a sledovať vlastné ciele, pokiaľ tým neškodí druhému. Humanisti rešpektujú rôznorodosť.

2. Humanistická obrana práva jednotlivca na sebaurčenie neznamená, že by humanista schvaľoval každý druh ľudského konania. Tolerancia humanistu voči rôznym životným štýlom nevedie nevyhnutne k záveru, že ich schvaľuje. Humanisti veria, že slobodu treba prežívať zodpovedne.

3. Humanistickí etickí filozofi bránili etiku dokonalosti. Tá v sebe zahŕňa miernosť, zdržanlivosť, sebaovládanie a sebakontrolu. Medzi štandardy dokonalosti patrí schopnosť autonómnej voľby, kreativita, estetické hodnotenie, zrelá motivácia, racionalita a povinnosť splniť, uskutočniť svoje nadanie.

4. Humanisti uznávajú zodpovednosť a povinnosti voči iným. To znamená, že iné ľudské bytosti musíme považovať za osobnosti so všetkými právami na rovnosť a úctu. Humanisti hlásajú, že s každým treba zaobchádzať ľudsky a uznávajú zlaté pravidlo, že nemáme iným robiť to, čo nechceme, aby iní robili nám. Prijímajú biblické napomenutie, aby sme cudzinca prijali do nášho stredu, s rešpektovaním jeho rozdielnosti voči nám.

5. Humanisti veria, že pre etické správanie sú podstatné cnosti súcitu a starostlivosti. To predpokladá vývin altruistických záujmov a pocitov pre potreby a city iných. Základom morálneho správania sú všeobecné morálne príkazy, pravidlá alebo jednoducho slušnosť. Sú to bežné, všeobecné morálne cnosti, ktoré uznávajú a majú ľudia s najrozličnejšou kultúrnou a náboženskou príslušnosťou.

6. Vysoko na rebríčku humanistickej etiky je povinnosť dobre vychovávať deti a mládež, aby sa u nich vytvoril pevný charakter a pochopenie pre všeobecnú morálnu slušnosť, treba v nich podnecovať schopnosť morálne uvažovať.

7. Humanisti odporúčajú, aby sme pri voľbe morálnych úsudkov používali rozum. Platí to najmä pri riešení morálnej dilemy, keď je rozumné uvažovanie nevyhnutné.

8. Humanisti zastávajú názor, že stále máme byť pripravení zmeniť etické zásady a hodnoty, ak si to vyžaduje reálna skutočnosť alebo budúci vývoj. Máme síce stavať na osvedčených múdrostiach minulosti, ale máme vedieť nachádzať nové riešenia pre morálne dilemy. Ako príklad možno uviesť diskusiu o dobrovoľnej eutanázii. Humanisti zastávajú právo na dôstojnú smrť, právo spôsobilých dospelých odmietnuť liečbu, právo zmierniť zbytočné utrpenie a dokonca aj právo urýchliť smrť. Rovnako máme byť pripravení na racionálnu voľbu v ľudskej reprodukcii (genetické inžinierstvo, orgánové transplantácie, klonovanie). V morálnych heslách minulosti nenájdeme smernice na riešenie problémov budúcnosti. Autonómiu voľby musíme rešpektovať.

9. Humanisti hlásajú, že musíme rešpektovať etiku zásad. To znamená, že cieľ nesvätí prostriedky, ale práve naopak, svoje ciele stvárňujeme našimi prostriedkami a možnosťami. Existujú hranice toho, čo je dovolené robiť. Máme v živej pamäti tragické utrpenie miliónov nevinných preto, že ktosi prehliadol veľké zlo, keď sledoval klamné väčšie dobro.

Záväzky voči humanite

Hlavnou potrebou dnešného sveta je vyvinúť nový planetárny humanizmus, ktorý zachová ľudské práva a zdôrazní význam ľudskej slobody a dôstojnosti, ale súčasne vyzdvihne našu viazanosť k humanite ako celku.

1. Základným etickým princípom je rešpektovanie dôstojnosti a hodnoty všetkých členov ľudskej spoločnosti.

2. Našou povinnosťou je konať tak, aby sa znižovalo ľudské utrpenie a aby boli ľudia šťastnejší, keď je to možné. Žiadne spoločenstvo neprežije, ak pripustí porušovanie všeobecných zásad mravnej slušnosti medzi svojimi členmi.

3. Musíme sa vyhýbať preceňovaniu multikultúrneho lokálpatriotizmu, ktorý je často rozvratný a ničivý. Musíme byť tolerantní voči kultúrnej rozličnosti - okrem prípadov, keď sú iné konkrétne kultúry netolerantné a represívne. Etnické celky sú pozostatky a výsledok minulých sociálnych a zemepisných izolácií, ktoré nie sú už v otvorenej globálnej spoločnosti relevantné. Vzájomné styky a zmiešané manželstvá medzi rozdielnymi národnosťami sú dnes nielen bežné, ale treba ich podporovať. Nadmerný šovinizmus medzi etnickými skupinami a národmi sa ľahko stáva zhubným.

4. Rešpekt a záujem o druhých sa má týkať všetkých ľudí bez rozdielu. Obyvatelia bohatých štátov majú povinnosť prispievať k odstráneniu alebo aspoň k zmenšeniu biedy, a tým k zlepšeniu životných podmienok ľudí, žijúcich v chudobných oblastiach sveta, ak majú túto možnosť. Najlepšie, čo môže bohatý urobiť pre chudobného, je podporiť ho, aby dokázal pomôcť sám sebe. No ak sa má vážne pomôcť chudobným príslušníkom ľudského rodu, musia bohatí obmedziť svoju márnotratnú, nadmernú spotrebu.

5. Tieto zásady sa musia týkať nielen súčasného svetového spoločenstva, ale aj budúcich generácií. Máme veľkú zodpovednosť voči našim potomkom.

6. Každá generácia je povinná, pokiaľ je to možné, zanechať planetárne životné prostredie v lepšom stave, ako ho zdedila. Musíme zabrzdiť nadmerné znečisťovanie ovzdušia a urobiť všetko, aby sa prestalo plytvať neobnoviteľnými prírodnými zdrojmi.

7. Musíme dávať pozor, aby sme neurobili nič, čo by ohrozilo prežitie budúcich generácií. Musíme sa usilovať, aby naša planetárna spoločnosť nepoškodila atmosféru, vodu a pôdu do takej miery, že by to mohlo v budúcnosti zničiť život. Ukončenie studenej vojny nie je zárukou, že konečný Damoklov meč nepadne zásluhou fanatických pomstiteľov, alebo ním pri hre s ohňom neudrú tí, čo chceli čosi zachrániť. Musíme presviedčať všetkých v našom okolí o nevyhnutnosti spolupráce pri vytváraní planetárneho konsenzu.

Listina práv a povinností


Pre splnenie záväzkov voči planetárnemu humanizmu navrhujeme Planetárnu listinu práv a povinností. Zahŕňa Deklaráciu ľudských práv, ale ide ďalej ako táto deklarácia, lebo obsahuje niekoľko nových práv. Je isté, že sa proti návrhu zdvihne mocná politická opozícia, ale musíme tieto ďalekosiahle ciele vymenovať, hoci v určitých častiach sveta sa v súčasnosti nedá rátať s ich dosiahnutím.

1. Naším cieľom musí byť eliminácia chudoby a podvýživy, musíme zabezpečiť primeranú zdravotnú starostlivosť a garantovať aspoň minimálny štandard bývania pre všetkých ľudí. Nik nesmie trpieť nedostatkom potravy a pitnej vody.

2. Musíme sa snažiť poskytnúť každému ekonomickú istotu a primeraný príjem. Každý má mať možnosť nájsť si zamestnanie, byť poistený proti nezamestnanosti a má mať zabezpečený starobný dôchodok. Musia existovať špeciálne programy pre telesne postihnutých v odboroch, ktoré zvládnu, a treba im pomôcť nájsť prácu.

3. Každý musí byť chránený pred neodôvodneným a zbytočným ukrivdením, ohrozením alebo smrťou. Každý člen ľudskej spoločnosti si musí byť istý, že mu fyzicky nesmie nikto ublížiť a že mu nikto neukradne osobné vlastníctvo. Nesmie mať obavy, zapríčinené zastrašovaním, či už jednotlivcami alebo sociálnymi či politickými inštitúciami. Sexuálne správanie sa musí zakladať na princípe vzájomného súhlasu. Trest smrti je neprípustná forma trestu. Treba ho nahradiť inými odstrašujúcimi opatreniami, napr. doživotným väzením.

4. Jednotlivci majú právo žiť v rámci rodiny alebo domácnosti podľa vlastnej voľby a podľa svojich príjmov, prislúcha im právo rozhodnúť sa, či mať alebo nemať deti. Každý jednotlivec má mať právo vychovávať svoje biologické alebo adoptované deti, prípadne vôbec nemať rodinu. Tí, ktorí sa rozhodnú pre deti, musia im zabezpečiť láskyplné prostredie, nesmú ich zanedbávať a zneužívať. Rodičia nesmú deťom vnucovať svoje náboženské názory a hodnoty, resp. indoktrinovať ich. Majú im dať možnosť spoznať rozličné svetonázory a povzbudzovať ich, aby mysleli samy za seba. Aj názory malých detí treba rešpektovať.

5. Možnosť vzdelávať sa a kultúrne sa obohacovať má byť všeobecná. Možnosť vzdelávať sa má byť prístupná pre všetky vekové skupiny, vrátane doškoľovania dospelých. Prijatie do škôl vyššieho stupňa má byť podmienené výsledkami predchádzajúceho vzdelávania. Ak je to možné, školné treba hradiť štipendiom, aby sa ani jeden nadaný študent nemusel zrieknuť možnosti postupu pre finančné dôvody.

6. Neprípustná je diskriminácia na základe rasy, etnického pôvodu, národnosti, kultúry, kasty, triedy, pohlavia alebo sexuálnej orientácie. Zdrojom diskriminácie môže byť aj triedny antagonizmus. Právo veriť a praktizovať svoje náboženstvo alebo vieru bez akejkoľvek diskriminácie sa musí rešpektovať. Rovnocenné právo nepraktizovať nijaké náboženstvo treba priznať náboženským disidentom, agnostikom a ateistom.

7. Zásada rovnosti sa musí rešpektovať vo všetkých civilizovaných spoločenstvách. Má zmysel v štyroch hlavných smeroch: rovnosť pred zákonom, rovnosť dôstojnosti, rovnosť v uspokojovaní základných potrieb a rovnosť možností.

8. Každý človek má právo žiť svoj život podľa svojich zásad, sledovať svoje šťastie, dosahovať kreatívne uspokojenie a uvoľnenie podľa svojich predstáv - ak pri tom neubližuje iným. Zásadnou požiadavkou je, že každý má dostať možnosť dosiahnuť splnenie osobných cieľov, samozrejme, v súlade so sociálnou situáciou, ale táto realizácia závisí v prvom rade od jednotlivca, nie od spoločnosti. Jednotlivec nemôže očakávať, že mu spoločnosť poskytne prostriedky na uspokojenie mnohých jeho predstáv.

9. Jednotlivci majú mať možnosť zúčastňovať sa na umeleckom živote. Spoločnosť má podporovať a podnecovať všetky druhy umenia a šíriť ich do všetkých oblastí spoločnosti.

10. Nikomu sa nesmie bez dôvodu obmedzovať alebo zakazovať činnosť, pre ktorú sa rozhodol z vlastnej vôle. To je v prvom rade sloboda myslenia a svedomia - právo veriť alebo neveriť, ďalej je to sloboda prejavu a sloboda žiť podľa vlastných predstáv dovtedy, kým sa tým neobmedzia práva iných.

Pripravil a upravil Tibor Mrocek

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984