Reklama
Reklama

Návrat čiernych jastrabov

Medzinárodný kongres o sexuálnom zneužívaní detí, ktorý sa nedávno konal v japonskej Jokohame, pripomenul nečakanú súvislosť medzi jednou z najbohatších a jednou z najchudobnejších krajín sveta - Spojenými štátmi a Somálskom. Práve tieto dva štáty totiž dodnes neratifikovali Medzinárodnú konvenciu práv detí z roku 1989.
Počet zobrazení: 2093

Medzinárodný kongres o sexuálnom zneužívaní detí, ktorý sa nedávno konal v japonskej Jokohame, pripomenul nečakanú súvislosť medzi jednou z najbohatších a jednou z najchudobnejších krajín sveta - Spojenými štátmi a Somálskom. Práve tieto dva štáty totiž dodnes neratifikovali Medzinárodnú konvenciu práv detí z roku 1989.

Washington začal svojmu partnerovi na listine hanby v poslednom čase venovať špeciálnu pozornosť z celkom iných dôvodov. V tejto republike, strategicky umiestnenej na východnom pobreží Afriky v blízkosti Arabského polostrova, sa totiž údajne ukrývajú činitelia a bojovníci teroristickej siete al-Kajdá, ba možno aj samotný bin Ládin. Somálsko sa tak zaradilo na popredné miesto v hitparáde krajín, na ktoré má v pláne Biely dom zaútočiť v rámci protiteroristickej kampane posvätenej svetovým spoločenstvom. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že USA už majú so Somálskom jednu neblahú skúsenosť, a preto skôr než stihnú spustiť ďalšiu z bleskových akcií, poriadne si premeriavajú proporcie tohto územia.

Poníženie v Mogadiše
Americké vrtuľníky Black Hawk (Čierny jastrab), ktoré niekoľkokrát v decembri fotografovali územie severne od somálskeho hlavného mesta Mogadiša, ako aj vojenské tábory na somálsko-keňskom pohraničí a ďalšie zaujímavé objekty, sa do vzdušného priestoru africkej krajiny vrátili po vyše ôsmich rokoch. Len čo Moskva prestala po nástupe Michaila Gorbačova podporovať vládu somálskeho prezidenta Mohameda Siada Barreho (podobne ako to bolo s Nadžíbulláhom v Afganistane), začal sa režim rúcať. Vodcovia miestnych klanov v januári 1991 prezidenta zosadili a obrátili (opäť podobne ako v Afganistane) zbrane proti sebe. V krajine nastalo bezvládie, chaos a hlad. Medzinárodné spoločenstvo siahlo po humanitárnej pomoci a USA pre tento účel poskytli v apríli 1992 letku transportných lietadiel C-130.

Keďže bojujúce frakcie napadali humanitárne konvoje, začala sa v decembri 1992 rezolúciou OSN posvätená medzinárodná operácia Obnovená nádej, vedená Spojenými štátmi. USA však čoskoro začali svoju vojenskú prítomnosť v Africkom rohu znižovať. Začiatkom októbra 1993 sa pokúšali zadržať pobočníkov vodcu jednej z bojujúcich frakcií Mohameda Faraha Aidida, ktorého považovali ako odporcu prítomnosti zahraničných síl za hlavnú prekážku nastolenia poriadku. Hoci pri akcii zahynulo údajne až dvetisíc Somálcov, väčšia pozornosť sa venovala stratám Američanov. Popri desiatkách ranených prišlo 18 vojakov o život a svet obleteli televízne zábery, na ktorých Somálci vláčili ulicami Mogadiša mŕtvoly zabitých Američanov. Aby bolo poníženie úplné, dozvedela sa verejnosť, že dva vruľníky Black Hawk boli zostrelené americkými raketami Stinger, ktoré USA dodávali v Afganistane mudžahedínom na boj proti ruským vrtuľníkom.

Hollywoodska odbočka
Po rokoch sa traumu z Mogadiša rozhodol zvečniť na filmovom plátne režisér Ridley Scott, ktorého historická snímka Gladiátor si odniesla roku 2000 päť Oscarov. Vojnová dráma Black Hawk Down tiež ašpiruje na ocenenie, hoci film postihlo pár nepríjemných faux pas. Pre väčšiu autenticitu si režisér od Pentagonu vyžiadal a minister obrany Donald Rumsfeld mu aj poskytol osem vrtuľníkov Black Hawk a 30 „zelených baretov“ pre nakrúcanie v Maroku. Problém bol však v tom, že Pentagon rozhodol o presune americkej jednotky na územie cudzieho štátu bez súhlasu Kongresu. Ministerstvo obrany si vyžiadalo pred poskytnutím vojakov a techniky scenár filmu, čo zase vyvolalo jedovaté poznámky ohľadne nezávislosti hollywoodskych filmárov. Na poslednú chvíľu navyše prinútil Pentagon zmeniť meno hlavného hrdinu z Johna Stebbinsa na Johna Grimesa.

Stebbinsa považovali dlhý čas za nepoškvrneného hrdinu, no medzičasom ho obvinili a odsúdili na 30 rokov za znásilnenie a sexuálne obťažovanie. Nie v súvislosti s filmom, ale s niekdajším pôsobením amerických vojakov v Somálsku sa spomína ešte jeden škandál. Už roku 1991 použili Američania v Iraku muníciu s ochudobneným uránom, ktorý spôsobil niekoľkým vojakom vážne zdravotné ťažkosti. Podľa týždenníka Der Spiegel však USA používali túto muníciu aj pri zásahu v Somálsku. Podľa časopisu generálny štáb armády USA varoval zdravotnícky personál, ktorý sprevádzal jednotky v Somálsku, že sa môže stretnúť s obeťami, ktoré „boli mimoriadnou mierou vystavené účinkom ochudobneného uránu“.

Záujem o Berberu
Stingery, ktoré v Somálsku zničili americké vrtuľníky, údajne dodal bin Ládin. Ten mal v krajine v rokoch 1992-93 svojho špeciálneho emisára Mohameda Átifa, operačný mozog al-Kajdy. Medzi bin Ládinových dnešných spojencov tu patrí fundamentalistická Strana islamskej jednoty (al-Ittihád), no tiež najväčšia somálska telekomunikačná spoločnosť al-Barakaat, ktorú obviňujú zo sponzorovania al-Kajdy. Somálska bunka al-Kajdy navyše zrejme stojí za teroristickými útokmi na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii v auguste 1998, pri ktorých zahynulo vyše 220 ľudí. A ako vyzerá situácia dnes? Opozícia voči prezidentovi Abdulkassimovi Salatovi Hassanovi tvrdí, že vláda je napojená na medzinárodný terorizmus. Týmto tvrdeniam sekunduje aj susedná Etiópia, ktorá by chcela, aby Američania odstránili terajšiu vládu v Mogadiše. Dnes pri somálskom pobreží hliadkujú americké vojenské plavidlá a dve z nich vraj môže prezident vidieť aj zo svojho paláca. Rozhodnutie o zásahu síce ešte nepadlo, no humanitárne organizácie už údajne dostali varovanie, aby sa pripravili na opustenie Somálska. Američania by sa mohli dohodnúť na podpore s časťou miestnych klanových vodcov a koordinovali by svoj postup aj s Etiópiou. Ak by jednotky USA zasiahli, nebolo by to zrejme proti tamojšej vláde, ktorá kontroluje len tretinu krajiny, ale proti islamistom z organizácie al-Ittihád, ktorí majú na severe Somálska najmenej štyri výcvikové tábory. Extrémisti by mali v boji celkom výhodné podmienky. V krajine síce nie sú jaskyne ako v Afganistane, no sú tu mnohé pre cudzincov nedostupné oblasti a v prípade potreby sa dá vykĺznuť z krajiny aj cez more, keďže celé pobrežie ťažko ustrážiť.

Ak sa Američania rozhodnú zaútočiť, nebudú chcieť pomstiť iba svojich osemnástich vojakov a zlikvidovať teroristické základne. Somálsko má pomerne značné zásoby ropy a zemného plynu, no taktiež vynikajúcu geostrategickú polohu. Nielen smerom k arabským krajinám, ale aj do afrického vnútrozemia - v blízkosti leží islamistami „zanešvárený“ Sudán, odtiaľ je na skok do Líbye... Agentúra Stratfor navyše pripomína, že Washington sa už dávno usiloval získať somálsku námornú základňu Berbera, ktorú vybudoval ZSSR a dodnes patrí k najlepším v Indickom oceáne (Diego García je síce tiež vynikajúca, no predsa len od arabských reálií vzdialenejšia). V šachovej partii o kontrolu námorných trás ropných tankerov sa Washingtonu núka silná pozícia. Dá sa zlákať navonok ľahkou korisťou?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama