Keď treba platiť účet
Ako medzinárodní vymáhatelia dlhov sú Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF) čoraz dotieravejší pri diktovaní politiky zadlžených krajín a pri podkopávaní cesty k demokratickej správe a verejnej zodpovednosti.
Jonathan Cahn v časopise Harvard Human Rights Journal k tomu napísal: „Svetovú banku treba považovať za mocenskú inštitúciu, ktorá svoju moc vykonáva prostredníctvom finančného vplyvu, ktorým ovplyvňuje tvorbu zákonov, a dokonca je schopná meniť ústavnú štruktúru zadlžujúcich sa krajín. Poradcovia schválení bankou často celkom prepracúvajú obchodnú politiku príslušnej krajiny, jej daňovú politiku, požiadavky pre štátnu službu, pracovné zákony, systém zdravotnej starostlivosti, ekologické predpisy, energetickú politiku, konsolidačné požiadavky, pravidlá zaobstarávania a rozpočtovú politiku.“
Bez verejnej kontroly
V okruhu svojho pôsobenia SB prijíma rozhodnutia, dotýkajúce sa životov ľudí, ale nik ju nemôže brať na zodpovednosť, ako je to za normálnych okolností vo volených zákonodarných zboroch prirodzené. Samotný proces poskytovania pôžičiek, ktorý viedol k zadlženosti a ktorý dal SB a MMF moc diktovať, akú majú zadlžené krajiny viesť politiku, je do neba volajúcim útokom na princípy demokratického skladania účtov. Zmluvy o pôžičke, či už s SB, MMF, inými úverovými inštitúciami alebo komerčnými bankami, sa zvyčajne prerokovávajú v tajnosti medzi úradníkmi banky a hŕstkou vládnych úradníkov, ktorí v mnohých prípadoch sami nie sú volení, a teda nie sú povinní skladať účty tým, v zastúpení ktorých preberajú pred zahraničnými veriteľmi záväzky týkajúce sa národného majetku.
Takto sú vládne inštitúcie schopné zvyšovať svoje rozpočty bez legislatívneho schvaľovania, aj keď zdroje na ich úhradu bude musieť hľadať a nájsť legislatívny orgán. Zahraničné pôžičky umožňujú vládam zvyšovať bežné výdavky bez nevyhnutnosti zvyšovať dane - čo s obľubou robia bohatí politici. Tí istí úradníci, ktorí schvaľujú pôžičky, majú z nich často priame výhody vo forme účasti na kontraktoch a „provízie“ od vďačných podnikateľov. Systém vytvára silný stimul na nadmerné požičiavanie. Úradníci, čo podpisujú zmluvy o zahraničných pôžičkách, v podstate úplne mimo akejkoľvek verejnej kontroly zaväzujú obyvateľov krajiny k budúcim finančným záväzkom. Je to mimoriadne poburujúce v tých prípadoch, keď sa na základe projektov financovaných z týchto pôžičiek vysídľujú chudobní zo svojich domovov a pozemkov, znečisťuje sa ich voda, rúbu sa lesy a ničia sa rybolovné miesta. A keď príde čas splácania týchto pôžičiek, chudobným sa povie, že ich sociálne služby a mzdy sa musia krátiť.
Dvojnásobný zisk pre USA
Hoci sa SB usiluje vytvárať o sebe imidž organizácie, ktorá pomáha chudobným a ich vládam, sama je v prvom rade výtvorom nadnárodného finančného systému. Z technického hľadiska je táto banka vo vlastníctve členských vlád, ktoré prispievajú vloženým kapitálom. Okrem toho sa členské vlády zaviazali v prípade potreby poskytnúť 155 miliárd USD na plnenie jej finančných záväzkov. Vložený kapitál a záväzky nie sú v skutočnosti požičané prostriedky, iba zaisťujú rozsiahle poskytovania úverov SB na medzinárodných trhoch, kde si zaobstaráva prostriedky, ktoré potom znovu požičiava vládam za výhodnejších podmienok, ako keby si ich požičiavali priamo.
Hoci SB požičiava vládam, jej projekty zväčša zahŕňajú zmluvy s nadnárodnými stavebnými a veľkými poradenskými firmami. Oblasť, ktorej vrcholové vedenie banky venuje mimoriadnu pozornosť, je proces obstarávania. Každý z riaditeľov chce zabezpečiť, aby krajina, ktorú reprezentuje, získala na zákazkách aspoň spravodlivý podiel. Na čele podpory záujmov obchodných spoločností stojí americké ministerstvo financií, ktorého úradníci zdôrazňujú, že každý dolár, ktorým vláda USA prispeje Svetovej banke, prinesie dva doláre pre amerických exportérov vo forme dodávateľských zmlúv.
Úryvok z knihy Keď korporácie vládnu svetu.
Bližšie informácie: hucko@in.slovanet.sk
