Reklama
Reklama

Ako využijeme najštedrejší rok

Vstúpili sme do volebného roka. Zväčša sa hovorí, že práve ten by mal byť voči potenciálnym voličom najštedrejší. Politici sa budú predbiehať v presadzovaní návrhov, ktoré potom čo najviac ovplyvnia občana pri volebných schránkach. Nuž, mali by sme sa mať lepšie. Porastú nám aj reálne mzdy, dokonca najviac za posledné štyri roky. Od prvého januára máme nižšie dane, zastavil sa rast regulovaných cien a o 14 percent sa zvyšujú platy v štátnej správe. Nič však nie je zadarmo.
Počet zobrazení: 871

Vstúpili sme do volebného roka. Zväčša sa hovorí, že práve ten by mal byť voči potenciálnym voličom najštedrejší. Politici sa budú predbiehať v presadzovaní návrhov, ktoré potom čo najviac ovplyvnia občana pri volebných schránkach. Nuž, mali by sme sa mať lepšie. Porastú nám aj reálne mzdy, dokonca najviac za posledné štyri roky. Od prvého januára máme nižšie dane, zastavil sa rast regulovaných cien a o 14 percent sa zvyšujú platy v štátnej správe. Nič však nie je zadarmo. Za vyššiu životnú úroveň treba platiť. V našom prípade je to vypisovaním rozličných vyhlásení, že máme to či ono, respektíve nemáme nič.

Opäť prišlo obdobie podávania majetkových priznaní. Teda našťastie len pre tých, čo majú majetok vyšší ako poldruha milióna korún. Žiaľ, ani tí nemajetnejší neprídu skrátka. Musíme totiž merať rovnakú cestu na daňový úrad, aby sme písomne priznali, že až toľko veľa toho nemáme. A aby to ešte nebolo všetko, unúvať sa musíme aj na mestský magistrát. Ten chce mať totiž na papieri aj vyhlásenie, že produkujeme odpad. Čierne na bielom totiž nepustí. Niektorí ľudia sú s behaním po úradoch uzmierení - treba si splniť zákonnú povinnosť. Iní hromžia - v niektorých prípadoch si musia dokonca vybrať dovolenku, aby vôbec mohli všetky inštitúcie obehať. V prípade nesplnenia si povinnosti môžeme totiž prísť o rovných dvetisíc korún.

Zákony sú zákony... Ibaže by sme si vytvorili svoje vlastné. Aj to je na Slovensku možné. Svedčí o tom prípad prednostu očnej kliniky v Banskej Bystrici Milana Izáka. „Profesor Izák si vytvoril vlastné zákony a ignoroval zákony Slovenskej republiky,“ uviedol nedávno minister Roman Kováč. No napriek tomu zostal naďalej vo svojej pozícii prednostu kliniky. Šéf rezortu zdravotníctva totiž tvrdí, že nemá dostatočné páky na Izákovo odvolanie. Môže to urobiť iba riaditeľ nemocnice Michal Bucek. Načo nám je teda minister, ktorý nemôže konať? Na základe čoho sa potom rozhodol minister vnútra odvolať riaditeľa trenčianskej kriminálky Mariána Mikulu?

Apropo, ešte jedna paralela medzi týmito dvoma prípadmi. Minister zdravotníctva Kováč neplánuje odvolať Izákovho nadriadeného Buceka, lebo nemocnicu riadi dobre. Asi si teda len vybral „zlého“ podriadeného. Ako som už spomínala, Ivan Šimko riaditeľa trenčianskej kriminálky odvolal. Prečo? Nuž, „len“ preto, že jeho podriadený pri riadení v opitosti zabil dve osoby. Pritom to urobil vo svojom voľnom čase. Čia hlava však padla? Jeho šéfa! Zdá sa teda, že na Slovensku pre niektorých platia rozličné zákony, ale na niektorých ministerstvách ešte aj rozličný meter.

Vstúpili sme teda do volebného roka. Zo začiatku nás to síce bude stáť veľa papierovania, no za odmenu budeme mať aj veľa peňazí. Nielenže zo začiatku neušetríme čas, ale podľa odborníkov nevieme šetriť ani peniaze. Ako nedávno povedal analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor, sme naladení skôr míňať ako sporiť. Pri tohtoročnom raste reálnych miezd na šesťpercentnej úrovni by sme však konečne mali z čoho ukladať aj na horšie chvíle. Veď ktovie, ako sa vyvinie situácia po septembri 2002.

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama