Väčšinový alebo pomerný

Predseda parlamentu Pavol Paška tesne pred Vianocami odmietol úvahy po imperatívnom mandáte poslancov Národnej rady SR. Podľa neho by to bol už len krôčik k totalite. Je pravda, že občas niekto takúto myšlienku spomenie, ale nikdy nevyvolala vážnejšie reakcie, takže je isté, že niečo také u nás nehrozí.
Počet zobrazení: 997

Predseda parlamentu Pavol Paška tesne pred Vianocami odmietol úvahy po imperatívnom mandáte poslancov Národnej rady SR. Podľa neho by to bol už len krôčik k totalite. Je pravda, že občas niekto takúto myšlienku spomenie, ale nikdy nevyvolala vážnejšie reakcie, takže je isté, že niečo také u nás nehrozí.

To už skôr sa v súvislosti s parlamentom občas hovorí o možnej zmene volebného systému. ĽS-HZDS prišlo s návrhom na relatívny väčšinový systém a 150 obvodov, ANO kedysi odporúčala 100 obvodov s absolútnou väčšinou a dvojkolovou voľbou, SDKÚ-DS zasa prezentovala návrh o priamej voľbe poslancov a SMER-SD sa pohrával s myšlienkou kombinovaného systému. Podľa tohto návrhu by sa polovica poslancov volila relatívnym väčšinovým systémom a polovica pomerným systémom. Vzniklo by teda 75 jednomandátových obvodov a osem volebných krajov, v ktorých by sa volilo 75 poslancov na princípe kandidátok politických strán. V prípade zníženia počtu poslancov NR SR na 120 či 100 (túto zmenu SMER-SD podporuje) by sa primerane znížil počet obvodov a počet poslancov volených vo volebných krajoch.

Domnievam sa, že pre Slovensko by bol najvhodnejším pomerný systém s ôsmimi volebnými obvodmi identickými s dnešnými samosprávnymi krajmi. Zvýšila by sa tým previazanosť kandidátov politických strán na príslušné regióny, v ktorých žijú, a to tak, že každá strana by vyberala na kandidátku členov strany s trvalým bydliskom na území daného obvodu. Tým by sa vylúčilo to, čo sa často stáva v našich voľbách s jedným volebným obvodom, že sa do parlamentu dostávajú kandidáti väčšinou žijúci v Bratislave a ostatné regióny sú slabo zastúpené. Tiež to zvýši efektívnosť straníckych štruktúr a samotných politikov vo svojom regióne, lebo ľudia budú voliť tých, ktorí sú najaktívnejší vo svojej oblasti, takže sa zvýši zodpovednosť politika k občanom žijúcim v regióne, za ktorý bol zvolený.

Výhodou takéhoto systému by mohlo byť aj to, že regionálne štruktúry by nedoplácali na nečinnosť svojich organizácií v iných regiónoch. Ak by napríklad stranícke štruktúry KDH v Trnavskom kraji boli málo aktívne, občania by o nich nepočuli a nevideli by na nich nič pozitívne, do parlamentu by sa nedostal nikto z KDH v tomto kraji. To by však nezabránilo aktívnym a schopným kresťanským demokratom v Prešovskom kraji, aby si získali takú vysokú dôveru voličov, že prekročia prah zvoliteľnosti a budú mať niekoľko poslancov NR SR. Tým sa eliminujú aj prípadné vnútrostranícke spory o tom, ktorý región „ťahá“ ostatné, ktoré „nemajú na to“, aby v parlamente sedeli.

Okrem toho by sa mohol zvýšiť aj záujem občanov o voľby, lebo pri dnešnom systéme sa môžu voliči rozhodnúť, že nechcú „vyhodiť“ svoj hlas za stranu, ktorá z celoslovenského hľadiska nemá šancu byť v Národnej rade, hoci práve v ich regióne je táto strana aktívna a ponúka „atraktívnych“ kandidátov. Bolo by to tiež ocenenie pre stranícke štruktúry v danom regióne, ktoré vynaložili maximálne úsilie a tým sa dostali cez celý výsledný priemer svojho politického subjektu, čo im prinieslo zastúpenie v parlamente.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984