Začarovaný kruh
Pätina ľudí na Slovensku neverí žiadnemu politikovi a v poslednom období stúpajú preferencie malých politických strán – toľko jeden z posledných prieskumov verejnej mienky. Konštatovanie, že veľká časť ľudí stratila dôveru k veľkým a etablovaným politickým stranám, rozhodne nie je nič objavné. Táto skutočnosť je prítomná od vzniku Slovenska a spolu s inými zásadnými témami predstavuje pri každých voľbách dôležitý faktor.
Tento fakt by sa mohol interpretovať aj optimisticky. Problém partokracie sa totiž omieľa tak často, až by sa mohlo zdať, že ide o jeden z najzávažnejších problémov slovenskej politickej scény. Nie raz sa v médiách objavuje konštatovanie, že o všetkom už dlhé roky rozhoduje len koaličná rada a že ešte aj riaditeľ okresnej nemocnice je vždy nominantom politickej strany. Malý príklad: v akademickej obci predstavuje pár písmeniek pred menom či za ním formálne kritérium odbornosti, ale k funkcii vo verejnom či štátnom sektore zväčša nestačia. Popri doc. či PhD. je potrebné aj SDKÚ, Smer alebo HZDS. Nespokojnosť so straníckym parcelovaním krajiny by tak mohla byť prvým krokom k podstatnej zmene. Nové tváre a nové politické strany by zasa mali predstavovať krok číslo dva. Lenže tu sa optimizmus končí.
Opäť malý príklad: ZRS a SOP. Pamätá si ešte niekto tieto skratky? Svojho času boli pre funkciu určite dôležitejšie ako doc. či prof. – o reálnych kvalitách a schopnostiach kandidáta radšej ani neuvažujme. Nič zásadné sa ich pôsobením nezmenilo, možno skôr naopak. Necelé dva roky pred voľbami opäť prichádza čas na aktivizáciu mimoparlamentných strán a zakladanie nových subjektov. Znechutení súčasným stavom si začínajú osvojovať nové skratky, ktoré sa možno na istý čas stanú dôležité. Zmení sa tým niečo? Kiežby...
Pravdepodobnosť je však proti. Nielen preto, ako dopadli ZRS či SOP. Podstatné sú pravidlá hry. Politická strana by mala byť prejavom občianskej aktivity. To sa však zmenilo – strana je vždy predovšetkým podnikateľskou aktivitou. Na jej vznik a preniknutie do parlamentu je údajne potrebných sedemstotisíc eur. Takáto suma sa na Slovensku prácou zarobiť nedá – ani za celý život, takže nech sa do parlamentu dostane akákoľvek strana, bude vždy podnikateľským projektom. A jeho cieľom je v prvom rade zarábať. To sa dá najlepšie v prostredí, ktoré nazývame partokraciou – kruh sa uzatvára.
Riešenie? To „štandardné a osvedčené“ budeme počuť takmer každý deň už pri prezidentských voľbách, kde majú, mimochodom, najväčšie šance stranícki kandidáti – treba voliť. Nezabúdajte, aj váš voličský hlas je dôležitý. Inak sa na tom Slovensku už nebude dať ani „seriózne“ podnikať.
