Veľa Grékov je naozaj nahnevaných
Nikos Raptis, grécky občiansky aktivista Narodil sa v roku 1930 v Aténach. Vyštudoval technickú vysokú školu, stal sa inžinierom a otázkami techniky sa zaoberá vo viacerých svojich knihách. Vyše štyridsať rokov sa angažuje v sociálnom hnutí a prispieva do rôznych periodík. Do gréčtiny preložil niekoľko diel autorov ako Noam Chomsky alebo Michael Albert.
Grécke povstanie sa rozhorelo na začiatku decembra 2008. Štvrtého decembra sa po celom Grécku konali demonštrácie proti vládnej politike. Protestovali predovšetkým študenti a farmári. Niekoľko študentov polícia brutálne zbila a následne museli byť hospitalizovaní. Šiesteho decembra policajti zastrelili 15-ročného Alexisa Gregoropoulosa. Asi o hodinu zareagovali anarchisti v Aténach a ďalších mestách protestmi, ktoré skončili celonočnými bojmi s políciou. Na druhý deň sa zišlo pokojné zhromaždenie pred Aténskym národným archeologickým múzeom. Po chvíli sa dav dostal do konfliktu s políciou a pokojná demonštrácia sa zmenila na útoky proti bankám, veľkým korporáciám, polícii a vládnym inštitúciám, ktoré pokračovali niekoľko dní a rozšírili sa do ďalších miest. Desiateho decembra v celej krajine prebehol generálny štrajk. Niekoľko týždňov prebiehali denné a nočné divoké strety medzi povstalcami a gréckym štátom. Demonštrácie, protesty, barikády a nepokoje otriasali ulicami. Televízne stanice, univerzity, stredné školy, pracoviská či mestské rady – spolu sú to stovky inštitúcií - boli okupované.
Zhováral sa Chris Spannos
Môžeš nám zhrnúť udalosti posledných týždňov a načrtnúť vyhliadky do budúcnosti? Aká je nálada medzi protestujúcimi a v gréckej spoločnosti vo všeobecnosti?
– Dovoľ mi na úvod tohto rozhovoru pridať zopár poznámok k duševnému rozpoloženiu, v ktorom som sa ja alebo ktokoľvek iný v týchto dňoch ocitol. Napríklad ráno 18. decembra som čítal v novinách: „V dnešnej gréckej tlači môžeme čítať: Grécky policajt šiesteho decembra zabil 15-ročného Gréka Alexisa Gregoropoulosa. Včera okolo jedenástej hodiny, dvanásť dní po zabití Alexisa, sa zišla skupina asi desiatich stredoškolákov, členov koordinačného výboru školy, na verejnom mieste v Peristeri (upadajúca časť Atén), aby prediskutovali program demonštrácií na ďalší deň. Z diaľky niekto vystrelil a zasiahol sedemnásťročného chlapca do dlane pravej ruky. Chlapec bol hneď operovaný a z ruky mu vybrali guľku z revolveru. Podľa ostatných stredoškolákov o desať minút neskôr niekto vystrelil znovu, tentoraz z menšej vzdialenosti.“ Vláda udalosť na štrnásť hodín utajila. Nech to urobil ktokoľvek, poriadne vyplašil rodičov vzbúrených gréckych teenagerov. Polícia už prišla s „informáciou“, že strieľal „šialenec“. Môj odhad je, že to urobil jeden z neonacistov, ktorých vláda využíva na vykonávanie špinavej práce. Ale je to len moja domnienka.
Znovu z gréckej tlače: „Policajt, ktorý pätnásťročného Alexisa zabil a policajt, ktorý s ním počas tejto udalosti slúžil, neboli uväznení v hlavnom aténskom väzení, pretože sa obávali, že by im mohli ostatní väzni ublížiť. Preto ich uväznili v malom väzení mimo Atén. Oboch umiestnili do tej istej cely. Včera po polnoci napadol vraždiaci policajt svojho kolegu v cele, pričom kričal, že (kolega) je démon a že sa chce vyspovedať. Všeobecné presvedčenie je, že toto divadlo má za cieľ, aby bolo „prasa“ uznané za šialenca. Ďalšou predpokladanou možnosťou je, že policajt, ktorý svoju zbraň nepoužil, sa chystá „spievať“ a išlo teda o skutočný útok.“
Niekto by mohol tvrdiť, že poukazovať na existenciu vražedných hlupákov v akejkoľvek spoločnosti je otrepané. To je pravda. Musíme však nájsť odpoveď na otázku: Prečo títo vražední hlupáci majú pocit, že v našich spoločnostiach „poriadku a bezpečnosti“ ich bude (mlčky) ochraňovať polícia a (podľa definície konzervatívne) súdy? Nepreháňam. Každý čestný pozorovateľ procesov, ktoré v našich spoločnostiach prebiehajú, príde k rovnakému záveru.
Teraz sa vráťme k tvojej otázke. Spomínané články hovoria o najdôležitejších udalostiach až do stredy 17. decembra. Zranenie stredoškoláka v Peristeri berú obyčajní Gréci veľmi vážne. Sú si takmer istí, že nech už na chlapca strieľal ktokoľvek, strieľal, aby zabil. V prípade je jeden očitý svedok, ktorý ale zatiaľ oficiálne nevypovedal. Tvrdí, že strelci boli oblečení v civile a ihneď po streľbe sa hnali preč v aute (biely citroen) s veľkou rádiovou anténou. Tento typ áut a antén zvykla používať polícia. Udalosť samozrejme ešte väčšmi rozhnevala ľudí, predovšetkým revoltujúcich teenagerov. Na druhej strane, po streľbe sa rodičia pokúsia udržať svoje deti doma. Meno Peristeri, miesto streľby, sa stáva dôležitým slovom povstania. V Peristeri už prebehla pokojná, avšak masová demonštrácia proti streľbe. Po sedemnástom decembri demonštrácie pokračovali, ale bez pálenia a ničenia bánk, obchodov, atď. v centre Atén alebo iných miest, ako tomu bolo v prvých dňoch povstania. Vo všetkých dňoch po sedemnástom decembri mali akcie presne stanovené ciele a väčšinou sa odohrávali mimo centra.
Aké boli ciele a nakoľko boli významné?
– Voľba cieľov mnoho objasňuje a má veľký sociopolitický význam. Cieľmi boli: veliteľstvá poriadkovej polície, policajná akadémia v Novej Filadelfii na severe Atén, Francúzsky inštitút, kde sa grécka mládež učí francúzštinu ako druhý alebo tretí jazyk. Predpokladám, že sa stal cieľom pre „fenomén“ Sarkozy. Vládna budova, v ktorej sa zhromažďujú dáta ľudí s problémami pri splácaní daní, pôžičiek atď., nasledovali tiež okupačná akcia robotníkov vo Federácii gréckych robotníkov, ktorú „vytvorili“ Američania v roku 1947. Okupácia právnickej kancelárie Kougiasa, neslávne známeho obhajcu policajta, ktorý zavraždil mladého Alexisa a „upratovača“ elity. Rovnako dva útoky proti Kougiasovi v meste Patras. Tentoraz „vynikajúceho“ právneho zástupcu pred hroziacim krutým „zdisciplinovaním“ rozhnevanou mládežou obránila a zachránila polícia. Útok proti policajnej jednotke, ktorá stráži centrálny komplex súdnych budov v Aténach. Vniknutie do Národného divadla a zastavenie predstavenia. Napadnutie (večného) starostu Solúna (Tessaloniki), bývalého lekára a atléta, cukríkmi a práškovým cukrom. Verbálna reakcia „kultivovaného“ starostu na mládež, ktorá mu „ponúkala“ sladkosti, bola: „Vy spoločenskí vyvrheli!“ Náhodní diváci súhlasili s konaním mladých ľudí. Jedným z najdôležitejších činov gréckej mládeže bolo v posledných dňoch vytvorenie ságy vianočného stromčeka v centre Atén na Ústavnom námestí. Mimochodom, preambula americkej ústavy začína slovami „My, ľud“. Tretí článok gréckej ústavy nariaďuje: „Uznávaným (bývalo „oficiálne“) náboženstvom v Grécku je náboženstvo Východnej ortodoxnej cirkvi Krista. Grécka ortodoxná cirkev, ktorá ako svoju hlavu uznáva pána Ježiša Krista...“ atď. Nie je žiadnym prekvapením, že primátori Atén, „socialisti“ či pravičiari, sa vždy usilovne snažili vztýčiť najúžasnejší umelý vianočný stromček v Európe. Väčšina ľudí na svete mohla na svojich televíznych obrazovkách vidieť, ako grécki teenageri a ďalší ľudia zapálili obrovský grécky ortodoxný vianočný stromček v prvých dňoch povstania. Pravicový primátor Atén, Nikitas Kaklamanis (tiež lekár), sa veľmi energicky snažil vztýčiť nový úžasný umelý ortodoxný vianočný stromček v rekordnom čase. Niekoľko dní predtým zamestnanci (lekári, sestry atď.) jednej z najdôležitejších nemocníc v Aténach vyšli na ulicu, začali umývať predné sklá prechádzajúcich áut a (symbolicky) žiadali peniaze, aby mohli nakúpiť gázu pre operačné sály v nemocnici, pretože v nej pre nedostatok peňazí žiadnu nemali. V predchádzajúcej pravicovej vláde bol Kaklamanis ministrom zdravotníctva.
V sobotu dvadsiateho decembra sa skupina chlapcov a dievčat z Vyššej umeleckej školy (čo je univerzita) vybrali na hlavný trh s mäsom v centre Atén a požiadali obchodníkov, aby im darovali všetko skazené mäso, ktoré majú. Obchodníci boli nadšení a k daru pridali varenú bravčovú hlavu. Potom, čo zabezpečili dostatočný počet plastových vriec s odpadom, sa vybrali na Ústavné námestie k vianočnému stromčeku. Začali vylepšovať výzdobu stromčeka. Bežní občania, ktorí sa v tom čase na mieste nachádzali, študentom dodávali odvahu. Nakoniec dorazila poriadková polícia a hasičské autá, študentov poriadne zmlátili a odvtedy stoja hrdinskí policajti v plnej zbroji okolo ortodoxného vianočného stromčeka. K „veselej“ ságe vianočného stromčeka môžeme pridať charakteristický čin policajnej brutality, ktorý sa odohral niekoľko blokov od neho. Mladý vojak v civile so svojou priateľkou kráčal po hlavnej aténskej ulici. Bez akéhokoľvek dôvodu na nich na chodníku zaútočila skupina policajtov a mladého muža zmlátili, pričom mu poranili jedno oko. Očitý svedok, právnik, sa snažil zasiahnuť. Policajti sa k nemu správali hrubo. Mladý muž je zatknutý a obvinený z veľmi vážnych zločinov. Vojakov prípad sa stal pre Grékov dôležitým príkladom policajnej brutality.
Pár slov o dohľadnej budúcnosti. Zdá sa, že súčasná „intifáda“ gréckych teenagerov sa neskončí ako povstania mladých v nedávnej histórii (máj 1968 atď.). Tento pohľad potvrdzuje nový vývoj – podpora pre grécku mládež sa šíri po celom svete. Odhadujem, že študenti sa budú dôsledne snažiť sledovať svoje ciele. Zatiaľ si nikto nemôže byť istý. Najdôležitejšou budúcou udalosťou bude celonárodná demonštrácia, ktorá sa bude konať deviateho januára na pamiatku vraždy Nikosa Temponerasa, mladého stredoškolského učiteľa matematiky v meste Patras. Pred niekoľkými rokmi (1991) ho zavraždil líder pravicovej mládeže Novej demokracie, čo je strana súčasnej gréckej vlády, keď mladému učiteľovi rozbil lebku. Táto takmer zabudnutá vražda sa znovu vrátila do centra záujmu kvôli terajšej vražde Alexisa. Mám pocit, že meno Temponeras, martýr z Patrasu, bude v ďalšom vývoji medzi teenagermi zohrávať významnú úlohu.
Chcel by som sa ešte vrátiť k téme duševného rozpoloženia protestujúcich a celej spoločnosti. Myslím, že v každej existujúcej populácii sa zo zvláštnych dôvodov jedna tretina považuje za konzervatívcov. Sú to vlastne kryptofašisti. Nie je dôležité, či sa tak rodia alebo sa takými „stávajú“ (odteraz o nich budem hovoriť ako o jednej tretine). Platí to samozrejme aj pre grécke obyvateľstvo. Títo konzervatívni Gréci si myslia, že vraždiaci ozbrojený policajt, ktorý zabil Alexisa, sa v prítomnosti poltucta teenagerov bránil a že ho mal právo zabiť. Alexisa považujú za povaľača. Rovnako si myslia, že slávny právnik Kougias policajta obhajuje účinne, keď tvrdí, že chlapcova smrť bola „božou vôľou“ a že „súdy by mali rozhodnúť, či bola smrť nevyhnutná.“ Chcel by som poznamenať, že táto jedna tretina reakčných jednotlivcov môže byť príčinou všetkého zla vo svete.
Minister spravodlivosti, pán Chatzigakis, v gréckom parlamente vyhlásil, že britská vláda nielen odpustila policajtovi, ktorý zabil brazílskeho mladíka počas útoku proti londýnskemu metru pred niekoľkými rokmi, ale „znovu ho vrátila do aktívnej služby“. Preto by grécka vláda mala takisto... atď. V známej extrémne pravicovej oblasti Sparty na Peloponéze vzniklo hnutie, ktoré zbiera peniaze pre rodinu vraždiaceho policajta! Obsahom ich textu bolo, že študenti nekonajú správne. Najhoršie reagovala na povstanie teenagerov tajomníčka ústredného výboru KKE (Komunistická strana Grécka) Aleka Papariga. Vyhlásila, že bez ohľadu na to, koľko mladých ľudí demonštrovalo, nejde o povstanie. Povedala, že revolúcie prebiehajú, len keď sa vzbúria robotníci pod vedením komunistov. Tiež naznačila, že Koalícia radikálnej ľavice (bývalí eurokomunistickí odpadlíci z KKE) prehliada podpaľovanie a podobne. Toto obvinenie je nielen nekorektné, ale aj nečestné.
Najnebezpečnejšou skupinou udalostí posledných týždňov boli totiž neonacisti. Demonštrácie, podpaľovanie alebo rabovanie im poskytli jedinečnú šancu zamiešať sa medzi demonštrantov a vykonávať svoju odpornú prácu. (Mimochodom, svoju nacistickú organizáciu pomenovali Zlatý úsvit.) Počas prvých dní povstania využili príležitosť zamiešať sa medzi obchodníkov, ktorí sa pokúšali chrániť svoje obchody v Patrase. Niektorí svedkovia ich počínanie označili ako Kristallnacht (tzv. krištáľová noc z 9. na 10. november 1938, keď sa v Nemecku uskutočnilo systematické rabovanie a vypaľovanie židovských objektov). Prenasledovali ľudí a dokonca sa vlámali do ich domov. Podobné činnosti neonacisti vykonávali v severogréckom meste Komotini. Takémuto konaniu sa darilo vďaka ochrane neonacistov políciou. Zdá sa, že v policajnom zbore je významné množstvo neonacistov zo Zlatého úsvitu. Jednou z najdôležitejších udalostí bolo počas týchto dní video, ktoré ukazuje neonacistov (alebo policajtov, ktorí sú oblečení ako demonštranti) vyzbrojených páčidlami a podobne, ako vychádzajú zo skupiny radových policajtov a začínajú rozbíjať výklady obchodov. Jeden z nich používa normálne kladivo.
Dôležitejší je ale fakt, že neonacisti, ktorí pôsobia na okrajoch spomínanej jednej tretiny, sa dokázali dostať do gréckeho parlamentu ako prijateľná politická strana so ziskom troch až štyroch percent hlasov v parlamentných voľbách. Väčšinu času sa v parlamente usilujú prezentovať populistický obraz, pričom používajú jazyk a argumenty komunistickej strany! Včera však ich vodca s tureckým (!) menom Karatzaferis, ktorý je bývalý novinár (a amatérsky boxer), žiadal parlament, aby hlasoval za nový „zvláštny zákon“. História „zvláštneho zákona“ (po grécky „idionymo“) patrí k najzlovestnejším stránkam politického života v Grécku. Zákon vytvoril v roku 1927 slávny „otec“ gréckeho národa, „veľký demokrat“ Eleftherios Venizelos, ktorého nespočetné mramorové alebo bronzové sochy sú umiestnené po celom Grécku. Zvláštny zákon bol navrhnutý tak, aby odštartoval brutálnu perzekúciu gréckych komunistov a anarchistov, ktorí chceli zmeniť ustanovený spoločenský poriadok. Bol to začiatok pogromu predovšetkým proti gréckym komunistom, ktorého súčasťou bolo väznenie, mučenie, a neskôr, po Venizelosovi, popravy po tisícoch pretrvávajúce až do roku 1974. Keď Venizelosovi oznámili, že grécki fašisti tej doby sa snažia zmeniť ustanovený spoločenský poriadok, odmietol ich do zvláštneho zákona začleniť. Samozrejme, všetok ten krik Karatzaferisa, ktorý je zástupcom neonacistov v parlamente, je len póza, pretože on sám vie lepšie ako ktokoľvek iný, že keby odložili masky, mnohé tváre pod nimi budú patriť banditom zo Zlatého úsvitu alebo policajtom.
Na tomto mieste musím opísať situáciu, ktorá je pre politický život v Grécku veľmi dôležitá. V gréckej spoločnosti má zopár ľudí dominantný, takmer každodenný, vplyv na správy. Patria medzi nich nasledujúce osoby: V Solúne je vysoký kňaz (neviem, aké je jeho postavenie, ale v tomto postavení ich oslovujú titulom „svätý“) ortodoxnej cirkvi, ktorý je známy pod menom Anthimos. Celé roky prednáša z kazateľnice neuveriteľne extrémne pravicové a bojovné politické kázania, ktoré sú veľmi nebezpečné. Vyhráža sa napríklad Macedóncom inváziou gréckej armády alebo ich vyzýva podľa vzoru G. W. Busha: „Nechajme ich (Macedóncov) prísť!“ Kto ho v tomto druhu činností podporuje?
V Solúne žije aj istý Psomiadis, fanatický pravičiar, ktorý hrá úlohu prefekta, dvojičku kňaza Anthimosa bez sutany. Hoci raz, keď si obliekol kostým „Zorra“ a jazdil na koni, sa kňazovi v čiernej sutane podobal. Dlhé roky sa od skorého rána objavuje na televíznych obrazovkách. Aká môže byť jeho úloha? Ďalším je Theodore Pangalos, sedemdesiatročný muž s ťažkou nadváhou, ktorý je na svoju hmotnosť pyšný. Dokazuje to udalosť z niektorej inštitúcie Európskej únie, keď pri mikrofóne, ktorý zabudli vypnúť, verbálne zaútočil na Angelu Merkelovú otázkou: „Pretiahol ju už ju niekedy tlstý chlap?“ Chcel sa ukázať ako statočný tlstý muž. Pangalos je vnukom generála s rovnakým kresťanským menom, ktorý bol gréckym diktátorom v roku 1925. Ako to už v niektorých prípadoch potomkov diktátorov ako Pangalos býva, vnuk sa označil za ľavičiara a vstúpil do politiky. V šesťdesiatych rokoch sa dokonca dostal do blízkosti Mikisa Theodorakisa, ktorý bol veľkým tvorcom a heroickou postavou gréckej ľavice. Keď socialisti v roku 1981 vyhrali voľby, Pangalos sa k nim pridal a takmer celé dve desaťročia zastával ministerské posty, prevažne na ministerstve zahraničných vecí. „Vrchol“ jeho kariéry prišiel v roku 1999, keď ako socialistický minister zahraničných vecí doručil vodcu Kurdov Ocalana Turkom a ten odvtedy hnije v tureckých väzeniach. Pred pár dňami Pangalos zaútočil na Koalíciu radikálnej ľavice ako na „politických povaľačov“, ktorí podporovali maskovaných vzbúrencov pri podpaľovaní atď. Toto obvinenie je tak očividne falošné, až sa natíska otázka: Aký je Pangalosov cieľ? Kto a prečo ho v tejto provokatívnej činnosti takmer polovicu storočia podporuje? Faktom však zostáva, že nasledujúce dni všetci diskutovali o slove „povaľači“, ktoré Pangalos vypustil zo svojich úst. Ďalšie dve osoby, ktoré patria do spomínanej kategórie gréckej spoločnosti, sú právnik Kougias a vodca extrémnej pravice v gréckom parlamente Karatzaferis.
V gréckom povstaní nájdeme ešte jeden nový faktor – imigrantov. Spočiatku sa na nepokojoch nezúčastňovali. Mali len najväčší podiel na rabovaní. V niektorých prípadoch sa však k nepokojom pridali. Bolo to prirodzené a dalo sa to očakávať. Z väčšiny imigrantov, ktorí mali to šťastie, že ich odvliekli na grécku policajnú stanicu, sa stali vášniví odporcovia všetkého gréckeho. Znásilňovanie žien násadami od metiel alebo palicami patrí k obvyklým postupom statočných gréckych policajtov. Najtragickejší opis tejto procedúry ponúkol mladý albánsky muž, ktorý pred niekoľkými rokmi, potom ako odmietal odpovedať na dotieravé otázky gréckych novinárov, povedal, že grécki policajti mu robili to, „čo sa robí ženám“. Mladého Albánca zabila albánska polícia v Albánsku. Najnovší postup gréckej polície, ktorý bol zaznamenaný aj na video, je zobrať jedného albánskeho imigranta a nechať ho mučiť ďalšieho Albánca pre potešenie gréckych policajtov, príslušníkov nadradenej rasy.
Čo môžeš povedať o zvyšných dvoch tretinách populácie?
– Po prvý raz začali bežní Gréci hádzať kvetináče na policajtov z balkónov svojich bytov.
Prvýkrát bežní Gréci z balkónov zaznamenávali na video zásahy polície a distribuovali ich do médií, aby bola ich brutalita zverejnená. Spomínané video s kladivom je vlastne čiernobiele, čo môže znamenať, že kamera je staršia. Mladá žena zachytila so svojou kamerou scénu odchodu dvoch zabijáckych policajtov z miesta Alexisovej vraždy. Ďalšia drobná informácia, ktorá bude použitá na súde. Najvýstižnejšie popisuje náladu dvoch tretín populácie slovo „participatívna“. Pokiaľ ide o teenagerov a študentov, je povzbudivé počúvať ich vyhlasovať, že bojujú za dôstojnosť, že neschvaľujú barbarskú konkurenciu v spoločnosti, že chcú skutočné vzdelanie a nechcú len jednoducho plniť svoje mysle informáciami. Rovnako je povzbudivé vidieť študentov a teenagerov, ako sa pokúšajú uhasiť ohne alebo zabrániť deštrukcii malých obchodov, zatiaľ čo disciplinovaní demonštranti KKE nezaujato prechádzajú okolo. Zdá sa, že tentoraz pristupujú k boju s veľkou vážnosťou.
Je v gréckej spoločnosti, histórii alebo vzťahoch medzi generáciami niečo zvláštne, čo by pomohlo vysvetliť vzburu?
– Jedna grécka zvláštnosť by mohla v tomto boji pomôcť. Grécka rodina je stále entita, v ktorej sú ľudia veľmi úzko spätí. Dnešní teenageri sú dve generácie vzdialení od tých, ktorí zažili nacistickú okupáciu v rokoch 1941 až 44 a krvavú vzburu ľavice proti Britom a USA, trvajúcu až do roku 1949. Vo väčšine gréckych rodín ešte nájdeme zvyšky tejto skúsenosti, ktorá cez silné rodinné väzby umožňuje gréckym teenagerom celkom presne chápať beh sveta. Teraz to potvrdila zrelosť názorov, ktoré v posledných dňoch vyjadrovali.
Môžeš, prosím ťa, opísať niektoré materiálne podmienky mladých ľudí, študentov, robotníkov, imigrantov a podobne, a tie, ktoré sa týkajú búriacich sa a k rebélii vyzývajúcich ľudí?
– Najdôležitejšími aspektmi materiálnych podmienok sú nezamestnanosť, platy, podľa ktorých vzniklo označenie „sedemstoeurová generácia“, univerzitné vzdelanie, ktoré je takmer nepoužiteľné, odchody gréckych spoločností do susedných krajín za účelom hľadania lacnej práce, flexibilný prístup k najímaniu a prepúšťaniu, neuveriteľne vysoké ceny v gréckych supermarketoch, omnoho vyššie ako ceny v ostatných krajinách Európskej únie, škandalózne zaobchádzanie vlády s peniazmi daňových poplatníkov, neuveriteľne zlé podmienky v Národnom zdravotnom systéme, závratné zisky gréckych bánk a nakoniec zvláštna neústupčivosť gréckej vládnej elity pri nasledovaní „neoliberálneho“ ekonomického modelu po tom, čo sa deje na celom svete.
V utorok 16. decembra predseda vlády Karamanlis povedal, že prijal „podiel hanby“ na škandále, do ktorého je zapojený kláštor, ktorý vymenil farmársku pôdu na severe Grécka za štátom vlastnený majetok v Aténach. Ako sa to odrazilo na dôveryhodnosti Karamanlisa a jeho strany Nová demokracia? Rozširuje sa kríza dôvery ďalej, od politikov a strán, ktoré obsadili pozície vo vládnych inštitúciách až ku kritike politických inštitúcií samotných?
– Karamanlis musel zniesť obrovský výsmech zo všetkých svetových strán, s výnimkou zvláštnej jednej tretiny, ktorá do neho veľa investovala (hmotne aj nehmotne). Dokonca ani vlastní ľudia ho nepovažujú za veľmi schopného manažéra, považujú ho totiž za nekompetentného. Diskrétne o tom diskutovali dokonca aj jeho ministri. Takmer všetky škandály v Grécku sa zametú pod koberec. Rozhodujúcim faktorom pri tejto bezuzdnej nečestnosti je medzi politikmi extrémne skorumpované a reakčné súdnictvo, ktoré pôvodne vytvorila CIA v roku 1947 (ako väčšinu inštitúcií v Grécku), a ktoré odvtedy neprešlo žiadnou nevyhnutnou transformáciou. Pravdivosť tohto tvrdenia dosvedčuje fakt, že sudcovia, ktorých používali diktátori, majú v súdnictve stále veľkú moc.
Ako som už hovoril, dve tretiny Grékov vedia, o čo ide, ale časť z nich je uväznená socialistami v klientskom voličskom vzťahu z ekonomických dôvodov, ostatní „skutoční“ ľavičiari majú cieľ, ktorý má svoje korene v histórii. Jedinou cestou z tejto slepej uličky pre vedenie KKE ako tradičných komunistov je odísť a pre základňu KKE, bežných členov, je cestou nájsť dosť odvahy k uznaniu minulých chýb a pridať sa k ostatným ľavicovým silám. To isté platí aj pre členskú základňu socialistov. Osobne si myslím, že teenagerská „intifáda“ zohrá svoju úlohu, keďže mládež získala právo na dialóg s dospelými vo vlastných rodinách a v celej spoločnosti. Právna situácia sa dostala do nasledujúceho bodu: Guľku, ktorá Alexisa zabila, skúmalo Demokritos, najvýznamnejšie výskumné pracovisko v Grécku, a výsledky ukázali, že na guľke sa našli stopy kysličníka kremičitého, čo môže znamenať, že predtým, ako prenikla do Alexisovho tela, zasiahla nejaký stavebný materiál. Všetci očití svedkovia však tvrdia, že streľba bola horizontálna a že policajti nestrieľali do vzduchu. To, že osudný výstrel bol horizontálny, potvrdilo na mieste vyšetrovanie technických expertov. Panuje všeobecná zhoda, že aj keď sa guľka odrazila, použitie zbrane bolo zločinné.
Obhajca Kougias zvláštnym spôsobom pokračuje v provokovaní celej gréckej populácie. Mnohí ľudia sú na neho naozaj nahnevaní. Zdá sa, že jeho odvaha sa nezakladá na osobnej statočnosti, ale že má akýsi nepochopiteľný zdroj. Pokiaľ ide o policajtov vo väzení, po násilnom divadle či skutočnom útoku sa v súvislosti s nimi nestalo nič dôležité.
Policajný dôstojník, ktorý Gregoropoulosa zastrelil, bol obvinený z vraždy. Ako to ovplyvnilo ľudovú nespokojnosť s políciou? Ako to ovplyvnilo všeobecné znepokojenie zo zhoršujúcich sa spoločenských a materiálnych podmienok a potrebu zmeniť spoločnosť?
– Verejná nespokojnosť väčšiny Grékov s políciou tu bola takmer polovicu storočia. Nová je len reakcia teenagerov. Znepokojenie ohľadom polície je v tomto období, na rozdiel od predchádzajúcich desaťročí, keď polícia mohla účinne ničiť životy alebo pôsobiť každodenné utrpenie časti populácie, minimálne.
Grécka polícia má za sebou históriu plnú násilia a brutality. Myslíš si, že grécky štát sa snaží krotiť potlačovanie povstania zo strachu pred vyvolaním ešte väčšej bojovnosti a rozšírením povstania? Vieš si napríklad predstaviť, aké by boli následky, ak by polícia zaútočila na Aténsku polytechnickú univerzitu?
– Štát sa represii nesnaží zabrániť. Dojem z prvých pár dní, že polícia konala v obrane, je nepresný.
Ako ďaleko môže povstanie dospieť? Ako odpovedá grécky vládny aparát? Myslíš si, že majú dôvod obávať sa, že stratia kontrolu? Majú elity spoločnú stratégiu pre boj s povstaním alebo sa ich názory líšia?
– Povstanie môže prejsť dlhú cestu. Kľúčovými faktormi sú členské základne KKE a socialistov (PASOK). Nie je žiaden dôvod obávať sa straty kontroly. Grécke elity boli vždy závislé na podpore Bieleho domu. Dôvod na znepokojenie majú ľudia z pôsobiska CIA na veľvyslanectve USA v Aténach. Silná, zjednotená grécka ľavica bola v minulosti pre USA nočnou morou.
Rozhovor bol uverejnený na www.zmag.org Preložil Peter Vittek
