Mimochodom
Čerstvý americký prezident Barack Obama volá po vytriezvení z volebnej eufórie a pripomína svojim občanom, že „veci sa môžu zhoršiť pred tým, ako sa začnú zlepšovať“. Analytici upozorňujú na to, že očakávania voličov od Baracka Obamu sú takmer iracionálne a veľmi ľahko môžu ostať nenaplnenými. Počet Američanov s prepadnutou hypotékou vzrástol v minulom roku o 81 percent na viac než 2,3 milióna a veritelia zabavili viac ako 860-tisíc domov. Podľa predpovede ekonómov z Moody´s Economy.com táto smutná bilancia narastie v roku 2009 o ďalších 18 percent. Čo na to „SuperObama“, ktorý sľúbil zmenu? Zrejme si bude musieť skrachovancov a vysťahované rodiny vziať k sebe do Bieleho domu a premenovať ho na Azylový. Národ odchovaný na komixoch o Supermanovi totiž nikdy neuverí, že superhrdinovia neexistujú. Najmä nie v momente, keď si jedného práve zvolil za prezidenta a teraz čaká, kedy už konečne priletí a zachráni ho z „horiaceho domu“ hospodárskej krízy. To už by Američania mohli rovno začať veriť, že neexistuje ani Santa Claus, ani všemocná neviditeľná ruka trhu. A to by bol jasný začiatok konca USA, ako ich poznáme.
* * *
Pondelok 19. januára bol vyhodnotený ako najsmutnejší deň všetkých čias. V rebríčku, ktorý zostavuje britský psychológ a špecialista na depresie Cliff Arnall, pretromfol dokonca aj vlaňajší 21. január. Faktormi, ktoré zabezpečili uplynulému pondelku smutné víťazstvo, boli zimné počasie, ťarcha pôžičiek po vianočných sviatkoch, zintenzívnenie pocitu monotónneho života po lesku Vianoc, porušenie novoročných predsavzatí, všeobecná znechutenosť a nenaplnená túžba po zmene životného štýlu, plus nestabilita pracovných miest a kolaps cien nehnuteľností. Podľa výskumov v minulosti sú pondelky veľmi nepopulárne a väčšina ľudí najhoršie zaspáva práve v nedeľu večer pre desivú predstavu, že ráno treba opäť vstávať do práce. Práve to, čo nás tento rok prinútilo prežiť „ešte najsmutnejší deň v histórii ľudstva“, nám, paradoxne, môže do roka pomôcť z tejto svetovej depresie von. Ak sa stane realitou kuvikanie pesimistov, o rok nám už možno na vianočné darčeky nikto nepožičia a pod stromčekom bude pavučina. „Sviatky hojnosti“ sa teda svojou atmosférou od bežných dní nebudú nijako zvlášť líšiť – aspoň nám potom nebude ľúto. Mnohí už nebudeme musieť chodiť do práce, a tak sa zbavíme škodlivého stresu, získame voľný čas a z nedele na pondelok budeme môcť konečne zasa spokojne spávať. Zmena životného štýlu nás osvieži a dodá nám novú energiu. Tak čo, tešíte sa?
* * * Nad vchodom do bruselského sídla Rady Európskej únie minulý štvrtok odhalili dielo výtvarníka Davida Černého Entropa. Zobrazuje členské štáty EÚ pomocou tradičných stereotypov, ktoré sa s konkrétnymi krajinami spájajú. Predstaviteľom niektorých štátov však toto stvárnenie práve nelichotí. Bulhari, ktorých krajinu výtvarník vyzdobil motívom tureckých záchodov, poslali českému predsedníctvu EÚ protestnú nótu a dnes už plastiku halí čierna prikrývka. Výhrady má aj Ministersvo zahraničných vecí SR, ktorému sa nepáči Slovensko v podobe čabajky previazanej maďarskou trikolórou. Zvažuje sa žiadosť o odstránenie Slovenska z Entropy. Nespokojnosť s umeleckým výtvorom, ktorým sa v Bruseli prezentujú euroskeptickí Česi, nás stavia pred dve očividné alternatívy – buď sa necháme vylúčiť z Eu(nt)rópy, alebo budeme držať čierny „celoštátny smútok“ ako Bulhari. Obe z možností sú skôr nepríjemné, no presvedčiť umelca, aby namiesto stužky v maďarských farbách prilepil na slovenskú plastiku radšej Jánošíka s valaškou, je skôr nepravdepodobné. Možno by sa však na „čabajku“ dalo prilepiť maličké potrubie pretínajúce maketku bielo zasneženého Slovenska od východu na západ. Na toto by predsedajúci euroskeptici snáď aj pristali.
(eb)
