Tragédia na Africkom rohu
Na jednej z globálnych dopravných tepien sa objavila hrozba, ktorá prinútila konať aj svetové mocnosti. Moderní piráti, zo svojich útočísk v Somálsku, ohrozujú nákladné lode smerujúce k Suezskému prieplavu.
Svetové mocnosti – Spojené štáty americké, Rusko, Čína, Európska únia či India – vyslali do oblasti svoje vojenské plavidlá, aby situáciu dostali pod kontrolu. Pirátske útoky sú však len symptómom rozsiahlejšieho problému – zrútenia akejkoľvek centrálnej vlády v jednej z najchudobnejších krajín sveta, v Somálsku. A aktivity svetových mocností, na rozdiel od energickej ochrany vlastných lodí, sú v tomto smere trestuhodne polovičaté.
Mocenský chaos
Pravdou však je, že Somálsko hľadá vládu – akúkoľvek vládu. Stiahnutie etiópskych jednotiek vytvorilo mocenské vákuum, ktoré sa snažia rýchlo zaplniť rôzne islamistické frakcie, etnické a klanové skupiny, či jednoducho gangy banditov. Po ďalšom neúspešnom pokuse „normalizovať“ situáciu zvonku je civilné obyvateľstvo chytené v ďalšej etape pekla občianskej vojny. Podľa OSN závisí tri a štvrť milióna Somálčanov od potravinovej pomoci; v krajine je 1,3 milióna vnútorných utečencov. Stotisíce ďalších utekajú do Kene, Etiópie, Eritrey či cez Adenský záliv do Jemenu.
Medzinárodné spoločenstvo vkladá nádej do rokovaní v Džibuti. Z nich by mohla vzísť dočasná vláda – spojením západom podporovanej, exilovej „Dočasnej federálnej vlády“ (názov nehovorí nič o jej popularite, či aspoň akceptovateľnosti v krajine, ktorá je minimálna) a umiernenej časti islamskej opozície zjednotenej v Aliancii za znovuoslobodenie Somálska (ARS). Akákoľvek dohoda dosiahnutá za rokovacím stolom však môže byť v skutočnosti iba zdrapom papiera. Federálna dočasná vláda – ktorá sa už stihla zdiskreditovať korupciou a neschopnosťou priniesť stabilitu – stratila vojensky v poslednom čase dôležité oporné body. A radikálnejšie islamistické skupiny, ktoré vzišli rovnako ako ARS z Hnutia islamských súdov, vyhlásili rokovania za nelegitímne. Ich cieľom je eliminovať zahraničný vplyv a vytvoriť na Africkom roku islamský štát.
Polovičaté snahy
Posledná fungujúca centrálna vláda v krajine zanikla v roku 1991. Spojené štáty americké sa pokúsili o intervenciu, no mala to byť rýchla, lacná akcia, ktorá potvrdí ich status superveľmoci a súčasne nebude viazať veľa zdrojov. Situácia sa vyvinula inak a namiesto vítajúcich davov vítala „osloboditeľov“ neprehľadná situácia, v ktorej každý bojoval s každým. Po prvých stratách sa americké jednotky rýchlo stiahli a odvtedy sa, spolu s krajinami Európskej únie, prakticky obmedzovali len na to, aby konflikt udržiavali v určitých medziach. Pokusy, akým bolo vytvorenie zvonka podporovanej Dočasnej federálnej vlády, boli odsúdené na neúspech nedostatkom podpory a koherentnej politiky.
Hoci sa Somálsko dostalo do širšieho rámca Bushovej „vojny proti terorizmu“, keďže medzi skupinami zápasiacimi o moc získavali postupom času čoraz silnejšie postavenie islamistické hnutia, bolo stále na jeho okraji. Washington a európske krajiny síce podporili etiópsku inváziu, no nezaujatý pozorovateľ mal veľa dôvodov na podozrenie, že hlavným dôvodom bola snaha zastaviť Hnutie islamských súdov, a nie nastoliť v krajine pokoj. Spolu s neochotou viac podporiť podvyživenú misiu Africkej únie, a odmietnutím nasadiť v oblasti jednotky OSN to viedlo k ďalšiemu zlyhaniu. Etiópske jednotky odišli a nešťastná krajina nie je k mieru o nič bližšie.
