Ami go home – a čo bude ďalej?

Šepoty, že letecká základňa NATO v Manase neďaleko hlavného mesta Kirgizska Biškeku to má zrátané, sa šírili už dlhšie. Ale až 3. februára 2009, po zavŕšení rusko-kirgizských rozhovorov na najvyššej úrovni, prezident Kurmanbek Bakijev ohlásil, že de facto americká báza a de iure báza NATO asi končí.
Počet zobrazení: 1814
str.8_Manas_basil58-m.jpg

Šepoty, že letecká základňa NATO v Manase neďaleko hlavného mesta Kirgizska Biškeku to má zrátané, sa šírili už dlhšie. Ale až 3. februára 2009, po zavŕšení rusko-kirgizských rozhovorov na najvyššej úrovni, prezident Kurmanbek Bakijev ohlásil, že de facto americká báza a de iure báza NATO asi končí.

V pôvodnom zmluvnom dokumente ošetrujúcom umiestnenie leteckej základne Manas v Kirgizsku sa predpokladalo, že bude fungovať jeden rok s predpokladom, že sa platnosť dohody automaticky predlžuje o rok. Takže si treba uvedomiť, že od podpisu dokumentu uplynulo už viac ako osem rokov a za toto obdobie sa zmenili alebo celkom zanikli dôvody, prečo základňa vôbec vznikla. Veď z Afganistanu hrdo hlásia, že pod láskavým vedením Washingtonu sa sformovali štátne inštitúty.

Prijala sa ústava, bol zvolený prezident, skoncipovala sa vláda – teda všetky podmienky na to, aby v krajine fungoval systém štátnej moci. Pre Biškek sa naplnil jeden z dôvodov, prečo poďakovať Washingtonu a požiadať, aby americkí vojaci odleteli. Keby však Američania tvrdili, že zvolený afganský prezident je neefektívny, vláda nefunkčná a orgány štátnej moci skorumpované, priznali by krach svojho konceptu. Takže v tejto chvíli má Biškek propagandisticky „navrch“.

Druhý dôvod prijatia takéhoto rozhodnutia sú vnútorné príčiny. O smrti občianskeho pracovníka základne Alexandra Ivanova, ktorého zastrelila ochranka základne ako zajaca, sme v Slove písali. Prípad však vďaka americkým obštrukciám nie je dodnes doriešený. Preto ani nemôžu prekvapiť zdôvodňujúce slová prezidenta K. Bakijeva: „Ako možno hovoriť o suverenite štátu, ak nie sme schopní zaistiť zákonnú ochranu svojich občanov?“

Počas spomínanej nedávnej návštevy v Moskve, kde sa konali dva postsovietske summity, prezident Kirgizska informoval, že po prerokovaní vo vláde kirgizský parlament prijme uznesenie, ktorým vstúpi do platnosti zákon O denonsácii odpovednej nóty MZV Kirgizska na nótu Veľvyslanectva USA č. 542 zo dňa 4. decembra 2001.

Je pravda, že toto rozhodnutie neprijalo Kirgizsko spontánne a že krajina sa bude naďalej podieľať na protiteroristických operáciách. Dôležité vyňať z tohto kroku je skutočnosť, že aktom sa vlastne Kirgizsko rozhoduje a zrejme sa rozhodlo, že jeho strategický partnerom bude v 21. storočí naďalej Rusko. A to je dobre nielen pre samotné Kirgizsko, ale aj pre Strednú Áziu ako celok. Nakoniec ide o stáročiami preverený fakt.

Pritom v samotnom Kirgizsku sa názory na toto rozhodnutie líšia. Bývalý minister obrany Ismail Isakov vníma proces ako „nevýhodné rozhodnutie, ktoré znamená začiatok konca prezidenta K. Bakijeva“. Naopak poslanec Žogorku Keneša (parlamentu) je presvedčený, že „nakoniec bolo učinené zadosť verejnej mienke v krajine“. No a tá sa jasne stavia proti arogantným Američanom v Manase (svoje by vedeli povedať aj obyvatelia Karši v susednom Uzbekistane, odkiaľ bola americká letecká základňa vytesnená v roku 2005).

Rozhodnutie Biškeku bolo síce samostatné, ale rozhodne za ním cítiť vplyv Moskvy. Rusko sa rozhodlo poskytnúť Kirgizsku úver vo výške dve miliardy amerických dolárov a jednorazovú finančnú injekciu vo výške 150 miliónov dolárov. Nehovoriac o tom, že bol odpustený doterajší dlh približne 180 miliónov dolárov. Rusko bude okrem toho budovať Kambaratinskú hydroelektráreň s investičnými nákladmi cca 1,7 miliárd amerických dolárov, čím sa zmenia parametre energetickej bezpečnosti v Strednej Ázii, a predovšetkým vodná rovnováha. Pritom za základňu Američania (nepravidelne) platili Kirgizsku cca 150 miliónov dolárov ročne.

Friedrich Schiller hovorieval, že v dejinách ľudstva nemožno nájsť nič poučnejšie, než históriu omylov. Možno hlavným dôvodom rozhodnutia vymeniť Manas za ekonomickú pomoc Moskvy bol okrem pochopenia svojho omylu aj úder z Turkmenistanu, ktorý rozhodol o dvojnásobnom zvýšení cien za plyn pre Kirgizsko. A to by už tak či onak chatrná ekonomika krajiny nevydržala. Čiže omyl za omylom.

Aj keď sa zdá, že o likvidácii leteckej základne Manas je rozhodnuté, v Strednej Ázii je možné všetko. Teda aj to, že momentálny šum znamená len toľko, že sa spustil proces novej licitácie medzi Moskvou a Biškekom, a takisto medzi Biškekom a Washingtonom.

Pentagon leteckú základňu v regióne potrebuje ako soľ. A už sa ponúkol Tadžikistan a hlavný vyjednávač Robert Simons aktívne rokuje nielen v Taškente (!), v Dušanbe, ale aj na južnom Kaukaze.

Ako ukazuje život, všetko je predovšetkým o peniazoch. Takže šach, ktorý prostredníctvom Biškeku dala Moskva cez Manas Washingtonu, ešte nemusí znamenať, že je to šach mat. Hra na veľkej šachovnici totiž pokračuje.

Autor je spolupracovník Slova

Letecká základňa bola zriadená na území medzinárodného letiska Manas v decembri 2001 na základe mandátu OSN pre podporu koaličnej antiteroristickej operácie v Afganistane. V súčasnosti je na základni dislokovaných cca 1.500 amerických vojakov. Po uzatvorení podobnej základne v roku 2005 v Uzbekistane, bol Manas kľúčovým prvkom pri zaisťovaní leteckých operácií v Afganistane.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984