Obrana humanistov
Nikdy som necítil potrebu samoúčelne napádať náboženstvá a bezhlavo útočiť na veriacich ľudí. Na jednej strane som presvedčený, že moderný racionálny človek musí byť schopný odpútať sa od náboženských ilúzií, ktoré majú charakter bludov, na druhej strane sa nemôžem uspokojiť s vulgárnym materializmom tých ateistov, ktorí sú (povedané slovami amerického filozofa a sekulárneho humanistu Daniela Dennetta) neúctiví k pravým zázrakom bohatstva našej existencie. To, že život je zložitejší ako jeho mechanistická interpretácia, sa musí stať výzvou na jeho dôkladnejšie skúmanie, nie zámienkou na potláčanie tohto skúmania. Človek túži po presahovaní, ale táto potreba sa nesmie stať predmetov neurotických blúznení. Takto nejako to pochopil aj slovinský filozof Slavoj Žižek. Hoci Boh, ktorý garantuje zmysluplnosť Univerza, je pre neho definitívne mŕtvou koncepciou, uvedomuje si, že čistý humanizmus nestačí, že je tu ešte iná dimenzia so svojou otvorenosťou pre to, čo je viac ako ľudské. Preto prichádza s koncepciou „materialistickej teológie“.
„Neverím v Boha a nie som ateista,“ napísal Albert Camus v Zápisníkoch a jeho trpký pocit z nezmyselného zápasu medzi náboženským fundamentalizmom a materialistickým formalizmom by sa mohol stať mottom tohto seriálu. Jeho bezprostredným podnetom je však niečo celkom iné. Agresivita, s akou sa v poslednom čase cirkevné kruhy na Slovensku i vo svete pustili do boja proti neveriacim. Pokles tolerancie voči sekulárnym humanistom, ich bezdôvodné urážanie a zvyšujúca sa diskriminácia na pracoviskách, v spoločenskom živote, vo verejnoprávnych médiách a podobne. Hoci neveriaci predstavujú po katolíkoch jednu z najväčších skupín, ich názory, želania, hodnoty a životné postoje sa masívne ignorujú. Politické špičky sú závislé na záujmoch cirkevnej hierarchie prešpikovanej škandálmi a vláda sociálneho demokrata Roberta Fica túto závislosť paradoxne ešte väčšmi prehlbuje.
Dnes je už situácia natoľko vážna, že sekulárni humanisti akútne potrebujú platformu na slobodné šírenie vlastných ideí a hodnôt. Chceme ukázať, že tradícia sekulárneho hu-manizmu je minimálne taká bohatá ako tradícia náboženstiev a vo svojej podstate etickejšia ako religiózne zdôvodnenia morálky. Chceme vytvoriť priestor, v ktorom by bol hodnotový systém sekulárneho humanizmu rovnocenne akceptovaný v spoločenskom diskurze o etických otázkach. Sú to hodnoty, za ktoré boli ateisti prenasledovaní už v období antiky. Sú to hodnoty, za ktoré trpel vo väzení Denis Diderot, za ktoré bol z univerzity vylúčený Percy Bysshe Shelley, za ktoré musel slovenský filozof Ján Horárik emigrovať do Nemecka a skrývať sa pred políciou. No tak militantne, ako vyzýva do boja proti ateizmu súčasná cirkevná hierarchia, vyzývali naposledy fašistickí pohlavári.
Tento seriál začínam symbolicky v predvečer 200. výročia narodenia jedného z najväčších vedcov všetkých čias Charlesa Darwina, ktoré pripadá na 12. februára. Muž, ktorý svojou evolučnou teóriou zasadil smrteľný úder primitívnym náboženským poverám, je pre mnohých ikonou ateizmu, pre nás však najmä symbolom bádateľskej dôslednosti a nekompromisnej poctivosti. Moderný sekulárny humanizmus by bol bez neho prakticky nemysliteľný. Pre mňa má sekulárna etika najmä jeden zásadný význam: je to jediný priesečník, v ktorom sa dokážu stretnúť a dohodnúť ľudia rôznych vierovyznaní a svetonázorov. To jej dodáva kozmopolitný rozmer, ktorý neprehliada rozdiely medzi kultúrami, ale snaží sa ich prekonať.
Autor je vysokoškolský učiteľ
