Domy

(Moja Amerika) Myslím, že na Cédrica nezabudnem. Na vedúceho v letnom tábore. Cédric mal čierne vlasy spletené do dredov. Bol od nás asi o päť rokov starší. Nosil plátené nohavice a fajčil šúľané cigarety. Potrpel si na to, že večer sedel dlho pred tlejúcim ohňom, a keď všetci išli spať, vytiahol kovovú nádobku s marihuanou.
Počet zobrazení: 1604
0809_13_Ilustracne_foto_Svetlana_ZuchovaCB-m.jpg

Myslím, že na Cédrica nezabudnem. Na vedúceho v letnom tábore. Cédric mal čierne vlasy spletené do dredov. Bol od nás asi o päť rokov starší. Nosil plátené nohavice a fajčil šúľané cigarety. Potrpel si na to, že večer sedel dlho pred tlejúcim ohňom, a keď všetci išli spať, vytiahol kovovú nádobku s marihuanou. V nádobke mal uskladnené všetko, čo k tomu potreboval. Predstieral, že sa snaží, aby si ho ostatní nevšimli. Rituál, ktorý si nechával až na noc. Keď už všetci zaspávali a pri ohni ich ostalo len pár. Spávali sme vonku a ohorky z cigariet sa odkladali do plechovej nádobky, aby nešpinili prírodu. Cédric čupel pri tmavom ohni. Čupel tak, ako som si vždy predstavovala, že sa čupí v Indii. Mal chudé nohy. Chudé nohy sa ľahko ohli, keď čupel pred dohasínajúcim ohňom a s pôžitkom fajčil. Cédric býval pri Grenobli obklopenom horami. V Grenobli študoval nejaký veľmi nenápadný odbor. Napríklad právo. V dredoch a so šúľanými cigaretami. V plátených nohaviciach študoval právo. Na Cédrica by som už dávno zabudla, keby nás vtedy nebol vzal k svojim rodičom. Boli sme na výlete. V horách neďaleko Grenoblu. Prespali sme vonku, v jednu z tých nocí, čo Cédric sedel dlho do noci pri ohnisku a odklepával do pahreby popol z cigariet. Cédric mal rád hory. Bol tuhý fajčiar, ale do kopca takmer bežal. Neprekážalo mu spať v zime a ráno si neumyť ruky. Boli sme celí špinaví od sadzí a hliny. Mali sme ruksaky a pokrčené tričká. Keď Cédric navrhol, že tuto kúsok odtiaľto bývajú jeho rodičia. Tuto kúsok odtiaľto vyrastal. A že by nás tam mohol vziať na návštevu. Jeho mama by nám pripravila niečo na jedenie. Pohostila by nás. Dom bol na vidieku, neďaleko Grenoblu. Mal veľkú upravenú záhradu. Ani sme nešli dovnútra, v teple denného slnka sme posedávali vonku pred domom. A stretli sa so Cédricovou mamou. Staršou paňou v zástere, ktorá sa pýtala, či nie je hladný. Cédric neposedával v záhrade, ale vošiel do domu. A jeho mama ho hladkala po vlasoch. Bola rada, že ho vidí. Cédric asi nechodil domov často. Pripravila mu jedlo, ktoré si mohol vziať so sebou. Aby v Grenobli poriadne jedol. Nechcela, aby ešte viac schudol. Záhrada nás bola plná, a Cédricova mama mu prechádzala rukou po vlasoch spletených do dredov. Nie nenápadne, ale vlastnícky.

Myslím na to asi o desať rokov neskôr. Som v tejto rodine po prvýkrát. Je to veľký dom s veľkou záhradou. Je večer, pozvali nás na večeru. Rodičia. Mama sa v kuchyni pýta, čo budem piť. Do pohára mi naleje trochu bieleho vína a na keramickú misu pripraví niečo na jedenie. Vraj len predjedlo, nemáme jesť veľa. Na terase pred domom je gril, na ktorom otec pripravuje mäso. Spýtajú sa, či som vegetariánka. Keď sa zjaví mačka, sedíme pri grile a ohrievame si nohy pri ohni. Upíjam si z pohára biele víno. V malých dúškoch, a konverzujem pritom s rodičmi. O počasí na druhom konci sveta. Mama vychádza a vchádza do domu a berie do rúk keramickú misu, aby nás ešte ponúkla hroznom a kúskami syra. Je tma, z ktorej sa vynorí tá mačka. Preskočí kamenný múrik za nami a s mňaukaním sa hrnie do domu. Otec rýchlo zatvorí dvere a mačku vytlačí späť na terasu. Všetka pozornosť sa venuje mačke. Mačiatku, usúdi sa. Mačiatko je prítulné, vyskočí na stôl a pchá hlavu do misy so syrom a hroznom. So smiechom ho všetci rýchlo odháňajú a ty si ho berieš na ruky. Mačiatko sa nechá. Obráti sa na chrbát a ty ho hladkáš pod krkom. Všetci si robia starosti, čo je to za mačku. Na červenom povrázku, čo ho má mačiatko okolo krku, je telefónne číslo. Mačiatko sa vrtí, musíme ho držať, aby sa číslo dalo prečítať. Mňaučí a s pôžitkom sa vyvaľuje na tvojich kolenách. Mama prinesie telefón a hovorí, že tam zavolá. Popíjam biele víno a tiež sa venujem mačiatku. Otec na grile obracia mäso a mačku len pozoruje. Mama hovorí, že v práčovni, dolu v suteréne, je ešte trochu mačacích granúl. Ide tam nachystať dve misky, a mačiatko nakŕmi. Mačiatko zmizne s mamou a mama sa o chvíľu vráti a hovorí, že mačiatko hltavo je. Mačiatko nežerie, mačiatko papá. Mama telefonuje na číslo z červeného povrázku a o chvíľu sa vie, komu mačka patrí. Mačiatko ušlo od susedov, vraj ho už dva dni nevideli. Medzitým sa spomína na mačku, ktorú ste kedysi mali. O chvíľu zazvonia pri dverách majitelia mačiatka. Mama odbehne do práčovne a prináša ho. Mačiatko patrí rodine, čo nevie poriadne po anglicky. Prichádza mama s malým dievčatkom. Asi desaťročným. Postávajú v predsieni a berú na ruky mačku. Mama dievčatka ďakuje. So silným španielskym prízvukom a gramatickými chybami vysvetľuje, že už nevedia, čo si majú počať. Mačiatko vždy prelezie múr a stratí sa. Všetci sa smejú a hovoria, že to sa nič nedá robiť. Ak sa rozhodnete nedržať mačku doma, ale dovoliť jej voľný pohyb, neustriehnete ju. Dievčatko je šťastné, že sa mačiatko našlo. Predstavujem si, aké to je, keď sa domáce mačiatko na dva dni stratí. A potom nájde. A potom niekto zavolá, že mu do záhrady prišla mačka, a na povrázku okolo krku mala toto telefónne číslo. Aká to musí byť úľava.

Všetci ešte chvíľu postávajú v predsieni a tešia sa z nájdeného mačiatka. Potom sa musíme vrátiť ku grilovaniu mäsa. Rodina s mačiatkom sa lúči a odchádza. Myslím na to, aké to musí byť. Prísť si po mačiatko do večernej rodiny, kde sa pripravuje grilované mäso. Vyzdvihnúť si mačiatko, ktoré nakŕmili. Ľudia, ktorí sú tu doma. Chvíľu postáť v predsieni a potom tmavou záhradou odchádzať domov. My sa vrátime na terasu a posadáme si okolo stola. Ešte chvíľu sa hovorí o mačiatku a spomína sa na dávnu rodinnú mačku, potom sa na mačky zabudne. Večer pokračuje. Tvoja mama hovorí o tom, aké to bolo, keď si bol malý. Máte veľký stôl a vysvetľuje mi, kto kde sedáva. Kde bolo miesto tvojej sestry a kde vždy sedela ona a otec. Omylom si sadám na sestrino miesto. Skoro ako to nevychované mačiatko. Vtedy mi napadne Cédric. Cédric s dredmi a v plátených nohaviciach, vo vrecku ktorých má plechovku s marihuanou. A ten dom, v ktorom bol doma. V ktorom mu mama kládla ruku na hlavu. Myslím na to, ako majú všetci takéto mamy. Mamy, ktoré vedia a nemusia sa hanbiť. Nemusia sa ostýchať klásť synom ruku na hlavu. Aj študenti práva, čo v noci fajčia marihuanu, majú takéto mamy. Mamy, ktoré sa pýtajú, či ti netreba niečo vyžehliť. A hovoria, nech necháš zajtra izbu otvorenú, lebo príde tá pani upratať. Nech si odložíš veci zo zeme, aby mohla vyluxovať. Predpokladá sa, že aj ja mám niekde takýto dom. Že sa ma niekto pýta, či nie som hladná. Pri večeri ma držíš za ruku, takže sem patrím o niečo viac ako to mačiatko. Mama sa pýta, čo budeme večer robiť. Keď dovečeriame, my dvaja ešte budeme niečo spolu robiť. Hovoríš, že možno pôjdeme k moru. Keď dovečeriame. Celý čas mi je smutno, ale večeriam a občas ťa hladkám po vlasoch, aby som tu bola menej cudzia.

Samozrejme mi napadne, kto tu sedel predtým. Podľa presne stanoveného zasadacieho poriadku tu muselo byť jedno miesto určené pre niekoho iného. To miesto, na ktorom teraz sedím ja. Ten, kto tu sedel predo mnou, zmizol ako tí majitelia nezvestnej mačky. Už si na nich nikto nespomenie.

Na letisku je to už lepšie. Sedím v obrovskom lietadle pri okne. Keď zhasnú nápisy Pripútajte sa, pýtam sa panej vedľa seba, či by ma pustila na záchod. Len teraz, hovorím. Potom ju už nebudem otravovať. Snažím sa byť čo najslušnejšia. Pani sedí vedľa svojho manžela. Obaja vyzerajú, že sa v interkontinentálnych letoch vyznajú. Všetci sme tu na jednej lodi, hovorí. Usmeje sa. Vstane a hovorí, že to využije a pôjde so mnou. Do lietadla patríme všetci, ktorí sme si kúpili letenku. Nie ako do domov, do ktorých patria len tí, s ktorými počíta zasadací poriadok. Tu sme všetci na jednej lodi. V jednom lietadle. Mám právo požiadať spolusediacu, aby mi uvoľnila cestu. Pod nami vidím osvetlené veľkomestá, v ktorých nebývam.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984