Nie údel, ale rozhodnutie

V mojom susedstve býva staršia pani, ktorá mala obzvlášť ťažký život. Zomrelo jej dieťa v útlom veku, neskôr sestra podľahla rakovine (takže vychovala jej dcérku) a napokon jej manžel utrpel ťažký úraz, po ktorom bol úplne odkázaný na každodennú starostlivosť.
Počet zobrazení: 2589

V mojom susedstve býva staršia pani, ktorá mala obzvlášť ťažký život. Zomrelo jej dieťa v útlom veku, neskôr sestra podľahla rakovine (takže vychovala jej dcérku) a napokon jej manžel utrpel ťažký úraz, po ktorom bol úplne odkázaný na každodennú starostlivosť. Je to veľmi milá a dobrá žena a raz sa mi posťažovala, že bez viery v Boha by to nevydržala, že jej život by nemal nijaký zmysel. Ponúknuť zmysel života je skutočne jedným z hlavných nástrojov, ktorými sa náboženstvá pokúšajú pripútať dezorientovaného človeka. Z psychologického hľadiska môže viera, že cieľ človeka je večný, poskytovať veľkú úľavu. Ako pripúšťa aj Sigmund Freud, dokáže nás uchrániť pred individuálnou neurózou. To je však asi maximum. Náboženstvá nás často presviedčajú, že práve tá ich cesta k šťastiu je spoľahlivá, keď však príde k rozporu so skutočnosťou, sú schopné ospravedlňovať to iba „vôľou Božou“, a z prísľubu šťastia ostane zrazu len príkaz bezpodmienečného podriadenia. Môže byť zmysel života takýto nezmyselný?

Predovšetkým treba vedieť, že akýmsi „objaviteľom“ tejto mravnej otázky v našej civilizácii bol Sokrates, nie náboženskí vodcovia. To on predstavil človeka ako bytosť historickú, ktorá sama dáva zmysel svojmu životu v každom jeho aktívnom okamihu. Práve preto ľuďom nedáva všeobecné životné recepty, ale prebúdza v každom jednotlivcovi záujem o jeho podstatu. Moja susedka možno podľahla nejakému masovému bludu, ale prežila vďaka vlastnej vnútornej sile. Lebo to je v živote najdôležitejšie. Nerezignovať, nepodľahnúť zúfalstvu a beznádeji, ale statočne čeliť hraničným situáciám a spolu s blízkymi sa postaviť na odpor voči absurdnosti existencie. My sami dávame životu zmysel, lebo mu dávame konkrétny obsah. Neformuje nás osud, ale vlastné rozhodnutia. Život môže mať dôstojný zmysel a ospravedlnenie len v sebe samom. Náboženstvo tým, že hľadá ideu jeho všeobecného zmyslu, v konečnom dôsledku znižuje cenu života a deformuje obraz reálneho sveta.

Človek v krízových okamihoch ľahko podlieha ilúziám. Dôležité však je, či dokáže tieto ilúzie včas opustiť, prípadne aspoň korigovať, alebo nadobudnú charakter bludu, ktorý mu poskytuje falošnú útechu. Vnútorne silný človek nie je ten, ktorý čerpá svoju silu z náboženskej predstavy. Skutočná sila ľudskej osobnosti sa prejaví vtedy, keď sa zrúti jej svet, keď jej ilúzie stratia svoju hodnotu, a keď sa napriek tomu nevzdá záujmu o život. Vo svete ostane vždy dosť tajomna, ktorému môžeme prisudzovať transcendentálny charakter. Ale nesmieme pri tom zabúdať, že poznanie zvyšuje našu moc a schopnosť optimálne si usporiadať život.

Humanista preto musí vkladať nádej priamo do človeka. Je čas nahlas povedať každému človeku, ktorý žije svoj obyčajný život, že nie je neúspešný; že v jeho samom živote sa nachádza zmysel – nie v okolnostiach, za ktorých sa uskutočňuje; že aj po ňom zostane na tomto svete stopa. Okrem toho, každý človek si svoj význam buduje aj na tom, do akej miery ho zaujíma život toho druhého. Nie sme iba zhluk jednotlivcov s individuálnymi potrebami, ale aj spoločnosť, ktorá má spoločné zážitky, spoločné starosti a spoločné ciele. Aj preto je našou povinnosťou podporovať každého človeka, ktorý sa otvorene zasadzuje za svoju dôstojnosť. Vedome tvoriť spoločnosť a nedopustiť, aby ju ničili súkromné záujmy. Pomáhať vyjadriť svoje pocity všetkým, ktorí nechcú žiť v lži, ale nemajú dar výrečnosti. Vrátiť spoločnosti jej zmysel a životu človeka jeho váhu. Tá starenka z vedľajšieho domu udelila svojím konaním zmysel vlastnému životu a rozpoznala v ňom to podstatné. Pomohla jej k tomu silná slobodná vôľa. Tá pradávna slobodná vôľa človeka, ktorej existenciu si museli osvojiť aj teológovia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984