Palestínske vymývanie mozgov
Nedávno som si vo vlaku, úplne nechtiac, musel vypočuť nádherný rozhovor niekoľkých cestujúcich sediacich opodiaľ. V prvej chvíli mi táto skúsenosť agresívnym spôsobom pripomenula dôvod, pre ktorý na verejných miestach počúvam hudbu zo svojho mp3 prehrávača, a nie ľudí. Ich rozhovor bol typickým príkladom súčasného nemyslenia, ktoré tak krásne reprezentujú samozvaní intelektuáli z našich denníkov, týždenníkov, či rozhlasu a televízie.
Typický príklad frustrácie nedospelých detí. Rozprávali sa o tom, ako sú v Palestíne ľudia už odmalička vychovávaní k nenávisti a túžbe vraždiť. Ako im vymývajú mozgy nezmyslami už od útleho veku, ako do nich pchajú islámsku propagandu, ako sa postupom času dokonca premieňajú na neľudí: akési stroje na zabíjanie nemoslimov, teda západných slobodumilujúcich potomkov Johna Locka. Ich reči sa vydýchaným vzduchom niesli ako rozbušky, miestami som chcel vyskočiť a utekať brániť náš slobodný spôsob života hoci aj zabíjaním ohavných palestínskych detí. Našťastie pre našu demokraciu – túto prácu za mňa robia naši izraelskí spojenci.
Nemyslenie
Keď sa po hodine týchto tliachanín nakoniec bohabojní demokrati upokojili a začali rozprávať o tom, ako ich zamestnávateľ núti podpisovať súhlasy so znížením mzdy a odmien v dôsledku krízy, bolo mi jasné, že je to iba ďalší typický prípad krčmových intelektuálov, ktorí nie sú schopní vziať do svojich rúk ani svoje vlastné problémy a bojovať proti nim, ale chceli by diktovať celému svetu svoje vízie imaginárnych vzdušných zámkov.
Pokojne by mi boli ukradnutí a vykašľal by som sa na nich aj na ich hlúposť, ale hneď som si uvedomil, že toto je typický syndróm, ako sa v krajine, v ktorej žijem, dnes myslí. Nie je to dajaká rarita, s ktorou by ste sa náhodou stretli v preplnených vagónoch ŽSR, ktorá neustále vylepšuje prepravné podmienky cestujúcich. Je to všeobecný vzorec myslenia v šíro-šírej populácii. Takto sa u nás dnes myslí. Nemyslí.
Vymývanie mozgov
Nebol som v Palestíne a nijakého palestínskeho ne-človeka nepoznám. Viem, že ani nikto z tých hlupáčikov z vlaku nijakého nevidel (hoci čoskoro možno palestínskych ne-ľudí bude mierumilovný vyvolený štát Izrael vystavovať v špeciálnom zoo „Za múrom“), pretože sa k tomu priznali.
A viem, že málokto zo Slovenska niekedy v Palestíne bol a videl, čo sa deje na vlastné oči. Ale – ako potom môžeme tak jednoznačne odsudzovať ľudí, o ktorých skutočných vlastnostiach, povahách a názoroch nemáme ani potuchy?
A to je ten zlomový okamih. Nie sú to Arabi, palestínski ne-ľudia, kto má vypláchnuté a vymyté mozgy! Sme to my, komu dennodenne vymývajú mozgy médiá, odborníci, ekonómovia, učitelia a pseudointelektuáli. Ako oní fundamentalistickí muslimovia dezinterpretujúci Korán, rovnako tak sme my posadnutí chorou a nesamostatnou túžbou nasledovať, prijímať a pritakávať názorom, presvedčeniam a ľuďom, iba preto, že sa tomu verí, iba preto, že akékoľvek klamstvo nekonečným opakovaním súčasného západného nemyslenia jednoducho prijmeme ako definitívnu pravdu. Zdravý rozum a vlastné kritické myslenie už nikoho nezaujíma. Dajú sa jednoducho prekričať a pretlačiť nekonečnými aktivitami omieľania a otupovania ľudských myslí, autoritami, ktoré sa samé ustanovili, alebo štátom, ktorého jediným záujmom je poslušný a nie príliš premýšľajúci občan. Sotva možno očakávať, že vaše deti v škole naučia kriticky myslieť. I keď – nádej zomiera posledná.
Zdravé pochybnosti
Keby niekto z tej bandy mudrlantov, ktorých som spomínal, alebo hocikto z presvedčených mierotvorcov diktujúcich svetu svoje predstavy slobody, morálky a pravdy niekedy vynaložil aspoň trocha úsilia, aby sa pozrel na vec aj z druhej strany – nie preto, aby bol zaujímavý, ale iba preto, že by mu prišlo podozrivé, ako všetci jednohlasne prikyvujú – možno by v sebe prebudil hlas pochybností a našiel niekoľko nových otázok, ktoré mu doposiaľ neprišli na um. Nemusel by sa hneď dať presvedčiť, že jedenásty september bol podfuk zosnovaný za účelom upevnenia svetovej moci a obmedzenia slobôd a práv vlastných občanov, že takzvaná vojna proti terorizmu je jediným skutočným terorizmom, že všetky opatrenia, ktorými sme ubezpečovaní o našej vlastnej bezpečnosti smerujú iba k našej totálnej kontrole a manipulácii, že keď vám niekto násilím zaberie vaše pozemky, môžete sa hnevať a ak vám nikto nepomôže, aj na ne vystreliť rakety. Možno by iba začal načúvať aj tej druhej strane, akokoľvek zakázanej a preklínanej, akokoľvek dehonestovanej a ponižovanej hŕstkou mienkotvorných šašov. Keď pre nič iné, aspoň by namiesto hlasných chlapských rečí zostal ticho, uvedomujúc si, že zrejme nedohliadne do všetkých kútov problémov natoľko, aby mohol horlivo vynášať rozsudky smrti.
Ekonomické bytie
Koncom minulého roka v našom najzábavnejšom intelektuálnom, mienkotvornom, non cogitatis ergo sumus denníku vyšiel pozoruhodný článok akéhosi českého ekonomického pedagóga, ktorý nariekal, že zo súčasnej svetovej krízy každý obviňuje ekonómov.
Pýtal sa: kde sú filozofi? Kde sú duchovní? Kde sú tí takzvaní intelektuáli? To oni, nie ekonómovia môžu za to, že svet sa rúti do záhuby. Chudák, asi ešte celkom nepochopil, že celé naše bytie, celá naša existencia sa dávno stala ekonomickou. Že už nejakú tú dobu ak sa myslí, tak sa myslí ekonomicky.
A filozofi? Ak aj nejakí zostali, nezostal nikto, kto by uverejňoval to, čo si myslia, pretože nezostal nikto, kto by to chcel počuť. Je totiž príjemnejšie pozerať na stúpajúce grafy, prechádzať sa obchodnými centrami-mestami, ako počúvať, že sa máme vzdávať, stále vzdávať svojich novo nadobudnutých komfortov a dokonalých životov. Možno je človek už raz taký. A pán profesor si môže byť celkom istý, že filozofi dávno všetko povedali.
Len ako bombastický záver možno otrepať Nietzscheho, ako usmievajúc sa popod fúzy nad naším nezmyselným myslením hovorí: „Človeku je milšie chcieť nič, ako nechcieť“!
Autor je študent filozofie
