Generačná výzva

Šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn sa po dlhšej odmlke ozval, len aby zopakoval to, čo je každému jasné – že vlády pri potláčaní krízy nespolupracujú. G7 už zbytočná je, pretože riešiť krízu bez Číny, Rusov a Indie nemá význam a G20 sa môže zdiskreditovať čoskoro, keď bude pokračovať v ignorovaní vlastných uznesení.
Počet zobrazení: 964
8 Parti socialiste-m.jpg

Šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn sa po dlhšej odmlke ozval, len aby zopakoval to, čo je každému jasné – že vlády pri potláčaní krízy nespolupracujú. G7 už zbytočná je, pretože riešiť krízu bez Číny, Rusov a Indie nemá význam a G20 sa môže zdiskreditovať čoskoro, keď bude pokračovať v ignorovaní vlastných uznesení.

Pán Strauss-Kahn – keďže nie on, ale lídri najväčších ekonomík určia čo ďalej – by mohol k zbližovaniu postojov prispieť aspoň tým, že vo vlastnej inštitúcii navrhne viac hlasov pre Áziu (predsa len už nežijeme v 40-tych rokoch minulého storočia, keď sa Čína ani India ekonomicky ,,nechytali,,). Peking by potom do fondu nalial potrebné peniaze určite skôr. Zrušiť treba aj americké veto. Fond by tak mohol znovu získať dôveru v očiach rozvojových krajín, ktoré mu aj vďaka „brilantným“ receptom z minulosti napriek vlastnej zúfalej situácii neveria. Strauss-Kahn by zároveň otestoval, ako veľmi sa Barack Obama líši na poli medzinárodných financií od Georga Busha. Ak chce byť fond užitočný, mal by tiež zrušiť podmienky financovania krajín, ktoré trpia výpadkami v exporte. Za tie ich vnútorné politiky teraz naozaj nemôžu. Svetová ekonomika je poprepájaná viac, ako sme si mysleli. Veci nevyrába štát, ale skupina štátov, a jeden výpadok ničí celú dodávateľskú sieť na inom kontinente.

Existuje zhoda, že aby peniaze fondu aj vlád nevyšli nazmar, najprv treba opraviť finančný systém. Inak sa v bankách peniaze daňových poplatníkov stratia. Cez veľké infraštruktúrne projekty sa ktovie ako dlho udrží maximálne zamestnanosť zabraňujúca sociálnym nepokojom, inak nič neriešia. Druhého apríla by sa preto mali elity G20 v Londýne zamyslieť, či nebrať pri posudzovaní kapitálovej primeranosti jednotlivých bánk do úvahy aj likviditu ich aktív, pretože pri financovaní dlhodobých projektov (nehnuteľnosti...) sa veľakrát spoliehajú na krátkodobé finančné operácie na nestálych trhoch. Kapitálové nároky na banky by mali byť zo strany regulátora (jednoznačne centrálna banka) prísnejšie, keď sa darí a tvorí sa predpoklad rizika, a naopak voľnejšie, keď prídu horšie časy a banka potrebuje viac manévrovacieho priestoru. Rozvinúť treba aj úvahy o definícii systémového rizika v rámci sektora, ktoré nekontroluje izolovane len jednu finančnú inštitúciu, ale pracuje s jej prepojenosťou na ostatné Prísna regulácia hedžových fondov je v tejto súvislosti samozrejmosťou a keďže investori namiesto súkromných aktív húfne skupujú likvidné štátne poukážky, vlády by mohli do súkromného sektora preniknúť namiesto nich a prebrať tak úlohu finančných sprostredkovateľov. Táto kríza rapídne mení dlhoročne zaužívané názory na makroekonomiku a finančnú reguláciu, čím prináša výzvy pre celú generáciu. A rozumné vlády budú zvažovať aj postupy, ktoré si nedávno dokázal predstaviť len málokto.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984