Šaty robí človek

Reklama odevného priemyslu pred takými päťdesiatimi rokmi rada operovala príslovím „Šaty robia človeka“. Dnes sa to prejavuje napr. v podobe „bielych golierov“ bankových úradníkov. Ale inak dnešná civilizácia dokáže premiešať a spriemerovať akúkoľvek módu.
Počet zobrazení: 4118
14_-_,CB-m.jpg

Margaréta Horváthová: Kroje. Vydavateľstvo Perfekt, Bratislava, 2008

Reklama odevného priemyslu pred takými päťdesiatimi rokmi rada operovala príslovím „Šaty robia človeka“. Dnes sa to prejavuje napr. v podobe „bielych golierov“ bankových úradníkov. Ale inak dnešná civilizácia dokáže premiešať a spriemerovať akúkoľvek módu.

Málokto si už dnes spomenie na časy, keď si niekdajší „panslávi“ tradične obliekali k občianskym šatám vyšívanú košeľu. Traduje sa, že v Nórsku stále patrí k dobrému zvyku obliecť si pri určitých príležitostiach kroj. Súvisí to s určitým kultúrnym povedomím. Kroj môže slúžiť ako prejav sympatie k obci, kraju i národu.

„Publikácií, ktoré predstavujú určité formy tradičného ľudového umenia, nikdy nie je dostatok“, napísala Margaréta Horváthová v úvode svojej knihy, venovanej kroju a jeho popularizácii. Kniha v rámci 15 tradičných žúp Slovenska opisuje 50 menších území, ktoré charakterizuje spoločný variant tradičného ľudového odevu. Autorka konštatuje, že krojová rozmanitosť Slovenska je mimoriadna. (Pritom ozajstný komplexný obraz o bohatstve krojov na Slovensku vlastne dodnes chýba.)

Jednotlivé kapitoly knihy, zaoberajúce sa témou podľa tradičných žúp, obsahujú ich krátku históriu, vlastivednú charakteristiku a dopĺňa ich aj pôsobivý fotografický obraz tamojšej krajiny. Pri opise kroja v župe ho autorka člení podľa možnosti na mužský a ženský, pracovný a sviatočný, resp. obradový. Ďalej územie župy ešte prípadne delí podľa druhu odevu na menšie celky, okrem toho vyzdvihuje určité sídla (obce alebo mestečká), ktoré vynikajú vlastným variantom tradičného oblečenia. Na samotný kroj sa autorka nepozerá staticky, ale dbá pritom aj na hľadisko historického vývinu. Uvádza, ktoré formy sú archaické, poznamenáva, aké vplyvy a detaily sa do kroja dostali pod vplyvom ostatných desaťročí, mestského prostredia a priemyselnej výroby. Pozornosť venuje aj úprave vlasov. Text dopĺňajú tabuľky, obsahujúce niektoré zaujímavé detaily, ako napr. o používaní vody a kúpaní, o holení a fúzoch, kytičkách z muškátu a rozmarínu namiesto voňavky, atď. Slovný prejav tiež obohacuje množstvo obrázkov; ide o čiernobiele alebo farebné, z 19. storočia alebo prvých desaťročí storočia minulého, novšie snímky a zábery z folklórnych slávností. Nechýbajú tu ani snímky, ktorých autori patria ku klasikom národopisnej fotografie – Karol Plicka a Pavol Socháň. Zaujímavým obohatením obsahu knihy sú sondy do obcí, ktoré nepatria k vychyteným národopisným pojmom, ako napr. Vrícko, Bzenica, Jedľové Kostoľany a pod. Osožná je aj snaha autorky o pohľad na kultúru národnostných menšín, pričom však, žiaľ, ich podiel v dokumentácii slovom i obrazom nie je v knihe adekvátny ich počtu resp. významu. Veľká časť materiálu sa venuje dokumentácii niekdajšej nemeckej menšiny na úkor ostatných – maďarskej, rusínskej, rómskej a nakoniec aj židovskej. (Zo života Rómov je veľa fotografického materiálu a ich kultúra sa najmä v ostatnom čase dostáva do pozornosti; z minulosti Židov tiež existuje dokumentácia.)

Prírodovedci vravia, že svet je „determinovaný chaos“; je veľmi rozmanitý a pestrý, neustále sa dynamicky rozvíja nám často nepochopiteľným spôsobom a jeho protiklady napokon vyznievajú ako obdivuhodná harmónia. Okrem prírody možno takto chápať aj ľudovú kultúru, veď život na tradičnom vidieku bol úzko spätý s prírodou. V celkovom autorkinom prístupe k téme badať náznak takéhoto pohľadu – vývin, pestrosť, zložitosť, paradoxy, krása a harmónia. Kroje reprezentujú časy, keď ľudia mali čas. Ich tvorcom bol človek, ktorého svet stále zostáva ako výzva: znova si nájsť čas – vnímať pestrosť a krásu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984