Predám a kúpim

Nová kniha Uršule Kovalykovej Žena zo sekáča je pútavá od prvej kapitoly. Autorka opisuje ťažkopádnu, pomalú atmosféru malomesta nazvaného anonymne Malé mesto s jeho nehybnosťou, rozvláčnosťou, úradom sociálnej práce, kde sa z mesiaca na mesiac presúšajú tí istí ľudia a vysedávajú v čakárni „v smrade vajíčkového šalátu“.
Počet zobrazení: 1545
1_Zdroj_www.elegenda.skCB-m.jpg

(Uršuľa Kovalyk: Žena so sekáča, Aspekt, Bratislava, 2008, 279 strán)

Nová kniha Uršule Kovalykovej Žena zo sekáča je pútavá od prvej kapitoly. Autorka opisuje ťažkopádnu, pomalú atmosféru malomesta nazvaného anonymne Malé mesto s jeho nehybnosťou, rozvláčnosťou, úradom sociálnej práce, kde sa z mesiaca na mesiac presúšajú tí istí ľudia a vysedávajú v čakárni „v smrade vajíčkového šalátu“. Hrdinka románu, Gabriela, sa rozhodne z Malého mesta a hustého vajíčkového šalátu vymaniť: odchádza do Veľkého mesta, ktoré je na rozdiel od Malého mesta uponáhľané, rýchle, pulzujúce, povrchné, rušné.

Keďže hrdinku – Gabrielu zo všetkého najviac baví chodiť na návštevy, rozhodne sa ponúkať ľuďom svoje služby ako „profesionálna priateľka“. Implicitne vychádza z toho, že v rýchlom Veľkom meste sú prirodzené vzdialenosti medzi ľuďmi priveľké na to, aby tu vznikali prirodzené, spontánne priateľstvá. Gabriela sa rozhodne poskytovať ľuďom platenú ľudskú blízkosť, priateľstvo presne ohraničené dopredu spísanou zmluvou. Nachádza si klientelu – úspešnú manažérku Muriel, ktorá však v súkromí nemá nikoho, kto by jej bol blízky, Kornela, ktorý po období búrlivého života ochorel na progresívnu neurologickú chorobu a nedokáže sa pohybovať ináč ako na vozíku a mladučkú Pipi pôvodom z Ruska, ktorá za luxusné manželstvo s bohatým starým pánom platí osamelosťou a prázdnotou.

Prostredníctvom Gabrielinej klientely má autorka možnosť opísať rôzne formy jednak veľkomestského, jednak ženského nešťastia. Jednotliví klienti sú svojím spôsobom prototypy. Prototyp ženy, ktorá sa – ako Kovalyková hovorí – musí pohybovať v mužskom svete vrcholového manažmentu, prototyp ruskej prisťahovalkyne, ktorá svoju priazeň neperspektívneho partnera vymieňa za život, ktorý by bol pre dievča jej veku oveľa primeranejší. Ale aj prototyp muža, ktorý na staré kolená zbohatol a v obave o svoje sebavedomie odvrhol ženu, ktorá mu vychovala deti a zdieľala s ním život, aby si vylepšil seba-obraz v manželstve so sotva dvadsaťročnou krásavicou. Kovalyková tak rôznym spôsobom obmieňa tému výmeny, akéhosi „výmenného obchodu“, ktorý tvorí základ, princíp veľkomestského života: Muriel vymieňa svoju prirodzenú ženskosť za pracovný úspech, svojou ženskosťou za úspech „platí“, Pipi „platí“ za luxusný bezstarostný život svojou mladosťou, za možnosť nakupovať značkové oblečenie svojou spontaneitou. Kornel za svoj nezriadený a povrchný život „zaplatil“ osamelosťou – vo chvíli, keď sa nemohol zúčastňovať radovánok, zistil, že skutočne blízkych ľudí nemá. Sympatické však je, že hrdinka Gabriela nestojí bokom a všetko to pokrytecky nepozoruje len z odstupu. Naopak, sama sa „výmenného obchodu“ zúčastňuje. Nech čas s klientmi trávi ľubovoľne nezmyselne, „zarába pritom peniaze“.

Román Uršule Kovalykovej je silne kritický – kritizuje ponáhľajúcich sa ľudí, ktorí si viac všímajú nákupné centrá ako jeseň v parkoch, kritizuje netolerantnosť k vozičkárom, kritizuje – ako to už od autorky čakáme – mužov vo všetkých podobách: alkoholizmus otcov, narcizmus zostarnutých boháčov, ktorí si necenia celoživotnú manželskú lásku, dravosť manažérov, ktorí neberú ohľad na podstatu ženy, úspešných mužov, ktorí potrebujú ženu najmä ako doplnok, ktorý ich reprezentuje: „... môj manžel dosiahol isté postavenie, a tak ho MUSÍM reprezentovať. Nech všetci vidia, akú má KRÁSNU manželku,“ hovorí Pipi, svet, ktorý ženám diktuje, ako majú vyzerať (to znamená, že majú byť štíhle): „V rozpakoch obzerám svoje citróniky. Nikdy mi nenapadlo, že by mali byť väčšie. Lenže košieľka neúprosne ukazuje, že tam hore nemám správne miery. Nahovára, že by som mala byť iná, aby som vec, ktorú navrhli, dokonale vyplnila“. Všetkej tej kritiky by bolo až priveľa a pôsobila by príliš jednoducho a prvoplánovo, keby aj sama hrdinka – Gabriela nepodľahla tomuto toku sveta a nezačala sa svojím spôsobom predávať, vymieňať svoju náklonnosť za peniaze.

Uršuľa Kovalyk je v občianskom živote sociálna pracovníčka a jej profesia je v jej próze dobre čitateľná. Jednak vycibreným vnímaním nespravodlivostí všetkého druhu, jednak otázkou „predaja ľudskosti“. Náš svet ponúka veľa možností, ako si ľudskosť kúpiť. Hoci priateľstvo na predaj, „sekáčové priateľstvo“, ako ho nazýva autorka, je románová fikcia, Gabrielina profesia pripomína psychoterapiu. Gabriela čoraz viac pomáha klientom v krízových situáciách – napríklad v noci cestuje k opitej Muriel – a čoraz viac nie je len rovnocennou „kamoškou“, ale aj poradkyňou, dozorkyňou, poskytuje rady, klientov a klientky svojím spôsobom vedie či, moderne povedané, „koučuje“. Čitateľovi, ktorý chce, tak môže poskytnúť aj rozsiahlejší materiál na premýšľanie o svete, v ktorom sa možno „sekáčové priateľstvo“ čoskoro stane nielen fikciou, ale aj každodennosťou – podobne ako psychoterapeuti patria aspoň v niektorých ešte „uponáhľanejších“ a „rušnejších“ krajinách, ako je naša, k výbave každého dostatočne „dravého“ či „úspešného“ človeka.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984