Držme našim palce
Parazitizmus znie síce tvrdo, ale pre daňové raje tento výraz v podstate sedí. Švajčiarsko a spol. doteraz prosperovali z prítoku pochybného „cashu“, ktorý však začína chýbať vládam, vrátane tej Obamovej, a tak sa ľady pohýnajú a pravidlá sprísňujú. Zo spravodlivého hnevu takých silných národov, ako sú okrem Američanov aj Nemci a Francúzi, môžu profitovať aj tie najchudobnejšie africké krajiny, ktorých skorumpovaní politici či obchodníci so zbraňami skladujú svoje bohatstvo v bezpečí lichtenšteinských finančných ústavov na úkor rozvoja svojich štátov. Najčistejšie, a teda nereálne, by bolo rovno zakázať bankám, firmám aj jednotlivcom pod hrozbou pokút či väzenia spolupracovať s finančnými inštitúciami sídliacimi v daňovom raji. Zoznam dotknutých krajín pripravila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a možno ho čoskoro vylepšia politici na zasadnutí G20 v Londýne. Potom sa to bude vliecť niekoľko rokov a založí sa nejaká komisia, aby podrobne preskúmala negatívne efekty možného tvrdšieho postihu voči daňovým rajom. Podľa OECD skladujú v anonymnom bezpečí okolo sedem biliónov dolárov, pričom je rozumné predpokladať, že ich majitelia vynaložia spolu s politikmi „ohrozených krajín“ nemalé úsilie aby sa proces maximálne spomalil. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker už v súvislosti s bankovým tajomstvom dopredu varuje, že si nevie predstaviť, že Európska únia dopustí, aby Belgicko, Rakúsko či Luxembursko dostali sankcie. Aj tieto ctihodné krajiny sa však pravdepodobne, spolu s ratingovými agentúrami, ktorých hodnoteniu už hádam neveria ani ony samé, stanú nevyhnutnou obeťou reformy finančného systému. Náš juhozápadný sused či krajina, ktorá je centrom Európskej únie, majú ekonomiky našťastie trochu viac diverzifikované ako povedzme Monako alebo nejaký iný miništátik, závislý od údržby a množenia nejasných peňazí. Práve pri týchto monotematickejšie zameraných krajinách bude zaujímavé sledovať prerod ich hospodárstiev, ak im silnejší hráči ich cennú devízu nakoniec skutočne zoberú. Kým sa to stane a politici veľkých štátov budú fakt netrpezliví, môžu skúsiť majiteľov účtov a aj daňový raj zdiskreditovať, ako sa to podarilo nemeckej kancelárke Merkelovej. Jej rozviedka si kúpila zamestnanca istej lichtenšteinskej banky a ten jej dal mená nemeckých majiteľov účtov, snažiacich sa tak vyhnúť plateniu daní. Logicky to nalomilo dôveru v bankový systém malej krajiny a kapitál vo veľkom odtiekol. A niektorí boháči sa možno aj hanbili. Otázka je, kam sa tie nejasné miliardy uchýlia, keď k prísnej zmene príde a nebude ich už výhodné držať v Andorre, atď. Možno dovtedy začnú znovu rásť akciové trhy, kde sa bude dať zasa špekulovať (krásne zisky sa dajú dosiahnuť aj na komoditných trhoch, najmä pri umelom zvyšovaní cien tých najzákladnejších potravín), ak to, pravda, v náhlom záchvate reformného úsilia nejaký globálny regulátor neobmedzí. To by bola už trošku prisilná káva, stále by však „ našťastie“ ostali vojnové konflikty vytvárajúce dostatok podnikateľských príležitostí. A preto treba držať našim chlapcom v Afganistane a hádam aj neskôr v Pakistane pri zavádzaní demokracie palce.
Autor je spravodajca WORLD BUSINESS PRESS ONLINE v Londýne
