Spätná väzba
Ad: Šťastnú cestu! (Gabriela Rothmayerová) Slovo 10/2009
Boli časy, keď na čele opozície proti vševedúcej štátostrane stáli neskúsení disidenti podporovaní demokratickým Západom. Uspeli iba preto, lebo sa odlišovali od štátostrany. A keďže všetko má i svoje negatíva, nastolili tu hneď po prvých slobodných voľbách zvláštny establišment: Opozícia, to je fuj, to je niečo neslušné – v opozícii boli komunisti a ľavičiari, samí „totaliťáci“. Čokoľvek opozícia namietala, vždy ju opľuli, lebo mala maslo na hlave. Tak sa vyvinula i naša politická kultúra. Až to voliči nevydržali a predsa len si tú opozíciu zvolili. Vtedy boli Čarnogurský i Mečiar hrdinovia. A ľavičiari stále fuj. Prvou vládou, ktorá prevzala riadenie a nezlikvidovala predchádzajúce vládne programy, je Ficova vláda. Jej opozícia tým stratila argumenty, zakopala sa v hnidopišskej vojne a úplne sa zideologizovala, zatiaľ čo Ficova vláda robí v podstate to isté ako tá predtým, iba oveľa lepšie zvláda sociálne otázky a veľmi opatrne, až hanblivo sa pokúša uplatniť aspoň trochu toho sociálnodemokratického, čo má v názve Smer SD. Skutočná opozícia z radov liberálov a konzervatívcov sa len pomaly zviecha. A iba vtedy bude účinná, ak zhodí zo seba plášť ideológií. Hospodárska kríza dáva otvorenú šancu pre ľavicu, dokonca pre komunistické hnutie, lenže komunisti boli vypudení na okraj spoločenského a politického diania. Sami sa utápajú v minulom storočí, aj keď im pred očami kríza vytvorila obrovský priestor pre sebarealizáciu. Ľavičiari si ešte prezerajú ruky a hádajú sa, ktorá je tá ľavá. No existuje tu filozofický a politický smer prechodu na post-kapitalistickú spoločnosť. Hlásajú to mnohí myslitelia, dokonca aj podpredseda vlády je poverený vedomostnou spoločnosťou ako základu post-kapitalistickej spoločnosti. Ibaže to je tak ďaleko „od hlučného davu“ politikov, médií a verejnosti, že neverím, že by sa toho niekto ujal.
Peter Zajac-Vanka
Ad: DSS priznávajú – situácia je neistá (Karol Palkovič) Slovo 11/2009
Mám otázku: Pre koho je tento štát? Pre horných desaťtisíc, alebo pre občanov, ktorí svojou prácou vytvárajú konkrétne materiálné hodnoty a štát im zákonmi prikazuje odvádzať dane a sociálne poistenie? Prečo by títo občania mali – tiež podľa zákona – tieto peniaze dávať súkromníkom, ktorí s nimi kšeftujú, ako sami chcú? Keď ich prekšeftujú, vyhlásia konkurz, pre seba odmeny zabezpečia a občan si môže „lízať labu“. A tomuto občanovi má potom štát zabezpečiť z daní všetkých občanov dôchodok ako z prvého piliera.
JMK
