Len nie o politike, prosím!

Občianska vojna v Spojených štátoch amerických?(!) Takto sformuloval pred pár dňami svoje obavy Zbigniew Brezinski, zrejme najvplyvnejší politický a bezpečnostný stratég tejto krajiny v 20. storočí. Jediné riešenie vidí v tom, že hŕstka boháčov sa podelí o neuveriteľný majetok, ktorý v posledných rokoch získala.
Počet zobrazení: 2981

Občianska vojna v Spojených štátoch amerických?(!) Takto sformuloval pred pár dňami svoje obavy Zbigniew Brezinski, zrejme najvplyvnejší politický a bezpečnostný stratég tejto krajiny v 20. storočí. Jediné riešenie vidí v tom, že hŕstka boháčov sa podelí o neuveriteľný majetok, ktorý v posledných rokoch získala. Podobné scenáre varujúce pred nepokojmi sa objavujú aj v Európe. Nepíšu ich žiadni radikáli ani extrémisti, ale dobre platení analytici, ktorí svoje služby poskytujú ľuďom pri moci – politikom a investorom. A čo na to Slovensko?

Prináša zaručené recepty: zásadovosť, principiálnosť, odbornosť, odvaha, nezávislosť, národné cítenie, sociálne myslenie, spravodlivosť, ľudský rozmer, spolupatričnosť, solidarita, demokracia, hodnoty, hodnoty a ešte raz hodnoty. U nás zúri prezidentská volebná kampaň.

Ak by Brezinski rovnako ako veľká časť slovenských občanov uveril, že tu nejde o rétorické cvičenie v morálnej terminológii a súťaž v kreativite ako upútať pozornosť tých, o ktorých ďalších päť rokov ani nezakopnú, možno by sa ničoho neobával. Lenže na rozdiel od mnohých Slovákov by tomu neuveril a asi by najskôr povedal, že nielen kandidátka Iveta Radičová, ktorá si rovno dala preložiť Obamove predvolebné heslá, ale aj všetci ostatní zvolili oba-movskú stratégiu – hovoriť veľa, používať veľké slová a pritom nič nepovedať. Prečo to robia?

Myšlienka, že politickí predstavitelia skôr slúžia na to, aby odpútavali pozornosť od skutočnej politiky, je už dosť stará. Avšak tak okato, ako sa to prejavuje v týchto voľbách, sa to na Slovensku ešte nestalo. Nevedia kandidáti o kríze a nepokojoch, ktoré prebehli už v niekoľkých európskych krajinách? Vedia a robia si z nás srandu? Ak je to tak, potom nech platí: aký požičaj, taký vráť. Tu sú základné otázky, ktoré by si na základe ich správania mal položiť volič v súvislosti s jednotlivými kandidátmi:

Môžu vegetariáni voliť niekoho, kto dvadsať rokov propaguje sviečkovú a hodnoty, ktoré sa s ňou spájajú? Ak sa herecká obec zjednotí a vyberie si jednu kandidátku, znamená to, že ide o bábku, alebo je to tiež herečka? Ak svetoznámy vedec kandiduje s podporou strany, za ktorej vlády sa počet vedeckých pracovníkov zredukoval takmer na polovicu, znamená to, že neznáša vlastnú profesiu, alebo len nevie, čo od rozkoše? Keď niekto netúži po ničom viac, ako sa opätovne stať starým ujom, je za tým len túžba po všeobecnej úcte, alebo niečo hlbšie? A vôbec, môže si niekto v rámci kampane robiť z nás voličov len tak slobodne hocijaké fóry?

Evidentne môže. Dosiaľ nikto netuší, aký hlboký bude ekonomický kolaps, ktorý je ešte stále len na začiatku, ale čoraz častejšie sa objavujú úvahy o tom, že ťažká skúška čaká aj politický systém. Obavy, že v hre budú demokratické mechanizmy a inštitúcie, sa celkom vážne diskutujú už aj v amerických mainstreamových médiách, ktoré sa zdali byť voči reálnej politike imúnnejšie, než naši prezidentskí kandidáti. Lenže tu už naozaj hovoríme o politike. A tá evidentne do prezidentskej kampane nepatrí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984