Spätná väzba

Ad: Dzurindova noha do dverí (Juraj Korpa) Slovo 13/2009
Sociológ, čo sa nechá zlákať do strany, ktorej politika odsúva sociálny aspekt a dopady svojho programu na najvzdialenejší koniec svojho záujmu, je ako lekár, ktorý zahodí za hlavu etickú prísahu. Zrada primárnej etiky usvedčuje takého človeka z hladu po kariére a moci. Na druhej strane, kde je napísané, že sociológ musí byť vždy prosociálny, a nie antisociálny? Nakoniec sa to vždy skončí pri charaktere.
dusan

Ad: O optimizme a odboroch (Dušan Krnáč) Slovo 14/2009
Ako fungujú odbory, je vlastne vizitka spoločnosti. Odbory sú (môžu a mali by byť ) riadené „zdola“. Je problémom nás všetkých, že to nevyužívame. A nie som si istý, či sa dá riešiť. Ako (bývalý) úsekový dôverník som zažil, ako nás predseda OZCH presviedčal, že majiteľ továrne nám nemôže zvýšiť príjem, lebo na to nemá prostriedky. Neskôr sa riaditeľ a majiteľ podniku pochválil, že sa zvýšili platy v priemere o 330 korún na zamestnanca. Samozrejme, len úzkej skupine ľudí. Keďže v tom čase mal podnik okolo tritisíc zamestnancov, bola to celkom zaujímavá suma. Na moju mailovú otázku, odkiaľ sa zrazu vzali prostriedky a či budú odborári apelovať na riaditeľa, aby zvýšil platy aj pracovníkom skupiny ,,R“, mi predseda OZCH radšej neodpovedal. Z odborov som vystúpil. Na zasadaniach parlamentu sme sa totiž z prítomnej stovky ozývali dvaja-traja, a tak sa stalo, že platy zamestnancov kategórie ,,R“ dosiahli maximálne 16 520 korún, zatiaľ čo maximálne platy kategórie ,,T“ 270 490 korún. Kým sa ľudia nezmobilizujú, nič sa nezmení. Treba tlačiť na predsedov ZO OZ, aby skladali svojim členom účty za to, čo robia za svoje slušné platy, na ktoré sa im skladajú členovia. Som však skeptický.
LuMo

Ad: Voľby: nádej na návrat k moci (Pavol Podhorský) Slovo 14/2009
Je zaujímavé , sa že všetci zapodievali vládnutia chtivou opozíciou a kampaňou Radičovej, no nik neskúma, prečo má SMER bruchabôľ z konfrontácie s outsiderom. Ak si dve najsilnejšie strany z preferenciami cez 60 percent pustia na telo opozíciu so súhrnnou podporou niečo cez 20 percent, tak to musí mať príčinu – teda, ak v rebríčkoch popularity o opozícii ani nechyrovať, a napriek tomu jej kandidátka dýcha na krk favoritovi, niečo musí byť choré. A nie je to ani národ, ani príroda. Choré je niečo v strane, ktorá nedokáže použiť svoje esá. Ak sa jedlo nevydarí, je buď chyba v kuchárovi, v surovinách alebo v recepte. Kuchár je v poriadku (premiér), surovina tiež (sociálna politika) – lenže na recept akosi neostáva čas. Kým si ho strana nenájde, bude produkovať pokrmy, z ktorých bolí brucho.
jh