ČO SA KDE DEJE
Najhorším dôsledkom globálneho otepľovania sa možno vyhnúť za predpokladu, že svet prijme prísne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré navrhuje Európska únia. Americké Národné centrum pre výskum atmosféry realizovalo počítačovú simuláciu, ktoré pracovala so 70-percentným znížením emisií. Zo záverov štúdie vyplýva, že teplota na svete by aj pri takejto emisnej politike stúpala, nie však na neudržateľnú úroveň. Arktické ľadovce by sa zmenšovali, nezmizli by však úplne. Zároveň by sa podarilo zabrániť asi polovici náhlych vĺn horúčavy a sucha, a záplav.
* * *
Pri vzdušných útokoch NATO zabili minulý týždeň v Afganistane ďalších šesť civilistov, šestnásť ich bolo zranených, tvrdia afganské oficiálne zdroje. Aliancia zaútočila zo vzduchu v provincii Kandahár neďaleko pakistanských hraníc. Medzi zabitými boli aj deti. Pri podobnom americkom útoku týždeň predtým v provincii Chost zomrelo ďalších päť ľudí. Predstaviteľ armády USA vyhlásil, že zabití boli povstalci. Neskôr svoje slová revidoval a pripustil, že umreli aj civili v domoch.
Situácia sa Spojeným štátom americkým a aliančným jednotkám naďalej vymyká spod kontroly. Výrazom toho je aj požiadavka amerického prezidenta Baracka Obamu, aby mu Kongres odklepol ďalších 83,4 miliárd dolárov na financovanie operácie v Iraku a Afganistane. Radikalizácia krajiny vyplývajúca aj z neschopnosti medzinárodných síl stabilizovať situáciu a naštartovať hospodársky rozvoj, sa prejavuje aj v častých útokoch Talibanu na jeho domácich odporcov. Minulý týždeň informovali médiá, že pred jej domom v Kandaháre zastrelili významnú právničku a aktivistku za práva žien Sitaru Ačachaki.
* * *
Podľa denníka New York Times americké bezpilotné lietadlá od roku 2006 zabili 687 pakistanských civilistov. V tomto období lietadlá MQ-1 Predator zaútočili v Pakistane mnohokrát, ale len jeden z desiatich útokov skutočne zasiahol plánované ciele. Napriek tomu plánuje prezident Obama vynaložiť na nálety v Pakistane až 400 miliónov dolárov.
* * *
Najnenásytnejší predátor Zeme, človek, vytláča už aj morských mäsožravcov. Podľa správy FAO začínajú morské dravce – veľryby, tuniaky, tulene, mrože, morské vtáky – trpieť nedostatkom potravy, pretože ich potravu lovia rybárske flotily.
Tie sa začali zameriavať na menšie ryby, ktoré boli hlavnou potravou morských predátorov. Dôvodom je takmer úplné vyhubenie veľkých lovených rýb. Na breh sa dnes dostáva štyrikrát viac malých rýb, než pred sto rokmi, a zameriava sa na nich sedem z desiatich najväčších rybárskych spoločností sveta.
Iróniou je, že väčšina z nich nie je určená na priamu konzumáciu ľuďmi. Lisuje sa z nich rybí olej a potrava pre iné ryby, napríklad lososy, chované na farmách. Je to energeticky veľmi neefektívny proces – na jeden kilogram hmotnosti chovanej ryby sa musí použiť až 11 kilogramov potravy. Prirodzeným predátorom tak ostáva stále menej potravy.
Ochranárska skupina Oceana vydala nedávno správu Hladné oceány (Hungry Oceans). Podľa nej sa pri pobreží objavuje stále viac vyhladovaných predátorov – veľrýb, delfínov ako aj morských vtákov. Pre nedostatok jedla sú zraniteľnejšie voči chorobám a nemajú ani dosť energie na reprodukciu.
* * *
Cez víkend sa v Ríme stretli ministri poľnohospodárstva G8 a diskutovali o hroziacej potravinovej kríze. Vlny nepriaznivého počasia, suchá a záplavy, klesajúce ceny potravín a nedostupnosť úverov pre farmárov, ktorí si tak nemôžu zaobstarať semená a hnojivá, môžu výrazne znížiť úrody práve v čase, keď nedostatkom potravín trpí rekordný počet ľudí. Vážnosť hrozby krízy podčiarkuje aj fakt, že ide o prvé stretnutie G8 tohto druhu. Pozvali aj ministrov z ďalších krajín, ktoré sú dôležitými producentmi (ale aj konzumentmi) potravín – Čína, India, Brazília, Mexiko, Juhoafrická republika, Austrália, Argentína a Egypt.
Potravinový program OSN varuje, že hospodárska kríza a s ňou súvisiaci pokles príjmov a nezamestnanosť pravdepodobne zvýšia podvýživu a hlad. „Svet sa nachádza na kritickej križovatke, kde nám hrozí, že sa budeme prizerať, ako sa špirála hladu vymyká spod kontroly.“
Potravinová kríza však začala už pred hospodárskou, dokonca v čase rekordných úrod. Ceny potravín začali stúpať pred dvoma rokmi, keď sa kukurica v Spojených štátoch amerických začala hromadne používať na výrobu biopalív, a rapídne narástla spotreba mäsa vo veľkých rozvojových krajinách, najmä Číne a Indii. Cena pšenice a kukurice sa za rok zdvojnásobila, ryža zdražela viac ako trikrát. Po prvý raz za posledných niekoľko desaťročí hladu prudko narástol.
Minuloročná rekordná úroda znížila ceny potravín v rozvinutých krajinách, no nie v rozvojových, najmä pre klesajúcu hodnotu ich národných mien voči doláru. Tento rok sa zbehlo viacero negatívnych faktorov. Farmári v Európe a USA zasiali menej potravín, pretože očakávajú nízke výnosy, a prístup k úverom je mimoriadne ťažký. Čína, ktorá kŕmi pätinu svetovej populácie, zvýšila rozlohu zasiatych plôch, zasiahli ju však najhoršie suchá za posledných 70 rokov, ktoré znížili úrodu o 40 percent. Sucho postihlo aj Argentínu, Paraguaj a južnú Brazíliu.
Podľa FAO zažije väčšina producentov nízke úrody. Na odvrátenie hroziaceho hladomoru bude potrebných asi šesť miliárd dolárov. Ako pripomína FAO, je to stále „pomerne málo v porovnaní s biliónovými záchrannými balíkmi na záchranu finančných inštitúcií“.
Spracované podľa zahraničnej tlače a nezávislého spravodajstva Akt-info
